znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 238/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. J. D., L., a Ing. J. D., L., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom   a   rozsudkom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   sp.   zn.   27   Cbi   65/2008 z 12. októbra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   arch.   J.   D.   a   Ing.   J.   D. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2010 doručená sťažnosť Ing. arch. J. D., L. (ďalej len „sťažovateľ“), a Ing. J. D., L. (ďalej len „sťažovateľka“,   spolu   ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   a rozsudkom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len   „okresný súd“) sp. zn. 27 Cbi 65/2008 z 12. októbra 2009.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli: „Voči sťažovateľom - ako odporcovi na I. mieste a odporcovi na II. mieste sa viedlo na   Okresnom   súde   v   Banskej   Bystrici   pod   sp.   zn.   27Cbi   65/2008   konanie   o   určenie neúčinnosti právneho úkonu. Odporca na I. mieste v priebehu konania okresnému súdu dňa 08.10.2009 zaslal ospravedlnenie na odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu. Súd však tento návrh odporcu nezobral do úvahy, v konaní pokračoval bez toho, aby návrhu vyhovel. Nevydal žiadne uznesenie o prerušení konania a ani uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Vydal priamo rozsudok, ktorý rovnako nebol doručený. Odporca sa o predmetnom rozsudku, ktorý tvorí prílohu sťažnosti dozvedel len z vestníka, na základe čoho bola pohľadávka už zapísaná do konkurznej podstaty. Odporca na II. mieste na žiadne pojednávanie nikdy pozvánku neobdržal a v týchto dňoch bol nahliadnuť do spisu a na jeho prekvapenie   tam   našiel   ukončený   spor   a   vydané   rozhodnutie   -   pochopiteľne   aj   bez doručenky o jeho doručení.

Takéto konanie súdu považujú sťažovatelia za porušovanie jeho základného práva, nakoľko ako účastníkovi mu súdom bolo odňaté právo uplatňovať ho v súdnom konaní. Súd vôbec nebral do úvahy právo odporcov vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, nakoľko i napriek   tomu,   že   trvali   na   tom,   aby   v konaní   bol   vypočutý   svedok,   ktorý   by   objasnil dôležité okolnosti celého konania, bez zamietnutia vykonania takéhoto dôkazu, ani tento dôkaz nevykonal Okresný súd v Banskej Bystrici.... Sťažovatelia majú jednoznačne za to, že základné práva a slobody im zaručuje Ústava SR ako účastníkovi konania, avšak zo strany súdu im tieto práva neboli umožnené uplatniť, hoci sa ich domáhali.

Postupom   Okresného   súdu   v   Banskej   Bystrici   boli   porušené   základné   práva sťažovateľov   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu,   a   zároveň   aj   odporca   na   II.   mieste   sa nevyjadril   k   dôkazom   v   predmetnej   vec,   nikdy   mu   nebola   doručená   pozvánka   na pojednávanie, hoci toto základné právo má zaručené v prameni základného práva alebo slobody a to čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky...

Porušenie označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR sťažovatelia odôvodňuje   tým,   že   Okresný   súd   v   Banskej   Bystrici   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 27Cbi65/2008   postupoval   v   rozpore   s   právom   na   prejednanie   veci   bez   prítomnosti účastníka konania a právom vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Sťažovatelia majú za to, že dokazovanie vo veci vykonával v neprítomnosti odporcov na I. a II. mieste, resp.   bez   ich   splnomocneného   zástupcu   na   pojednávaní   dňa   12.10.2009,   pričom   sa sťažovateľ -odporca na I. mieste ospravedlnil a uviedol dôvod neúčasti a žiadal o jeho odročenie.“

Podľa názoru sťažovateľov „... v súčasnosti už niet iného súdu, ktorý by chránil ich základné práva na súdnu a inú právnu ochranu, pričom vyčerpali opravné prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, avšak majú za to, že prvostupňový súd tieto ich práva jednoznačne poprel“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ing. arch. J. D., bytom L. a Ing. J. D., bytom L., rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Cbi65/2008 zo dňa 12.10.2009 a vyznačením právoplatnosti 13.01.2010 porušené bolo.

2. Základné právo spoločnosti Ing. arch. J. D., bytom L. a Ing. J. D., bytom L., na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred Okresným súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 27Cbi65/2008 porušené bolo.

3. Základné právo Ing. arch. J. D., bytom L. a Ing. J. D., bytom L., vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred Okresným súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 27Cbi65/2008 porušené bolo.

4. Zrušuje rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. sp. zn. 27Cbi65/2008 zo dňa 12.10.2009 a vec vracia Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby v nej znovu konal a rozhodol.

5. Okresný súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľovi Ing. arch. J. D., bytom L. trovy konania.“

Sťažovatelia k sťažnosti pripojili aj sťažnosťou napadnutý rozsudok okresného súdu sp.   zn.   27   Cbi   65/2008   z   12.   októbra   2009   (ďalej   aj   „rozsudok   okresného   súdu“). Z odôvodnenia   rozsudku   okresného   súdu   považuje   ústavný   súd   za   relevantné   citovať vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov jeho podstatnú časť:„...   Súd   o   návrhu   žalobcu   rozhodol   v   neprítomnosti   odporcu,   ktorý   sa   na pojednávanie   dňa   12.10.2009   nedostavil   bez   predchádzajúceho   ospravedlnenia,   a   kedy predvolanie na toto pojednávanie mal odporca na I. mieste a odporkyňa na II.   mieste riadne vykázané, pričom súčasťou predvolania bola výzva pre odporcov, s tým, že mali preukázať doklady preukazujúce zaplatenie sumy 56 429,66 Eur, ktoré mali byť zaplatené za nadobudnuté nehnuteľnosti.

Napriek   vykázanému   doručeniu   predvolania   s   predmetnou   výzvou   odporca   na I. mieste   súdu   dňa   12.10.2009   po   uskutočnenom   pojednávaní   doručil   stanovisko a ospravedlnenie zo dňa 08.10.2009, v zmysle ktoré žiadal súd o poskytnutie dostatočného časového rámca z dôvodu, že v súčasnosti na pracovné úkony nie je zdravotne spôsobilý. Zároveň poslal súdu kópiu PN, č. 225005, podľa ktorej táto PN bola vystavená dňa 10.06.2009. Na druhej strane potvrdenia č. 225005 a doručenej PN ošetrujúceho lekára v rubrike ošetrenie alebo konanie kontroly sú uvedené dátumy, kedy zrejme mal odporca na I. mieste uskutočniť návštevy u lekára, avšak tieto súd nepovažoval za hodnoverné, pretože neboli opatrené pečiatkou ošetrujúceho lekára a predmetná fotokópia je zle čitateľná. Súd mal pri tom vedomosti, že v čase priebehu tejto PN sa odporca na niektoré pojednávania v konaniach vedených týmto súdom dostavil. Zároveň súd neobdržal žiadne ospravedlnenie od odporkyne na II. mieste. V súvislosti s tým súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcov s prihliadnutím na dôkazy, ktoré sa nachádzali v spise.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie základných práv podľa čl. 46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   a   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn. 27 Cbi 65/2008 z 12. októbra 2009.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom...

Podstata námietok sťažovateľov spočíva v tom, že rozsudok okresného súdu im nebol doručený a vyznačením právoplatnosti rozsudku bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Sťažovatelia tiež namietali, že rozsudkom okresného súdu a postupom v konaní, ktoré mu predchádzalo, im bola odňatá možnosť konať pred súdom.   Podľa   sťažovateľov okresný   súd   konal vo   veci   a rozhodol   v ich   neprítomnosti napriek   tomu,   že   sťažovateľ   zaslal   ospravedlnenie   svojej   neúčasti   na   pojednávaní 12. októbra   2009   spolu   so   žiadosťou   o   jeho   odročenie.   Okresný   súd   tak   postupoval v rozpore so základným právom sťažovateľov na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a právom vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov zisťoval, či ochranu ich právam, porušenie ktorých namietali, neposkytujú všeobecné súdy na základe opravných prostriedkov im dostupných, ktoré možno považovať za účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia označených práv.

Ústavný súd už viackrát uzavrel, že v konaniach pred všeobecnými súdmi závažné procesné   pochybenia   (predstavujúce   súčasne   aj   porušenie   základných   práv   účastníkov konania podľa čl. 46 a nasl. ústavy) zakladajú dôvod na podanie odvolania [podľa § 205 a 205a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP)]. Tento riadny opravný prostriedok umožňuje   účastníkom   súdneho   konania   namietať   závažné   procesné   pochybenia všeobecných súdov, a tým aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy. Z uvedeného vyplýva, že sú to všeobecné súdy, ktoré na základe účinných právnych   prostriedkov   nápravy   dostupných   sťažovateľom   môžu   a   musia   poskytovať ochranu označených základných práv (napr. IV. ÚS 47/04).

Ústavný súd nie je oprávnený a povinný poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých   sa   sťažovatelia   mohli   domôcť   ochrany   v   konaní   pred   všeobecným   súdom vlastnými   dovolenými   a   Občianskym   súdnym   poriadkom   ustanovenými   procesnými úkonmi,   najmä   využitím   riadnych   opravných   prostriedkov   (podobne   napr.   I. ÚS 85/97, II. ÚS 35/ 02, II. ÚS 78/02). Ak existuje taký všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou   podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   má   aj   zákonom   vymedzenú   právomoc   konať o ochrane   konkrétneho   základného   práva   alebo   slobody,   ústavný   súd   nie   je   zásadne oprávnený   prijať   sťažnosť   na   ďalšie   konanie.   Prijatiu   takej   sťažnosti   bráni   princíp subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   vyjadrený   v   čl.   127   ods.   1   ústavy   (napr. II. ÚS 54/02).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   zisťoval,   či   sťažovatelia   proti   rozsudku okresného súdu uplatnili odvolanie, ktoré možno považovať za účinný právny prostriedok nápravy   sťažovateľmi   namietaného   porušenia   označených   základných   práv.   Z obsahu podanej   sťažnosti,   z jej   príloh   ani   z obsahu   na   vec   vzťahujúceho   sa   súdneho   spisu nevyplýva skutočnosť, že by sťažovatelia proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie.

Sťažovatelia   uviedli,   že   im   rozsudok   okresného   súdu   nebol   doručený.   Z   obsahu súdneho   spisu   vzťahujúceho   sa   na   vec   vyplýva,   že   rozsudok   okresného   súdu   bol sťažovateľom doručovaný poštou. Keďže zásielka nebola sťažovateľmi v odbernej lehote prevzatá, okresný súd uplatnil zákonnú fikciu doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP. Podľa vyznačenej   doložky   právoplatnosti   rozsudok   okresného   súdu   nadobudol   právoplatnosť 28. decembra 2009.

Na   ochranu   sťažovateľmi   označených   základných   práv   proti   rozsudku   okresného súdu mali sťažovatelia, a stále majú, k dispozícii účinný prostriedok nápravy – odvolanie podľa štvrtej časti prvej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Ak sú sťažovatelia toho názoru,   že   rozsudok   okresného   súdu   im   nebol   účinne   doručený   a   v   dôsledku   tejto skutočnosti im nezačala plynúť zákonná lehota na podanie odvolania, je ich právom proti nemu   podať   odvolanie.   V   rámci   odvolacieho   konania   sa   príslušný   odvolací   súd   bude zaoberať otázkou, či rozsudok okresného súdu bol sťažovateľom riadne doručený v zmysle príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   (či   boli   dodržané   zákonné podmienky na účinné náhradné doručenie) a či sa stal právoplatným. Nemôže to však byť úlohou   ústavného   súdu   v predmetnom   konaní.   Ústava   ani   zákon   o   ústavnom   súde nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   po   jej   predbežnom prerokovaní   odmietol   pre   nedostatok   právomoci   na   jej   prerokovanie   podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom súde v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 13. mája 2010