znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 238/2015-47

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   októbra   2015 v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, všetci bytom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   Dominikou Horváthovou, Jašíkova 2, Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 231/2006, za účasti Okresného súdu Bratislava II, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a na prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 231/2006 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 231/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava   II j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

a ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 900,48 € (slovom deväťsto   eur   a   štyridsaťosem   centov)   na   účet   ich   právnej   zástupkyne   JUDr.   Dominiky Horváthovej, Jašíkova 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

,   všetci   bytom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Dominikou Horváthovou, Jašíkova 2, Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 231/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia sú účastníkmi konania o náhradu   škody   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   14   C   231/2006   v   procesnom postavení   navrhovateľov.   Návrh   na   začatie   konania   bol   okresnému   súdu   doručený 13. novembra 2006.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   okrem   prehľadu   procesných   úkonov   okresného   súdu v napadnutom konaní uvádzajú:

„V   predmetnom   konaní   sa   jedná   predovšetkým   o   náhradu   nemajetkovej   ujmy pozostalej rodiny ⬛⬛⬛⬛, ktorý zomrel následkom nehody zavinenej odporcom. Navrhovateľmi sú manželka, deti a príbuzná zosnulého.

Z   podaní   právneho   zástupcu   odporcu   a   aj   z   výpovedí   svedkov   na   pojednávaní (manželky a dcéry odporcu) vyplýva, že zdravotný stav odporcu nie je dobrý. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy sa viaže priamo na osobu odporcu a neprechádza na právnych nástupcov odporcu v prípade jeho smrti. Ak by došlo k takejto situácii, nárok pozostalých po ⬛⬛⬛⬛, ktorého sa domáhajú od 13. 11. 2006 by zanikol, k čomu by výrazne prispela nečinnosť súdu v konaní...“

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzajú:„Celkovú dobu konania 7 a pol roka, považujeme za neprimerane dlhú, najmä z toho dôvodu,   že   nepovažujeme   vec   za   právne   zložitú.   Takto   dlhú   dobu   konania   nemožno považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Porušovanie   základných   ústavných   práv   sťažovateľov   navodzuje   stav   právnej neistoty,   nepriaznivo   vp1ýva   aj   na   ich   psychický   stav.   Vzhľadom   na   vyššie   uvedené sťažovatelia považujú za spravodlivé, aby za účelom zmiernenia ich nemajetkovej ujmy boli odškodnení formou finančného zadosťučinenia vo výške 8.000,- € jednotlivo, ktorého výšku považujeme za obvykle priznávanú Európskym súdom pre ľudské práva a Ústavným súdom SR pre obdobné porušenie základných ústavných práv a súčasne za zodpovedajúcu rozsahu ujmy spôsobenej sťažovateľom...

Taktiež zdôrazňujeme, že smrť ⬛⬛⬛⬛ znamenala pre rodinu pozostalých (navrhovateľov) stratu živiteľa rodiny, čo bol značný zásah nielen do osobnostnej ale aj majetkovej sféry navrhovateľov, z ktorých deti nebohého boli v čase jeho smrti študentmi a najmladšia dcéra bola maloletá a školopovinná.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov v 1. až 6. rade na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavou Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/231/2006 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C/231/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi v 1. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- €, sťažovateľovi v 2. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- €, sťažovateľovi v 3. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- €, sťažovateľovi v 4. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- €, sťažovateľovi v 5. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- €, sťažovateľovi v 6. rade sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- €, ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...

4. Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť sťažovateľom v 1. až 6. rade trovy konania   a   právneho   zastúpenia   vo   výške   5.894,76   €   k   rukám   právneho   zástupcu sťažovateľov... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného súdu   o   vyjadrenie   k   sťažnosti.   Na   žiadosť   ústavného   súdu   reagovala   podpredsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 2133/2014 zo 16. októbra 2014, ktorá okrem prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní uvádza:

„Po oboznámení sa s obsahom predmetnej sťažnosti, ako i obsahom súdneho spisu uvádzam,   že vo   veci boli zistené   prieťahy   a to v dvoch   časových   obdobiach,   konkrétne v období od 21. 01. 2009 (pojednávanie odročené na neurčito) do 19. 08. 2009, kedy bol stanovený nový termín pojednávania a v období od 08. 02. 2011 (úhrada súdneho poplatku za odvolanie) do 18. 07. 2011, kedy bol spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní   odporcu.   Následne   súd   v prejednávanej   veci   konal   a úkony   vykonával v primeraných časových intervaloch.“

Uznesením č. k. II. ÚS 238/2015-27 zo 16. apríla 2015 ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 231/2006.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu,   aby   prípadne   doplnila   predchádzajúce   vyjadrenie   okresného   súdu   k   sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 2060/2015 z 3. septembra 2015 oznámila, že súhlasí s tým,   aby   ústavný   súd   upustil   od   ústneho   pojednávania,   a   predchádzajúce   vyjadrenie k sťažnosti nedoplnila.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila, či trvá   na   konaní   ústneho   pojednávania,   a   zároveň   jej   zaslal   vyjadrenia   podpredsedníčky a predsedníčky   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr   2133/2014   zo   16.   októbra   2014   a   sp.   zn. Spr 2060/2015 z 3. septembra 2015 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 2. októbra 2015   oznámila,   že   súhlasí   s   upustením   od   ústneho   pojednávania,   a   k vyjadreniam podpredsedníčky a predsedníčky okresného súdu okrem iného uviedla:

„V danom prípade súdne konanie trvá takmer 9 rokov. Už len na základe posúdenia tohto   neprimeraného   obdobia   ho   možno   považovať   za   nezlučiteľné   s   imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 Ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutých osôb do tej miery, že sa ich právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate.

Dovoľujem si opätovne zdôrazniť aj ten fakt, že celé konanie má v dôsledku straty blízkej osoby po psychickej stránke nesmierne zaťažujúci dopad na sťažovateľov.

Prieťahy, ktoré v konaní boli spôsobené však nevidíme len v deklarovanej - ničím neospravedlnenej - nečinnosti súdu, ale aj v prílišnej benevolencii voči konaniu protistrany, keď   sa   súd   od   roku   2013   nedokázal   vysporiadať   s   otázkou   neprípustnosti   vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu. Následkom zdĺhavých, niekoľkokrát opravovaných uznesení je dnes spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu, aj keď je zrejmé, že ide len o šikanózny úkon zo strany odporcu, účelom ktorého je oddialenie rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na preťaženosť Najvyššieho súdu nie je pravdepodobné, že súd rozhodol do konca tohto roka.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný   súd   zisťoval   skutočnosti   o   doterajšom   priebehu   napadnutého   konania zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu a z písomného vyjadrenia podpredsedníčky okresného   súdu,   ktorá   v   rámci   podrobného   prehľadu   procesných   úkonov   vykonaných v napadnutom konaní uviedla:

„13. 11. 2006 - doručená žaloba o náhradu škody spôsobenej na zdraví

15. 01. 2006 - výzvy navrhovateľom na úhradu SP za návrh

15. 03. 2007 - žiadosť navrhovateľov o oslobodenie od SP

22. 05. 2007 - výzva na zdokladovanie pomerov účastníkov; preverovanie pomerov účastníkov

03. 08. 2007 - výzva navrhovateľovi v 6. rade - za účelom podpisu návrhu

09. 08. 2007 - lustrácia držiteľov motorových vozidiel z dopravného inšpektorátu

15.   08.   2007   -   správa   z   katastra   nehnuteľnosti,   predloženie   listov   vlastníctva navrhovateľov

30. 08. 2007 - návrh na vydanie predbežného opatrenia

31. 08. 2007 - výzva na kataster na predloženie výpisu z LV

06. 09. 2007 - oprava návrhu na vydanie predbežného opatrenia

14. 09. 2007 - uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie

08. 10. 2007 - odvolanie odporcu voči nariadenému predbežnému opatreniu

24. 10. 2007 - vyjadrenie navrhovateľov k odvolaniu odporcu

05. 11. 2007 - spis predložený na KS BA

30. 04. 2007 - uznesenie KS - potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie

14. 05. 2008 - spis doručený na okresný súd

16. 05. 2008 - doručovanie rozhodnutia KS účastníkom

26. 05. 2008 - právoplatnosť rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia

24. 09. 2008 - stanovený T na 21. 01. 2009

21. 01. 2008 - z dôvodu PN sudcu odročené na neurčito

19. 08. 2009 - stanovený T 30. 09. 2009

30. 09. 2009 - odročené na T 19. 10. 2009 z dôvodu zmeny petitu a čiastočného späťvzatia

05. 10. 2009 - návrh navrhovateľov na zmenu petitu a čiastočné späťvzatie žaloby

07. 10. 2009 - uznesenie o pripustení zmeny petitu 19. 10. 2009 - výsluch účastníkov, odročené na ďalší T 14. 12. 2009

27. 10. 2009 - výzva na oznámenie, či spoločnosť A ⬛⬛⬛⬛ vstupuje do konania na strane odporcu

12. 11. 2009 - vyjadrenie spoločnosti A

12. 11. 2009 - uznesenie o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka

14.   12.   2009   -   výsluch   účastníkov,   vedľajšieho   účastníka,   odročené   na   ďalší T 15. 03. 2010

30. 12. 2009 - doloženie dokladov k čiastočnému späťvzatiiu

15. 03. 2009 -   výsluch   účastníkov,   vyhlásenie   uznesenia   o   čiastočnom   späťvzatí žaloby, uznesenie o pripustení zmeny petitu, nový T 26. 05. 2010

18. 03. 2010 - vyjadrenie navrhovateľov

26.   05.   2010   -   výsluch   účastníkov,   uznesenie   o   pripustení   zmeny   petitu,   nový T 25. 06. 2010

25. 06. 2010 - vyhlásený rozsudok

13. 08. 2010 - odvolanie odporcu voči rozsudku

11. 01. 2010 - výzva navrhovateľom na vyjadrenie k odvolaniu, výzva na úhradu SP za podané odvolanie

17. 02. 2011 - vyjadrenie navrhovateľov k odvolaniu

08. 02. 2011 - úhrada SP za odvolanie

15. 07. 2011 - spis predložený KS BA

29. 11. 2011 - uznesenie KS BA, ktorým bol rozsudok súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie

15. 01. 2013 - spis doručený na okresný súd 17. 01. 2013 - doručovanie rozhodnutia KS BA účastníkom

19. 01. 2013-stanovený T 24. 05. 2013

24. 05. 2013 - výsluch účastníkov, stanovený ďalší T 02. 10. 2013

02. 10. 2013 - výsluch svedkov, stanovený ďalší T 18. 12. 2013

17. 12. 2013 -   návrh   navrhovateľov   na   vstup   účastníka   na   strane   odporcu   do konania

18. 12. 2013 - výsluch účastníkov, nový T 10. 03. 2014

06. 03. 2013 - uznesenie, ktorým bol návrh odporcu na pristúpenie účastníka na strane odporcu zamietnutý

10. 03. 2014 - odročené na ďalší T 02. 04. 2014

12. 03. 2014 - opravné uznesenie - oprava záhlavia rozsudku

25. 03. 2014 - opravné uznesenie - oprava opravného uznesenia (oprava záhlavia uznesenia a nie rozsudku)

26. 03. 2014 - odvolenie odporcu voči uzneseniu, ktorým bol návrh odporcu na vstup účastníka na strane odporcu zamietnutý

02. 04. 2014 - pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu predloženia spisu na KS

08. 04. 2014 - opravné uznesenie a jeho doručovanie účastníkom konania

04. 08. 2014 - spis predložený Krajskému súdu v Bratislave.“

Ústavný súd zo spisu sp. zn. 14 C 231/2006 zistil, že prehľad úkonov okresného súdu obsiahnutý v písomnom vyjadrení jeho podpredsedníčky zodpovedá obsahu spisu, a preto ho považoval za relevantný podklad pre svoje rozhodovanie. Navyše bolo zistené, že:

- 28. októbra 2014 odporca doplnil svoje odvolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorým zamietol návrh odporcu na vstup účastníka do konania na strane odporcu,

- 30.   októbra   2014   Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením   sp.   zn.   9   Co   494/2014 odvolanie odporcu odmietol,

- 24. novembra 2014 bol spis vrátený okresnému súdu,

- 10.   decembra   2014   okresný   súd   doručoval   rozhodnutie   odvolacieho   súdu účastníkom konania,

- 16. januára 2015 podal odporca dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu sp. zn. 9 Co 494/2014 z 30. októbra 2014,

- 5. februára 2015 okresný súd zaslal dovolanie odporcu na vyjadrenie protistrane,

- 16. februára 2015 bol spis predložený dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   rozhodovanie   o   tom,   či   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 231/2006 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a ods. 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže   odročiť   len   z   dôležitých   dôvodov.   Ak   súd   zistí,   že   existuje   dôležitý   dôvod   na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného konania je rozhodovanie o náhrade škody, ktorú mal sťažovateľom spôsobiť odporca   prevádzkovou   činnosťou. Ústavný súd nepovažuje   posudzovanú vec za právne zložitú,   pretože   takéto   spory   tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   agendy   okresných súdov. Z predloženého vyjadrenia podpredsedníčky a spisu okresného súdu nevyplýva ani skutková zložitosť napadnutého konania, preto ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   je   druhým   kritériom,   ktoré   sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľov, ktorí sú účastníkmi konania, v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súdu v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Zo   súdneho   spisu   sp.   zn.   14   C   231/2006   vyplýva,   že   v   doterajšom   priebehu namietaného konania sa vyskytli obdobia krátkodobej neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (od 21. januára 2009 do 7. októbra 2009, od 11. januára 2011 do 15. júla 2011), avšak konanie ako celok je podľa názoru ústavného súdu poznačené najmä neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou. Nesústredenosť a nedôslednosť postupu okresného súdu spočíva v tom, že rozsudok vo veci samej sp. zn. 14 C 231/2006 z 25. júna 2010 Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 2 Co 271/2011 z 29. novembra 2012 v odvolacom konaní zrušil z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom [§ 221 ods. 1 písm. f) OSP], a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ako aj v tom,   že   viaceré   rozhodnutia   okresného   súdu   boli   poznamenané   chybami,   ktoré   bolo potrebné   opakovane   odstraňovať   opravnými   uzneseniami.   Takýto   postup   nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zohľadňujúc   doterajšiu   neprimeranú   dĺžku   namietaného   konania   (takmer   deväť rokov), predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľov, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho   doterajšom   priebehu   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   ktoré   boli   spôsobené   tak neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   napadnuté   konanie   nebolo   v   čase   rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 231/2006 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 8 000 € pre každého z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri   rozhodovaní   o   primeranom   finančnom   zadosťučinení   ústavný   súd   vychádza zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   charakter   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu,   berúc   do   úvahy i obdobia   jeho   neodôvodnenej   nečinnosti,   doterajšiu   neprimeranú   dĺžku   napadnutého konania, predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľov dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia každému v sume po 4 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátkou JUDr.   Dominikou   Horváthovou,   Jašíkova   2,   Bratislava.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   (prevzatie   a   prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný v roku 2014 sumu 134 €, čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje sumu 804 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri šiestich sťažovateľoch vykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolu predstavuje sumu 900,48 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2015