znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 238/06-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júla 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   S.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 18/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2005   doručená   sťažnosť   J.   S.,   t.   č.   vo výkone   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 18/05.

Sťažovateľ namieta, že si v konaní sp. zn. 21 C 18/05 uplatnil 31. januára 2005 nárok na   náhradu   škody,   ktorá   mu   bola   spôsobená „zlým   úradným   postupom“ zo   strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) spočívajúcom v nedodržaní zákonom ustanovených lehôt a po doplnení návrhu 19. septembra 2005 aj „pre zlé rozhodnutie štátneho orgánu MS SR... na základe nálezu Generálnej prokuratúry SR   pod   sp. zn.   IV/2   Gn   4029/05-16   zo   dňa   25.   8.   2005“. Sťažovateľ   v podnete   na ministerstvo   uviedol   nedodržanie   vyhlášky   ministerstva   č. 125/1994   Z.   z.,   ktorou   sa vykonáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ namieta, že ministerstvo mu neodpovedá na jeho podnety a okresný súd nekoná,   čím   porušuje   jeho   základného   práva   garantované   ústavou   podľa   čl.   48   ods.   2 a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Sťažovateľ ďalej namieta postup orgánov činných v trestnom   konaní   v súvislosti   s jeho   väzbou   avšak   bez   konkretizácie   namietaných skutočností. Súčasne žiada aj o ustanovenie advokáta pre konanie pred ústavným súdom a o oslobodenie od súdnych poplatkov. Túto žiadosť doložil čestným prehlásením o svojich majetkových pomeroch.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „Žiadam Ústavný súd SR aby vyhovel mojej sťažnosti a priznal mi porušenie mojich práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je ako právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

a aby formou príkazu, prikázal Okresnému súdu Bratislava I. v právnej veci č. k. 21 C   18/05,   konal   bez   zbytočných   prieťahov   ktoré   povedú   k naplneniu   môjho   práva garantovaného Ústavou SR v čl. 48 ods. 2 a Dohovoru... v čl. 6 ods 1.

Ďalej   žiadam   Ústavný   súd   SR   primerané   zadosťučinenie   a to   výške   14-násobku priemernej mesačnej mzdy ku dnešnému dňu, mám stredné odborné vzdelanie s maturitou – SPŠD – T. a to nasledujúcich dôvodov“.

Pretože   podanie   sťažovateľa   v predloženej   podobe   nemalo   náležitosti   ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval sťažovateľa na jeho doplnenie.

Sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil o informáciu týkajúcu sa konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 21 C 18/05, v ktorej uviedol, že sa 21. apríla 2005 dožadoval vyrozumenia o stave namietaného konania, a že okresný súd mu 9. februára 2005 zaslal tlačivo na potvrdenie jeho majetkových pomerov, ktoré bolo z roku 1986 a pre príslušné orgány teda neakceptovateľné.

Na   okresnom   súde   ústavný   súd   zistil,   že   konanie   začalo   na   základe   návrhu sťažovateľa 31. januára 2005, opakovane bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov konania (19. september 2005 a 15. november 2005). Svoj návrh sťažovateľ doplnil okresnému súdu 28. novembra 2005.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   preto   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Pri namietanom porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   postupom   okresného   súdu   ústavný   súd posudzoval, či namietaný postup okresného súdu signalizuje možnosť vyslovenia porušenia namietaného práva. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že namietaného konanie, ktoré začalo v januári 2005, vykazuje určité znaky nečinnosti, ako aj neefektívnej činnosti, avšak ich   intenzita   nie   je   taká,   aby   zakladala   reálnu   možnosť   vyslovenia   porušenia   práv namietaných   sťažovateľom   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie.   Navyše,   sťažovateľ svojím postupom spočívajúcim v nedostatkoch jeho návrhu a nevyhnutnosti ich odstránenia a doplnenia, ku ktorým smerovali výzvy okresného súdu (uznesenie č. k. 21 C 18/2005-16 z 19.   septembra   2005   a   uznesenie   č.   k.   21   C   18/2005-28   z 15. novembra   2005),   sám participoval na doterajšej dĺžke konania. Na základe týchto skutočností ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

V ďalšej časti sťažnosti síce sťažovateľ namieta postup orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s jeho väzbou, ústavný súd konštatuje, že táto časť nemá náležitosti ustanovené   zákonom   o ústavnom   súde,   a preto   ústavný   súd   sa   touto   časťou   sťažnosti nezaoberal a odmietol ju.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   z uvedených   dôvodov   bolo už bez právneho významu zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júla 2006