znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 238/02-12

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 11.   decembra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. V. K., bytom Š., zastúpeného advokátkou Mgr. N. S., B., vo veci porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Okresným úradom justičnej polície Policajného zboru Bratislava II a Okresnou prokuratúrou Bratislava II pri vybavovaní jeho oznámenia podľa § 158 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ČVS: OÚV-1305/2002), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. V. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. novembra 2002   doručené   podanie   PhDr.   V.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   bytom   Š.,   zastúpeného advokátkou Mgr. N. S., B., označené ako „Ústavná sťažnosť“ s prílohami. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ ním napáda postup Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava II (teraz Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru Bratislava II), ako aj Okresnej prokuratúry Bratislava II pri vybavovaní jeho oznámenia z 26. apríla 1999 o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin podľa § 158 ods.   1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Napriek tomu, že jeho oznámenie sa po prešetrení ukázalo ako dôvodné, trestné stíhanie vo veci samej sa nezačalo, pretože Okresný úrad vyšetrovania   Policajného   zboru   Bratislava   II   30.   septembra   2002   uznesením   sp.   zn. ČVS: OÚV-1305/2002 vec odložil podľa § 159 ods. 2 Trestného poriadku, „nakoľko trestné stíhanie   je   využitím   §   11   ods.   1   písm.   a)   Trestného   poriadku   z dôvodu   premlčania neprípustné“.   Sťažovateľ   poukazuje   na   zbytočné   prieťahy   predovšetkým   v postupe vtedajšieho   Okresného   úradu   vyšetrovania   Policajného   zboru   Bratislava   II,   ktoré   spolu s celkovým   „liknavým“   postupom   oboch   štátnych   orgánov   mali   viesť   k porušeniu   jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“).   V dôsledku   toho   požiadal,   aby   ústavný   súd   „po   preverení   veci“ nálezom rozhodol takto:

„Okresný úrad justičnej polície Policajného zboru Bratislava II spolu s Okresnou prokuratúrou Bratislava   II   vo veci vedenej   pod   sp.   zn.   OÚV-1305/2002   porušili   právo PhDr. V. K. na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

PhDr.   V.   K.   sa priznáva   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   150 tisíc korún ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú PhDr. V. K. utrpel v dôsledku zásahu do jeho základného práva, ktoré sú Okresný úrad justičnej polície Policajného zboru Bratislava II spolu   s Okresnou   prokuratúrou   Bratislava   II   povinní   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods.   1 ústavy (a s účinnosťou od 1. januára 2002) oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Podmienky   konania   o sťažnostiach   sú   upravené v ustanoveniach   §   20   ods.   1   a § 49   až   56   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo   osobitnej   podmienky   je   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri jej prerokovaní predovšetkým zohľadnil, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť takým   postupom   označených   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   ktorý   vyústil   do uznesenia   o odložení   veci   podľa   §   159   ods.   2   Trestného   poriadku   pre   neprípustnosť trestného stíhania z dôvodu premlčania [§ 11 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku]. Ústavný súd   preto   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   predovšetkým   skúmal,   či   súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je povinnosť orgánov činných   v trestnom   konaní začať trestné   konanie voči   osobe   označenej   oznamovateľom (poškodenou osobou) v jej oznámení podľa § 158 ods. 1 Trestného poriadku, a zistil, že tomu tak nie je.

Hoci deviata hlava druhej časti Trestného poriadku upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní (postup pred začatím trestného stíhania) pri vybavovaní oznámení osôb o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin (§ 158 ods. 1 Trestného poriadku), podstatou konania o nich je len preverenie týchto skutočností. Oznamovateľ má právo byť oboznámený s opatreniami prijatými na základe jeho oznámenia a má tiež právo žiadať prokurátora o preskúmanie postupu vyšetrovateľa po podaní oznámenia podľa § 158 ods. 2 Trestného poriadku, resp. právo podať sťažnosť proti uzneseniu o odložení veci pre neprípustnosť   trestného   stíhania   (§   159   ods.   4   Trestného   poriadku).   Procesným oprávneniam oznamovateľa (poškodenej osoby) však nezodpovedá aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní začať trestné konanie na základe jeho oznámenia, keďže „právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a nemožno ho odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd“ (II. ÚS 42/00).

Keďže   postup   orgánov   činných   v trestnom   konaní   podľa   § 158   a nasl.   Trestného poriadku   nemožno   považovať   za   súčasť   základného   práva   sťažovateľa   na   inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a keďže tento namietal porušenie tohto základného práva pri vybavovaní jeho oznámenia podľa § 158 ods. 1 Trestného poriadku, bolo potrebné jeho sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2002