znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 237/2017-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubou Berezňaninovou, Hlavná 45, Prešov, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prípisom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17 NcC 9/2016 z 28. júna 2016 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti   ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. septembra 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) prípisom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 17 NcC 9/2016 z 28. júna 2016.Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka návrhom podaným Okresnému súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) žiadala o udelenie súhlasu na vysťahovanie jej maloletého syna do cudziny. Predmetné konanie je vedené okresným súdom pod sp. zn. 6 P 28/2015.

V uvedenom konaní vzniesla sťažovateľka námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni okresného súdu. Okresný súd predložil námietku zaujatosti krajskému súdu, ktorý prípisom sp. zn. 17 NcC 9/2016 z 28. júna 2016 vrátil námietku zaujatosti s odkazom na § 16 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), t. j. že okresný súd námietku zaujatosti nemal predložiť krajskému súdu z dôvodu, že táto námietka sa podľa § 14 ods. 3 OSP týkala iba okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o prerokúvanej veci.

Sťažovateľka namieta, že z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku „vyplýva, že ak raz prvostupňový súd námietku zaujatosti vznesenú účastníkom proti sudcovi, postúpil na prejednanie nadriadenému súdu, je tento nadriadený súd povinný sa ňou riadne zaoberať a vydať o nej riadne rozhodnutie vo forme uznesenia. Pričom v tomto rozhodnutí (v jeho odôvodnení) sa riadne vysporiada so skutočnosťami uplatnenými účastníkom v námietke zaujatosti.“.

Podľa sťažovateľky postupom krajského súdu došlo k odmietnutiu spravodlivosti, a tým k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň v dôsledku tohto postupu vznikajú v konaní zbytočné prieťahy, čím došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na tomto základe sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a žiada, aby ústavný súd nariadil krajskému súdu rozhodnúť o námietke zaujatosti sťažovateľky, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 € a priznal jej právo na úhradu trov konania.

Sťažovateľka tiež navrhuje, aby ústavný súd rozhodol podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť prípisu krajského súdu sp. zn. 17 NcC 9/2016 z 28. júna 2016 a aby nariadil okresnému súdu, aby sa „zdržal vydania meritórneho rozhodnutia“ do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti.

Ústavnému súdu bolo 29. marca 2017 doručené podanie sťažovateľky označené ako „Späťvzatie sťažnosti“, v ktorom sťažovateľka uvádza, že „už netrvá na vyššie označenej sťažnosti, berie ju týmto v celom rozsahu späť a žiada, aby konanie o nej bolo uznesením zastavené“.

Ústavný súd vo veci sťažovateľky nezistil žiadne dôvody na to, aby rozhodol o nepripustení späťvzatia sťažnosti, a preto podľa § 54 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017