znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 238/03-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. P., bytom B., vo veci nesúladu § 10 ods. 4 a 5 a § 237 ods. 3 a 4 zákona č. 356/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 1 písm. a) a s čl. 35 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 4. novembra 2003   doručené   podanie   JUDr.   J.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   bytom   B.,   označené   ako „Sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“   s prílohami.   Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   ním   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 1, čl. 12, čl. 13 a čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ku ktorému dochádza „prijatím zákona č. 356/2003 Z. z., ktorým sa mení   a dopĺňa   zákon   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti (Exekučný poriadok), a to najmä v ustanoveniach § 10 ods. 4 a 5, a § 237 ods. 3 a 4“. V dôsledku uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd v konaní o sťažnosti rozhodol takto: „Ustanovenie § 10 ods. 4 a 5, a § 237 ods. 3 a 4, zákona č. 356/2003 Z. z., ktorým sa mení   a dopĺňa   zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 233/1995   Z.   z.   o súdnych exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene   a doplnení   ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1, čl. 12 ods. 1, 2, 4, čl. 13 ods. písm. a, čl. 35 ods. 1, 3 Ústavy Slovenskej republiky.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Berúc do úvahy uvedené kritériá ústavný súd preskúmal sťažnosť sťažovateľa a po jej   predbežnom   prerokovaní   ju   bol   nútený   odmietnuť   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

Vychádzal pritom zo zásady (potvrdenej aj svojou stabilizovanou judikatúrou), že každé z konaní pred ústavným súdom možno začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich totiž   koncipuje   výlučne   ako   samostatné druhy   konaní a nepripúšťa   možnosť   uskutočniť v ich rámci aj iné druhy konaní. Za zjavne neopodstatnený je preto potrebné považovať každý návrh, „v rámci ktorého by bolo potrebné uskutočniť konanie, na ktoré ústavný súd nie je oprávnený (konanie o súlade právnych predpisov, hoci by inak takéto konanie mohol uskutočniť ako samostatné konanie na základe návrhu oprávnenej osoby“ (II. ÚS 40/00, II. ÚS 48/00, II. ÚS 5/02). Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že tento v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy požaduje konanie o súlade právnych predpisov, a to označeného zákona s označenými článkami ústavy.

Keďže v konaní o sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd ale nemôže posudzovať súlad právnych predpisov označených sťažovateľom, bolo potrebné jeho sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2003