znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 238/08-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   5.   júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 187/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   31.   marca 2008 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 187/04.

Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnosti uviedol: „Sťažnosť podávam na Okresný súd Bratislava II pre nespravodlivé súdne konanie vo   veci   18   C   187/04-60   (neoprávnené   zastavenie   konania   v   žalobe   na   M.,   s. r. o.,   B. z dôvodu   porušenia   článku   6   -   Právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   (...).   Moja   žaloba nebolo   sudom   posúdená   spravodlivo,   čím   súd   porušil   Ústavu   Slovenskej   republiky a Dohovor ľudských práv. ratifikovaný o. i. Slovenskou republikou.

Zjavnou   a   preukázateľnou   nedovolenou   manipuláciou,   nesprávnymi   procesnými úkonmi a napokon nesprávnym rozhodnutím vynesením nesprávneho uznesenia dotknutého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2. júla 2007, postaral sa dotknutý súd o zmarenie môjho žalobného podania vo veci 18 C 187/04/60 a súdne konanie v tejto neoprávnene zastavil,   o   čom   mi   navyše   nedal   vedieť   včas   a preto   som   sa   nemohol   voči   uvedenému uzneseniu súdu odvolať na odvolací súd. Súd potvrdil právoplatnosť uznesenia 10. augusta 2008, pričom uznesenie o zastavení konania mi bolo doručené až na opakovanie vyzvanie súdu 18. marca 2008, čiže dlho po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania, súd teda neoprávnene konanie vo veci 18 C 187/04/60 zastavil.

Opakovane v prvom rade poukazujem na to, že sud mi svoje uznesenie o zastavení konania doručil 18. marca 2008, pričom sud uvádza odoslanie uznesenia zo dňa 2. júla 2007 dňa 10. marca 2008, i keď súd potvrdil právoplatnosť uznesenia zo dňa 2. júla 2007, nadobudnutie právoplatnosti dňa 10. augusta 2007.

Sťažnosť na Okresný sud Bratislava II zdôvodňujem hlavne tým, že súd mi nedoručil uznesenie zo dňa 2. júla 2007 o zastavení konania včas a rak som sa nemohol voči nemu v zákonnej   lehote   odvolať,   použiť   opravný   prostriedok   a   odvolať   sa   prostredníctvom dotknutého súdu na odvolací Krajský sud v Bratislave (...).

Preto žiadam Ústavný sud Slovenskej republiky, aby pri šetrení tejto mojej sťažnosti na nespravodlivé konanie súdu a nesprávne konanie v môj neprospech rozhodol svojím nálezom takto:

1) aby zrušil uznesenie dotknutého Okresného sudu Bratislava II zo dňa 2. júla 2007 o zastavení konania vo veci 18 C 187/04-60, 1204120152, ktoré podľa dotknutého súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 10. marca 2008 a ktoré mi bolo doručené až na požiadanie predsedu   Okresného   súdu   Bratislava   II   až   dňa   18.   marca   2008,   pričom   súd   uvádza na uznesení jeho odoslanie 10. marca 2008,

2)   aby   svojím   nálezom   zaviazal   Okresný   súd   Bratislava   II   pokračovať   v   konaní vo veci 18 C 187/04-60 alebo zaviazal pokračovať v konaní Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd,

3)   aby   svojím   nálezom   zaviazal   Okresný   súd   Bratislava   II   vyplatiť   mi   ústavným súdom priznané zadosťučinenie vo výške 400 000,- Sk (štyristotisíc korún) pre zvlášť hrubý postup okresného súdu, ktorý má svojím nesprávnym konaním vo veci 18 C 187/04-60 zvlášť   hrubo   poškodil.   Výšku   zadosťučinenia   ďalej   zdôvodňujem   tým,   že   Okresný   súd Bratislava   II   sa   svojím   nespravodlivým   postupom   voči   mne   pričinil   o   zhoršenie   môjho zdravotného stavu, ktorý je dlhodobo veľmi zlý s tendenciou zhoršovať sa, o čom sú aj podrobné lekárske správy založené v súdnom spise 18 C 187/04-60,

4)   aby   svojím   nálezom   zaviazal   Okresný   súd   Bratislava   II   uhradiť   trovy   môjho právneho zástupcu, ktorý ma bude zastupovať v tejto veci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a to na účet právneho zástupcu,

5) aby zaviazal svojím nálezom Okresný súd Bratislava II uhradiť mi všetky výdaje, ktoré mi vzniknú so šetrením tejto sťažnosti podanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky (...).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť   využitím   jemu dostupných   a aj účinných   právnych   prostriedkov   nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. III. ÚS 207/04, I. ÚS 34/05, I. ÚS 127/05).

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   na   prerokovanie sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 187/04 (predmet konania sťažovateľ   neuviedol,   ústavný   súd   z iných   konaní   vo   veciach   sťažovateľa   vedených   na ústavnom súde zistil, že ide o návrh na vyplatenie mzdy za redakčnú činnosť a autorských odmien), nemá právomoc.

Na   právomoc   ústavného   súdu   vo   vzťahu   k všeobecným   súdom   sa   podľa   čl. 127 ods. 1   ústavy   vzťahuje   princíp   subsidiarity,   podľa   ktorého   ústavný   súd   rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd iba v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Uvedený   princíp   subsidiarity   sa   predovšetkým   týka   tých   prípadov,   v   ktorých   sa sťažovatelia ako účastníci   súdneho konania môžu domáhať ochrany svojich základných práv   alebo   slobôd,   k porušeniu   ktorých   malo   dôjsť   viacerými   pochybeniami   vo   veci konajúceho súdu.

Právomoc všeobecného súdu poskytnúť sťažovateľovi ochranu pred zásahom do jeho základných práv a slobôd v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu na meritórne prerokovanie tejto časti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v uvedenej právnej veci namieta postup   okresného   súdu,   ktorý   zastavil   konanie,   pričom   uznesenie   o zastavení   konania z 2. júla 2007 mu bolo doručené až po jeho urgencii 18. marca 2008. Podľa jeho vedomostí však uznesenie nadobudlo právoplatnosť už 10. augusta 2007 napriek tomu, že jemu nebolo doručené a nemohol sa proti nemu odvolať.

Z vyjadrenia okresného súdu z 21. apríla 2008 je zrejmé, že sťažovateľ 27. marca 2008   podal   proti   uzneseniu   o zastavení   konania   č.   k.   18   C   187/2004-60   odvolanie. Po nadobudnutí   právoplatnosti   opravného   uznesenia   mal   byť   spisový   materiál   zaslaný Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o podanom odvolaní sťažovateľa.

Podľa citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna.

Na   ochranu   sťažovateľom   označeného   práva   má   sťažovateľ   k dispozícii   účinný prostriedok   nápravy,   riadny   opravný   prostriedok,   odvolanie.   Sťažovateľ   túto   možnosť využil a proti namietanému uzneseniu podal odvolanie, o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   už   na   svojom predbežnom prerokovaní pre nedostatok právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   žiadosťou   sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2008