znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 238/2013-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., P., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníckeho práva zaručeného   v   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   pokojne   užívať svoj majetok, ako aj práva nebyť zbavený majetku inak, ako za podmienok, ktoré ustanoví zákon,   zaručených   v   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských a základných slobôd rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti V., s. r. o., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2013 doručená   sťažnosť   spoločnosti   V.,   s. r. o.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia základného práva na ochranu vlastníckeho práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva pokojne užívať majetok, ako aj práva nebyť zbavený svojho majetku inak, ako za podmienok, ktoré ustanoví zákon, zaručených v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   rozhodnutím   Úradu   pre verejné   obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava (ďalej len „úrad“), sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012.

Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   (uchádzačka)   sa   zúčastnila verejnej   súťaže   vyhlásenej   Ústredím   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   (ďalej   len „obstarávateľ“)   v   zmysle   zákona   č.   25/2006   Z.   z.   o   verejnom   obstarávaní   a   o   zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o verejnom   obstarávaní“)   22.   novembra   2011   oznámením   vo   Vestníku   verejného obstarávania č. 226/2011 pod značkou 09890- MSS, ako aj v Úradnom vestníku Európskej únie   pod   značkou   2011/S   224-363786   na   predmet   zákazky „Vzdelávacie   kurzy: Opatrovateľská starostlivosť“ s predpokladanou hodnotou 1 967 163 € bez DPH týkajúcej sa projektu financovaného z fondov   Európskej únie „Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, NP III - 2/A Vzdelávanie a príprava pre trh práce a NP III - 2/B Zvyšovanie   zamestnanosti   a   zamestnateľnosti   znevýhodnených   uchádzačov o zamestnanie“, po   uskutočnení   ktorej   obstarávateľ   listom   Č.   z.:   AA/2012/031233, Č. s.: AA/2012/05601   z   30.   mája   2012   sťažovateľke   oznámil,   že   jej   ponuka   bola vyhodnotená ako úspešná a obstarávateľ ju prijíma.

Následne obstarávateľ listom z 25. septembra 2012 s poukazom na kontrolu postupu zadávania predmetu zákazky pred uzavretím rámcovej dohody začatú úradom „na základe žiadosti riadiaceho orgánu“ pre „Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia“ – Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) „z vlastného podnetu“ 27. júla 2012, ktorá do daného času nebola skončená, sťažovateľke oznámil,   že   predlžuje   lehotu   viazanosti   ponúk   na   predmet   zákazky   predbežne   do 31. decembra 2012 s tým, že sťažovateľka bude o výsledku kontroly, ako aj o ďalšom postupe v súlade s rozhodnutím úradu obstarávateľom informovaná.

Na   ďalšiu   žiadosť   sťažovateľky   smerujúcu   k   uzatvoreniu   rámcovej   dohody s obstarávateľom   zodpovedajúcej   výsledku   verejnej   súťaže   obstarávateľ   listom z 28. septembra   2012 sťažovateľke okrem   iného   oznámil, že ministerstvo   dokumentáciu verejnej   súťaže   schváli   až   po   tom,   ako   úrad   na   základe   kontroly   postupu   zadávania predmetu   zákazky   pred   uzavretím   rámcovej   dohody   vydá   rozhodnutie,   pričom   termín podpisu rámcovej dohody so sťažovateľkou nevedel uviesť.

Obstarávateľ ďalším listom z 8. novembra 2012 sťažovateľke okrem iného oznámil, že kompletnú dokumentáciu verejnej súťaže doručil úradu 6. septembra 2012, dôsledkom čoho   30-dňová   lehota   na   vydanie   rozhodnutia   na   základe   kontroly   postupu   zadávania predmetu zákazky pred uzavretím rámcovej dohody uplynula najneskôr 10. októbra 2012.

Napokon   úrad   rozhodnutím   sp.   zn.   1254/7000/2012-OK/5   z   20.   decembra   2012 rozhodol tak, že obstarávateľovi nariadil na predmet zákazky verejnú súťaž zrušiť v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie úradu bolo sťažovateľke doručené 2. januára 2013.

Právna zástupkyňa sťažovateľky porušenie označeného základného práva zaručeného ústavou, ako aj označených práv zaručených dodatkovým protokolom odôvodňuje okrem iného najmä takto:

«... Z napadnutého rozhodnutia vyplýva..., že odporca vydal napadnuté rozhodnutie vo veci kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy „z vlastného podnetu“. Ako však vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia: „Dňa 26. 6. 2012 bol úradu (odporcovi)   doručený   podnet   Ministerstvom   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   SR na vykonanie kontroly pred uzavretím zmluvy vo verejnej súťaži... Úrad si podnet osvojil a v zmysle   §   146   ods.   2   Zákona   o   verejnom   obstarávaní   vykonal   kontrolu   postupu zadávania zákazky pred uzatvorením zmluvy z vlastného podnetu.“...

Z citovaných častí rozhodnutia odporcu, ako aj z... listov verejného obstarávateľa vyplýva nepochybne, že napriek tomu, že vo výroku napadnutého rozhodnutia odporcu je uvedené, že kontrolu vykonával z vlastného podnetu, v skutočnosti išlo o výkon kontroly na žiadosť MPSVaR...

... Reálne vykonával odporca kontrolu na žiadosť MPSVaR ako orgánu podľa § 137 ods.   2   písm.   b)   Zákona   o   verejnom   obstarávaní,   pričom   tento   orgán   svojou   žiadosťou obchádzal   ustanovenia   Zákona   o   verejnom   obstarávaní,   ktoré   ho   oprávňovali   podať námietky proti jednotlivým úkonom vo verejnom obstarávaní, a ktoré oprávnenie nevyužil. Ako   je   navyše   zrejmé   zo   samotného   rozhodnutia   odporcu,   podnet   MPSVaR   bol doručený odporcovi dňa 26. 6. 2012, pričom elektronická aukcia sa uskutočnila 25. 5. 2012. Nemožno teda mať pochybností o tom, že uvedená žiadosť, či podnet MPSVaR odporcovi o vykonanie kontroly, bola podaná po lehote, v ktorej by bolo MPSVaR oprávnené podať námietky proti postupu obstarávateľa vo verejnom obstarávaní...

... Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva ani to, či postupom zamestnancov odporcu boli zachované ustanovenia Zákona o verejnom obstarávaní upravujúce postup pri kontrole...

Z napadnutého rozhodnutia odporcu nevyplýva kto poveril zamestnancov odporcu vykonávajúcich kontrolu u verejného obstarávateľa výkonom tejto kontroly.

...   sťažovateľka   poukazuje   predovšetkým   na   ust.   §   140,   ktoré   ustanovuje   na rozhodovanie komisiu v prípade nadlimitnej zákazky zloženú z piatich členov. Napadnuté rozhodnutie   odporcu   však   nenesie   žiadne   stopy   nielen   po   dodržaní   tohto   ustanovenia Zákona o verejnom obstarávaní zo strany odporcu, ale, ako už bolo vyššie uvedené, ani ďalších ustanovení vzťahujúcich sa na rozhodovanie o námietkach, na ktoré analogicky poukazuje ust. § 146 ods. 4 Zákona o verejnom obstarávaní (napríklad § 140 ods. 6). S vyššie uvedenými námietkami vytýkajúcimi odporcovi vady konania, ktoré mali za následok   nezákonnosť   rozhodnutia,   súvisí   aj   nezrozumiteľnosť   a   nedostatok   dôvodov napadnutého rozhodnutia.

...   z   napadnutého   rozhodnutia   nie   je   zrejmé   dodržanie   ustanovení   upravujúcich postup odporcu podľa ust. § 138 až 145 Zákona o verejnom obstarávaní.

... Rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné aj v časti (strana 17), kde sa odporca zaoberá „nezrovnalosťami“ v predložených dokladoch jednotlivými uchádzačmi... Nie je možné posúdiť akými úvahami bol odporca vedený pri hodnotení týchto dôkazov z verejného obstarávania, keď na základe vymenovania dokladov o vzdelaní predložených iným uchádzačom dospel k záveru, že to bola sťažovateľka,   ktorá nesplnila podmienku účasti   vo   verejnom   obstarávaní   podľa   ust.   §   28   ods.   1   písm.   g)   Zákona   o   verejnom obstarávaní v znení platnom v čase začatia verejného obstarávania.

Navyše odporca v napadnutom rozhodnutí dospieva k takému skutkovému záveru, ktorý nemá oporu v obsahu spisov preukazujúcich priebeh verejného obstarávania... Odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že sťažovateľka nesplnila podmienku výšky obratu za každý hospodársky rok...

Odporca samotný uvádza na strane 6 napadnutého rozhodnutia, že súťažné podklady predložili 4 uchádzači, medzi nimi aj skupina dodávateľov V., s. r. o. + Mgr. I. K. - E. Odporca ďalej uviedol, že ďalej bude uvádzať uvedenú skupinu dodávateľov len ako V., s. r. o...

Z podkladov predložených skupinou uchádzačov V., s. r. o. nepochybne vyplýva, že Mgr. I. K. – E. preukázal spôsobom požadovaným obstarávateľom obrat za rok 2008 vo výške 165 775,28 eur, za rok 2009 vo výške 539 197,53 eur a za rok 2010 vo výške 30 644,64 eur. So zreteľom na ust. § 31 ods. 3 teda skupina dodávateľov V., s. r. o. preukázala splnenie   podmienok   účasti   vo   verejnom   obstarávaní   týkajúcich   sa   finančného   a ekonomického postavenia...

Odporca   vytkol   postupu   verejného   obstarávateľa   netransparentnosť,   porušenie zásady nediskriminácie uchádzačov, alebo záujemcov...

Nakoniec   odporca   vytkol   verejnému   obstarávateľovi   požiadavku   predloženia   od každého subdodávateľa doklad podľa § 28 ods. 2 Zákona o verejnom obstarávaní o tom, že pri plnení zmluvy bude môcť reálne disponovať kapacitami subdodávateľa.

Ani jedna z týchto výhrad nezodpovedá úlohe a postaveniu kontrolovaného v procese verejného obstarávania.

... odporca nedokázal uviesť žiadnu správnu úvahu, ktorá by zdôvodňovala spájajúc ustanovenie   §   9   ods.   4   Zákona   o   verejnom   obstarávaní   s   postupom   verejného obstarávateľa...

Rovnaký   záver   možno   urobiť   aj   vo   vzťahu   k   požadovanej   súvahe,   alebo   výkazu o majetku   a   záväzkoch.   Odporca   nijakým   spôsobom   nezdôvodnil   prečo   odôvodnenie požiadavky   na   predloženie   týchto   podkladov   verejným   obstarávateľom...   je   podľa   jeho názoru diskriminačné a netransparentné.

Rovnako nemožno súhlasiť ani so záverom odporcu o neoprávnenosti vyžadovania preukázania údajov o vzdelaní a odbornej praxi kľúčových expertov - Junior Lektorov... Pokiaľ ide o identifikáciu riadiacich zamestnancov, osobitne osôb zodpovedných za poskytovanie služby, odporca neuviedol prečo podľa jeho názoru do tejto definície spadá len Lektor Senior a nie aj Lektori Juniori.

Opätovne tak intervenoval do autonómnej vôle verejného obstarávateľa bez toho, aby takýto svoj postup vyvodil zrozumiteľne a nepochybne z ustanovení Zákona o verejnom obstarávaní.

Nakoniec nie je možné ani rozumieť výhrade odporcu, pokiaľ ide o podľa neho, neoprávnené vyžadovanie dokladov podľa § 28 ods. 8 Zákona o verejnom obstarávaní.... Nie je možné logickými úvahami dospieť k záveru, na základe čoho považoval podmienku stanovenú verejným obstarávateľom podľa § 28 ods. 2 v spojení s ust. § 28 ods. 1   písm.   k)   Zákona   nad   takú,   ktorá   je   nad   oprávnenie   stanovené   týmto   zákonným ustanovením...

Berúc do úvahy vyššie uvedené námietky proti postupu a rozhodnutiu odporcu, je nepochybné, že sťažovateľka, ktorá sa zúčastnila verejnej súťaže, ktorú odporca nariadil zrušiť po oznámení, že ju obstarávateľ prijíma, mala nielen legitímne očakávanie, ale aj z ustanovení   Zákon   a   o   verejnom   obstarávaní   plynúci   nárok   na   uzatvorenie   rámcovej zmluvy na dodávku služieb, ktorých obstaranie bolo predmetom verejnej súťaže a ako taký je nezákonným postupom odporcu vo svojich právach dotknutá...»

Na základe už uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky spoločnosti V., s. r. o.

- na ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR,

- právo na pokojne užívanie svojho majetku a

- právo   nebyť   zbavená   majetku   inak   ako   za   podmienok,   ktoré   ustanovuje   zákon, zakotvené   v   článku   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   bolo   rozhodnutím   Úradu   pre   verejné   obstarávanie   sp. zn.   1254- 7000/2012-OK/5 zo dňa 20. 12. 2012 a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Úradu   pre   verejné   obstarávanie pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   rozhodnutie   Úradu   pre   verejné obstarávanie sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 zo dňa 20. 12. 2012 a vracia vec Úradu pre verejné obstarávanie na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky   o   porušení   základného   práva na ochranu   vlastníckeho   práva   zaručeného   v   čl.   20   ods.   1   ústavy   a   práva   pokojne užívať majetok,   ako   aj   práva   nebyť   zbavený   svojho   majetku   inak,   ako   za   podmienok, ktoré ustanoví zákon, zaručených v čl. 1 dodatkového protokolu rozhodnutím úradu sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012.

Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   („ak...   nerozhoduje   iný   súd“),   ktorý   vyplýva z citovaného čl.   127 ods.   1   ústavy, ústavný súd   môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba   alebo   právnická   osoba   nemôže   domôcť   v   žiadnom   inom   konaní   pred   súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými   slovami,   pokiaľ   je   o   ochrane   sťažovateľom   označeného   základného   práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa tvrdenia sťažovateľky a aj podľa zistenia ústavného súdu v konaní vedenom na Krajskom   súde   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp.   zn.   1   S   10/2013   sa sťažovateľka žalobou proti úradu ako žalovanému domáha preskúmania zákonnosti jeho rozhodnutia sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012 a konanie o tejto sťažnosti, ktorú podala len „... v úmysle dodržať lehotu...“ na jej podanie, súčasne navrhla prerušiť do právoplatného skončenia konania o tejto žalobe.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonným   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa   aktuálnej   judikatúry   ústavného   súdu   sa   v   prípade   podania   mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) považuje ústavná sťažnosť za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy bude pritom považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (I. ÚS 169/09, I. ÚS 358/09).

Vzhľadom na to, že sťažovateľka sa žalobou v zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia úradu sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012 v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 1 S 10/2013 na základe   tých   istých   dôvodov,   ktorými   odôvodňuje   túto   sťažnosť,   krajský   súd za predpokladu, že dospeje k záveru o preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v rámci výkonu   správneho   súdnictva   na   základe   žaloby   sťažovateľky,   sa   zrejme   bude   musieť vysporiadať v podstate s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľka uvádza aj v konaní pred ústavným súdom. V opačnom prípade v zmysle § 250d ods. 3 OSP konanie o žalobe zastaví uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie (riadny opravný prostriedok).

Posúdenie, či rozhodnutie úradu, proti ktorému žaloba smeruje, je preskúmateľné v rámci správneho súdnictva, ako aj posúdenie, či sťažovateľka je osobou oprávnenou na jej podanie,   a   v   závislosti   na   tom   tiež   vysporiadanie   sa   s   argumentáciou   sťažovateľky o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia úradu je v prvom rade vecou právomoci krajského súdu, ktorá predchádza právomoci ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd s odvolaním sa na svoju judikatúru o prípustnosti sťažnosti   v   prípade   podania   dovolania   (mimoriadneho   opravného   prostriedku)   až   po rozhodnutí   o   dovolaní,   resp.   o   zachovaní   lehoty   na   podanie   sťažnosti   proti predchádzajúcemu   právoplatnému   rozhodnutiu   (pozri   už   uvedené)   na   základe   dôkazu podobného   (argumentum   a simili),   ako aj s poukazom   na princíp   subsidiarity   sťažnosť sťažovateľky proti rozhodnutiu úradu sp. zn. 1254-7000/2012-OK/5 z 20. decembra 2012 už po   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci   na   jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok   a   rozhodnutie   o   zakázaní   úradu pokračovať   v   porušovaní   označených   práv   sťažovateľky,   o   zrušení   napadnutého rozhodnutia úradu, ako aj o trovách konania je viazané na vyslovenie porušenia jej práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013