znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 237/09-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   septembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti J. L. a M. L., obaja bytom H., zastúpených advokátkou JUDr. Ľ. R., K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 91/2003 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. L. a M. L. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 91/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bardejov   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   91/2003 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. L. a M. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Bardejov p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. L. a M. L. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 368,55 € (slovom tristošesťdesiatosem eur a päťdesiatpäť centov), ktorú   j e Okresný súd Bardejov p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   ich   advokátky   JUDr.   Ľ.   R.,   K.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 237/09-21 z 11. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. L. (ďalej len „sťažovateľ“) a M. L. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom H., ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 91/2003.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   sú   účastníkmi   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 C 91/2003 v procesnom postavení žalovaných v 1. a 2. rade. Konanie bolo začaté postúpením veci zo Správy katastra B. (ďalej len „správa katastra“), a to z dôvodu príslušnosti okresného súdu na prerokovanie a rozhodnutie v merite veci.Podľa názoru sťažovateľov „súdny spor o trvá neprimerane dlhú dobu. Konajúci súd vytyčuje pojednávania v prejednávanej veci v periodicite raz ročne. Tento postup(...) nie je dostatočný   na   to,   aby   súd   vykonal   dokazovanie   v   takom   rozsahu,   aké   je   potrebné   pre meritórne rozhodnutie. Pritom(...) už predtým, než sa začalo konanie na Okresnom súde v Bardejove vykonával dokazovanie o tejto veci aj Okresný úrad v B., odbor katastrálny a ešte predtým Okresný súd v Bardejove, čiže konajúci okresný súd aj v tomto štádiu má od roku 1994, kedy spor žalobcovia iniciovali, relevantnú sumu dôkazov.

Uznesením zo dňa 2.   3.   2006 doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľov dňa 14. 3.   2006   konajúci   súd   pribral   do   konania   znalca   z   odboru   geodézie   a   kartografie. Konajúci súd určil znalcovi lehotu troch mesiacov odo dňa doručenia uznesenia o pribratí znalca na predloženie písomného znaleckého posudku v troch vyhotoveniach.

Ohliadku na tvári miesta znalec vykonal až 1. 8. 2007, pričom ešte dňa 2. 8. 2007 vzniesli sťažovatelia námietku zaujatosti proti znalcovi, ku ktorej námietke ich podnietilo správanie sa znalca pri vykonávaní ohliadky. Znalecký posudok bol doručený konajúcemu súdu 29. 1. 2008, po takmer dvoch rokoch od vydania uznesenia o pribratí znalca. (...) O námietke   zaujatosti   znalca   rozhodol   konajúci   súd   súčasne   s   doručením   znaleckého posudku po takmer 6 mesiacoch.

Nasledujúce pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo dňa 22. 2. 2008. Následne bolo pojednávanie dvakrát odročené, naposledy dňa 3. 10. 2008 na neurčito z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcov o odročenie pojednávania. Žiadosťou zo dňa 26. 11. 2008 požadovali sťažovatelia konajúci o vytýčenie konkrétneho termínu pojednávania, na ktorú súd nereflektoval. (...)

Sťažovatelia dňa 12. 1. 2009 podali sťažnosť na signifikantné prieťahy v konaní. Predseda Okresného súdu Bardejov odpovedal sťažovateľom až listom zo dňa 19. 2. 2009 doručeným právnej zástupkyni sťažovateľov dňa 25. 2. 2009, v ktorej odpovedi sa podrobne zaoberal postupom zákonnej sudkyne dôvodiac jeho súladnosť s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p., ako aj personálnymi zmenami na súde. (...)“.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľov J. L. a M. L. na prerokovanie a rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp. zn. 5 C 91/2003 bolo porušené. Prikazuje sa, aby Okresný súd Bardejov vo veci sp. zn. 5C 91/2003 konal. Súd priznáva sťažovateľovi (správne má byť sťažovateľom, pozn.) podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €.

Súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnej zástupkyni sťažovateľa JUDr. Ľ. R., K. v zmysle ust. § 11 ods. 2 vyhl. 655/04 Z. z. vo výške 223,46 Eur(...).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 631/09 z 5. augusta 2009 a právna zástupkyňa   sťažovateľov   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu   listom z 20. augusta 2009.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného k veci uviedol: „Konanie vo veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C 91/2003 bolo začaté dňa 7. 5. 2003 postúpením veci na konanie Správou katastra B. a doposiaľ vo veci nebolo meritórne rozhodnuté. Napriek celkovej dĺžke konania však nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľov, že tým došlo k porušeniu ich základného práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Pri hodnotení celkovej dĺžky konania nemožno totiž neprihliadať na skutkovú a právnu zložitosť sporu.   Predmetom   konania   je   určenie   hranice   medzí   nehnuteľnosťami   žalobcov   a žalovaných (sťažovatelia a iní) Poznatky zo súdnej praxe jednoznačne svedčia o náročnosti tohto druhu sporu už svojou samotnou podstatou predovšetkým po stránke skutkovej, ale aj po stránke právnej. V danom prípade sa pritom spor o určenie hranice vedie vo vzťahu k nehnuteľnostiam   nachádzajúcim   sa   v   oblasti   s   absolútne   nedostatočným   mapovým podkladom, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku v konaní podaného znalcom z odboru geodézie a kartografie.

Z obsahu spisu, najmä z chronológie jednotlivých úkonov súdu a účastníkov konania, nemožno mať zato, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom, ktorých základom by bola zavinená   nečinnosť   súdu.   Jednotlivé   úkony   súdu   boli   vykonávané   v   primeranej   časovej následnosti a za prieťah zavinený súdom nemožno považovať ani tú časť konania, v ktorej bolo vykonávané znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie, ako to tvrdia   sťažovatelia   a   to   napriek   tomu,   že   znalec   podľa   uznesenia   súdu,   ktorým   bol   do konania pribratý (uznesenie zo dňa 3. 2. 2006 č. k. 5 C 91/2003-118) mal znalecký posudok súdu predložiť do 19. 1. 2007 (uznesenie prevzal dňa 19. 10. 2006 a posudok mal predložiť v lehote 3 mesiacov od uvedeného dňa) a znalecký posudok predložil dňa 30. 11. 2007. Znalec totiž listom zo dňa 20. 11. 2006 súdu oznámil, že pre iné povinnosti súvisiace s jeho znaleckou činnosťou, znalecký posudok v tejto veci môže podať až koncom prvej polovice roku 2007 s tým, že ak súd takúto lehotu akceptuje, nech mu zašle spisový materiál. Súd listom   zo   dňa   4.   12.   2006   znalcovi   oznámil   predĺženie   lehoty   na   podanie   znaleckého posudku do 30. 6. 2007 a zároveň mu zaslal spisový materiál (chybou súdu, ktorá však nemôže mať vplyv na dôvodnosť sťažnosti bolo, že predĺženie lehoty, ktoré vzhľadom na skôr   uvedenú   náročnosť   zisťovania   hranice   nehnuteľnosti   pre   nedostatok   podkladov a dôvody   žiadosti   znalca   treba   považovať   za   primerané   a   opodstatnené,   neoznámil   aj účastníkom konania), v dôsledku čoho znalec znalecký posudok mal podať do 30. 6. 2007. Po zistení, že znalec znalecký posudok v uvedenej lehote nepodal, listom zo dňa 9. 7. 2007 bol o jeho podanie urgovaný, načo znalec svojim listom zo dňa 24. 7. 2007 oznámil, že znalecký   posudok   podá   v   druhej   polovici   mesiaca   august   2007   a   keď   znalec   nepodal posudok ani v tejto lehote, súd ho opätovne listom zo dňa 14. 11. 2007 urgoval, načo znalec dňa 30. 11. 2007 súdu znalecký posudok doručil.

Som toho názoru, že nedodržanie lehoty znalcom na podanie znaleckého posudku v súdom určenej lehote nemožno dať za vinu súdu, keď tento znalca o podanie posudku opakovane   urgoval.   Preto,   aj   keď   v   súvislosti   so   znaleckým   dokazovaním   došlo   k prieťahom, tieto nevznikli zavinením súdu. Za prieťah nemožno považovať ani sťažovateľmi namietanú dĺžku konania o ich námietke zaujatosti znalca. Pre rozhodnutie o tejto námietke bolo totiž nevyhnutné si vyžiadať stanovisko znalca, ktoré súdu bolo doručené dňa 2. 10. 2007 a tak rozhodnutie o tejto námietke uznesením zo dňa 7. 1. 2008 je treba považovať za rozhodnutie v čase primeranom a to aj z pohľadu procesnej ekonomiky, keď rozhodnutie bolo účastníkom doručované spolu s ďalšími listinami a písomnými úkonmi súdu.

K sťažovateľmi namietanému odročeniu pojednávaní nariadených na deň 20. 8. 2008 a 6. 10. 2008 uvádzam, že postup súdu bol v tomto prípade v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p, ako to bližšie odôvodňujem v mojom písomnom stanovisku zo dňa 19. 2. 2009 Spr. 1552/2009 k sťažnosti sťažovateľov podanej podľa § 62 a násl. zákona č. 757/2004 Z. z., ktoré v prílohe pripájam.

Vychádzajúc z uvedeného som toho názoru, že konaním Okresného súdu Bardejov vo veci sp. zn. 5 C 91/2003 nedošlo k porušeniu základných práv sťažovateľov zaručených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru a preto ich sťažnosť navrhujem v celom rozsahu zamietnuť. (...)   Oznamujem   zároveň,   že   súhlasím   s   tým,   aby   podľa   §   30   ods.   2   zákona   č. 38/1993   Z.   z.   v platnom   znení   ústavný   súd   upustil   od   ústneho   pojednávania   o   prijatej sťažnosti.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„Okresný súd Bardejov nesúhlasí s tvrdením sťažovateľov, že konaním vedenom pod sp. zn.: 5 C 91/2003 dochádza k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom poukazuje na skutkovú a právnu zložitosť sporu. V danom konkrétnom prípade sa jedná o spor o určenie hranice pozemkov,   ktorého rozhodnutie vo veci sa dotkne aj vlastníckych práv účastníkov konania.

So zreteľom na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu máme za to, že veci týkajúcich sa   vlastníckych   práv   k   nehnuteľnostiam   patria   do   štandardnej   rozhodovacej   agendy prvostupňových súdov. Zložitosť veci sa môže teda premietnuť pri posudzovaní skutočností, ktoré   vyžadujú   odborné   posúdenie   a   znalecké   dokazovanie.   Takto   to   je   aj   v   danej prejednávanej veci, keď práve ustanovenie znalca a vykonanie znaleckého dokazovania významnou mierou prispeli k samotnej dĺžke konania.

Okresný súd sa vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti zbavuje zodpovednosti za prieťah   v   tej   časti   konania,   v   ktorej   bolo   vykonávané   znalecké   dokazovanie   znalcom z odboru geodézie a kartografie. Okresný súd aj po dvoch urgenciách toleroval znalcovi 15 mesačnú   lehotu   na   vypracovanie   znaleckého   posudku.   Takáto   dĺžka   lehoty   je neakceptovateľná. Keďže výsledok znaleckého dokazovania má tvoriť jeden zo základov pre rozhodnutie   všeobecného   súdu   vo   veci   samej(...),   súd   má   mať   záujem   na   jeho bezproblémovom zadovážení. Súd by znalecký posudok zadováženým účastníkmi konania pri dokazovaní hodnotil len ako listinný dôkaz, preto aj zabezpečenie takéhoto posudku sťažovateľmi by bolo neúčelné.

Okresný   súd   nevyriešil   otázku   nečinnosti   znalca   využijúc   poriadkové   opatrenia v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. (...)

Podanú ústavnú sťažnosť považujeme za dôvodnú a v celom rozsahu zotrvávame na jej obsahu. (...)

Zároveň oznamujeme ústavnému súdu, že netrváme na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na verejnom ústnom pojednávaní a súhlasíme s upustením od neho.“

Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   v   závere   svojho   stanoviska   upravila   sumu požadovanej   náhrady   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   v   konaní   pred   ústavným súdom, ktorú vyčíslila na 368,55 €.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu   posúdenia,   ktorá   je   určená povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom okresného súdu bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh, z   vyjadrení účastníkov konania a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 C 91/2003:

- 6. máj 2003 – okresnému súdu bola z dôvodu príslušnosti postúpená právna vec pôvodne vedená správou katastra pod č.: H 4/99 o určenie hraníc pozemkov,

- 7. máj 2003 – okresný súd potvrdil pod sp. zn. 5 C 91/2003 prijatie návrhu V. Z. a E. Z. (spolu ďalej len „žalobcovia“) na určenie hraníc pozemkov proti sťažovateľom ako žalovaným v 1. a 2. rade a M. L. (ďalej len „žalovaná v 3. rade“), J. L. (ďalej len „žalovaný vo 4. rade“) a M. L. (ďalej len „žalovaný v 5. rade“, všetci spolu ďalej len „žalovaní“),

- 29. október   2003 – právny zástupca žalobcov podal   okresnému súdu   návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd zakázal vstupovať sťažovateľom na sporné nehnuteľnosti a tieto akýmkoľvek spôsobom užívať,

-   11.   november   2003   –   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   5   C   91/2003   nariadil žalobcami požadované predbežné opatrenie,

- 18. november 2003 – sťažovatelia podali proti uzneseniu o predbežnom opatrení odvolanie,

-   1.   december   2003   –   okresný   súd   doručoval   právnemu   zástupcovi   žalobcov odvolanie sťažovateľov a vyzval ho, aby sa k nemu vyjadril, zároveň vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie,

-   4.   december   2003   –   okresnému   súdu   boli   vrátené   poštové   zásielky   (uznesenie o zákaze   vstupu   na   spornú   nehnuteľnosť   sťažovateľom)   adresované   sťažovateľovi a žalovanému v 3. rade s poznámkou pošty „Nevyzdvihnuté v odbernej lehote“,

- 9. december 2003 – okresný súd predložil spis sp. zn. 5 C 91/03 Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov z 18. novembra 2003 (pridelená sp. zn. 3 Co 534/03),

- 11. december 2003 – sťažovatelia zaplatili súdny poplatok za podané odvolanie,

-   12.   december   2003 – okresnému   súdu   bolo   doručené vyjadrenie žalobcov   (ich právneho zástupcu) k odvolaniu sťažovateľov,

-   19.   december   2003   –   krajský   súd   uznesením   vrátil   vec   okresnému   súdu   bez rozhodnutia o odvolaní z dôvodu, že sťažovatelia v odvolaní zároveň vzniesli námietku zaujatosti   zákonnej   sudkyne;   zároveň   krajský   súd   zistil   pochybenie   pri   doručovaní napadnutého uznesenia tak sťažovateľom, ako aj ostatným žalovaným,

- 22. december 2003 – okresný súd posielal krajskému súdu vyjadrenie žalobcov k odvolaniu sťažovateľov a doklad o zaplatení súdneho poplatku sťažovateľmi,

- 13. január 2004 – spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,

- 26. január 2004 – zákonná sudkyňa sa vyjadrila k námietke zaujatosti,

- 4. február 2004 – okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov a o námietke zaujatosti zákonnej sudkyne,

- 24. február 2004 – krajský súd uznesením č. k. 3 Co 534/2003-62 rozhodol, že zákonná   sudkyňa   JUDr.   V.   Z.   nie   je   vylúčená   z prerokúvania   a   rozhodovania   veci,   a potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 5 C 91/03-41 z 11. novembra 2003, ktorým bol nariadený zákaz vstupu sťažovateľov na spornú nehnuteľnosť,

- 5. marec 2004 – spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,

- 17. marec 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. máj 2004, zároveň uložil sťažovateľom   a   ostatným   žalovaným   vyjadriť   sa   k   veci   v   lehote   30   dní   pod   hrozbou rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie,

- 13. apríl 2004 – sťažovatelia sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili k veci, pričom žiadali určiť hranicu medzi pozemkami tak, ako je vyznačená v geometrickom pláne súdneho znalca vypracovanom v rámci predošlého dokazovania,

- 14. apríl 2004 – okresný súd zasielal vyjadrenie sťažovateľov právnemu zástupcovi žalovaných,

-   4.   máj   2004   –   na   pojednávaní   neboli   prítomní   žalovaní   v   3.   –   5.   rade,   po vyjadreniach účastníkov konania a ich právnych zástupcov bolo pojednávanie odročené na neurčito   na   účel   vykonania   ohliadky   na   mieste   samom   a na   účel   ustanovenia   súdneho znalca,

- 12. máj 2004 – právny zástupca sťažovateľov predložil relevantné doklady,

- 15. november 2004 – právny zástupca žalobcov prevzal na okresnom súde doklady predložené sťažovateľmi 13. apríla 2004 spolu s vyjadrením sťažovateľov k veci samej,

- 24. november 2004 – žalobcovia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili k dôkazom sťažovateľov,

- 4. január 2005 – právny zástupca sťažovateľov požiadal okresný súd o nariadenie termínu ohliadky na mieste samom,

- 1. apríl 2005 – právny zástupca sťažovateľov znova požiadal o nariadenie termínu uskutočnenia ohliadky na mieste samom,

- 9. jún 2005 – okresný súd uznesením nariadil ohliadku na mieste samom na 29. jún 2005,   zároveň   vyzval   žalobcov   na   zaplatenie   preddavku   na   trovy   ohliadky   na   mieste samom,

- 24. jún 2005 – žalobcovia zaplatili preddavok na trovy ohliadky na mieste samom,

- 29. jún 2005 – okresný súd vykonal ohliadku na mieste samom,

-   4.   júl   2005   –   právny   zástupca   žalobcov   predložil   okresnému   súdu „návrh   na vykonanie dokazovania a zaslanie listín“,

- 6. júl 2005 – právny zástupca sťažovateľov predložil okresnému súdu stanovisko k návrhu na znalecké dokazovanie,

-   3.   február   2006   –   okresný   súd   uznesením   pribral   do   konania   súdneho   znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. P. K. (ďalej len „súdny znalec“) a uložil žalobcom zaplatiť   preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania,   znalcovi   bolo   uložené   predložiť znalecký   posudok   v   lehote   troch   mesiacov   od   doručenia   uznesenia   (súdnemu   znalcovi doručené 19. októbra 2006),

- 29. marec 2006 – proti výroku uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania podali žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie,

- 12. apríl 2006 – okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcov proti výroku uznesenia okresného súdu z 3. februára 2006 o uložení povinnosti zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

- 14. jún 2006 – krajský súd uznesením sp. zn. 2 Co 126/2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť   26.   júla   2006,   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   z   3.   februára   2006 v napadnutom výroku,

- 11. júl 2006 – spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,

- 24. júl 2006 – okresný súd doručoval účastníkom konania uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Co 126/2006 zo 14. júna 2006,

-   17.   august   2006   –   okresný   súd   zistil,   že   preddavok   na   trovy   nebol   dovtedy zaplatený,

- 7. september 2006 – okresný súd žiadal Obecný úrad v H. (ďalej len „obecný úrad“) o oznámenie rodných čísiel žalobcov,

-   25.   september   2006   –   okresný   súd   opätovne   žiadal   obecný   úrad   o   oznámenie rodných čísiel žalobcov,

- 5. október 2006 – obecný úrad oznámil okresnému súdu rodné čísla žalobcov,

- 1. december 2006 – súdny znalec oznámil okresnému súdu, že nie je schopný v určenej lehote vypracovať znalecký posudok z dôvodu jeho pracovnej zaneprázdnenosti, požadovaný posudok by mohol vyhotoviť ku koncu I. polroka 2007, v prípade akceptácie tohto termínu žiadal o zaslanie súdneho spisu,

- 4. december 2006 – okresný súd predĺžil súdnemu znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 30. júna 2007,

- 8. január 2007 – žalobcovia zaplatili preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

-   9.   júl   2007   –   okresný   súd   urgoval   súdneho   znalca   na   predloženie   znaleckého posudku,

-   24.   júl   2007   –   súdny   znalec   ospravedlnil   omeškanie   vypracovania   znaleckého posudku   náročnosťou   vyhľadávania   podkladov   v   dostupných   archívoch   geodetických informácií, predpokladal odovzdanie znaleckého posudku v druhej polovici mesiaca august 2007,

- 3. august 2007 – právny zástupca sťažovateľov podal námietku zaujatosti súdneho znalca a zároveň predložil návrh na rozšírenie dokazovania,

- 18. september 2007 – okresný súd doručoval podanie sťažovateľov s „námietkou predpojatosti“ súdnemu znalcovi na vyjadrenie,

-   2.   október   2007   –   súdny   znalec   sa   vyjadril   k   námietke   zaujatosti   podanej sťažovateľmi, zároveň požiadal okresný súd o upresnenie ďalšieho postupu v tejto situácii, pretože už mal znalecký posudok v „podstate“ ukončený,

- 25. október 2007 – súdny znalec vrátil okresnému súdu súdny spis,

-   14.   november   2007   –   okresný   súd   urgoval   súdneho   znalca   na   predloženie znaleckého posudku,

- 30. november 2007 – súdny znalec predložil znalecký posudok a geometrický plán,

- 7. január 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 22. február 2008 a uznesením č. k. 5 C 91/2003-151, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. januára 2008, rozhodol, že súdny znalec nie je vylúčený z vykonávania znaleckého úkonu v konaní,

- 15. január 2008 – sťažovatelia predložili okresnému súdu plnú moc udelenú na ich zastupovanie JUDr. Ľ. R.,

- 16. január 2008 – predošlý právny zástupca sťažovateľov oznámil okresnému súdu, že ukončil právne zastupovanie sťažovateľov v tejto veci,

-   14.   február   2008   –   žalobcovia   sa   prostredníctvom   právneho   zástupcu   vyjadrili k znaleckému posudku a navrhli vypočuť súdneho znalca na pojednávaní,

- 22. február 2008 – na pojednávanie sa nedostavili žalovaní v 3. – 5. rade (neprevzali predvolanie   v   odbernej   lehote),   právny   zástupca   žalobcov   netrval   na   výsluchu   súdneho znalca,   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   predložila okresnému   súdu   písomné vyjadrenie k znaleckému posudku, po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu vyhodnotenia návrhu právnej zástupkyne sťažovateľov na doplnenie znaleckého dokazovania a zváženia ďalšieho postupu vo veci,

- 10. jún 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. august 2008,

- 19. august 2008 – právny zástupca žalobcov požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 20. august 2008 z dôvodu kolízie pojednávaní; pojednávanie bolo preto nariadené na 6. október 2008,

- 3. október 2008 – právny zástupca žalobcov požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti (ktorá mala trvať dva týždne), pretože žalobcovia trvajú na   jeho   prítomnosti   na   pojednávaní,   z   toho   dôvodu   okresný   súd   zrušil   nariadené pojednávanie,

-   28.   november   2008   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   požiadala   o   nariadenie pojednávania,

- 3. marec 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. apríl 2009,

- 9. apríl 2009 – na pojednávanie sa nedostavili žalovaní v 3. – 5. rade (neprevzali predvolanie v odbernej lehote), po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania a predvolania svedkov,

-   6.   máj   2009   –   právny   zástupca   žalobcov   predložil   okresnému   súdu   doklady vzťahujúce sa na vec,

- 25. máj 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 17. september 2009.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 5 C 91/2003 došlo   k porušeniu   základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o určenie hraníc   k   pozemkom   z   právneho   hľadiska   nesignalizuje   jeho   zložitosť,   pretože   ide o štandardnú   a   stabilnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   prvostupňových   súdov.   Avšak v spojení s potrebou vykonania ohliadky na mieste samom   a vypracovaním   znaleckého posudku   na   účel   ustálenia   skutkového   stavu,   ako   aj   s   prihliadnutím   na   väčší   počet účastníkov konania možno konštatovať, že prerokúvaná vec je do   istej   miery skutkovo (fakticky) zložitá. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať len na vrub faktickej zložitosti prerokovávanej veci.

2.   Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6   ods.   1   dohovoru.   Z   tohto   hľadiska   ústavný   súd   konštatuje,   že   ich   správanie   sa nevyznačuje   takým   konaním,   ktoré   by   malo   za   následok   neúmerné   predĺženie   trvania konania. Je pravdou, že sťažovatelia v priebehu konania využili právne prostriedky, ktoré im   zákon   poskytuje   na   uplatňovanie   svojich   práv   v   konaní   pred   všeobecným   súdom (námietka zaujatosti zákonnej sudkyne – 18. november 2003 a námietka zaujatosti súdneho znalca – 3. august 2007), čo si následne vyžiadalo ďalší procesný postup majúci dopad na celkovú dĺžku trvania konania, s tým však musia byť účastníci konania uzrozumení a toto obdobie nemožno prirátať na ťarchu okresného súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci nevykazoval relevantnú procesnú aktivitu od 7.   mája   2003   (okresný   súd   potvrdil   prijatie   návrhu   na   určenie   hraníc   pozemkov)   do 29. októbra   2003   (právny   zástupca   žalobcov   podal   návrh   na   nariadenie   predbežného opatrenia),   t.   j.   viac ako   päť   mesiacov,   od   4.   mája   2004   (pojednávanie   bolo   odročené z dôvodu nariadenia ohliadky na mieste samom a znaleckého dokazovania) do 9. júna 2005 (okresný súd nariadil ohliadku na mieste samom), t. j. viac ako 13 mesiacov, od 6. júla 2005 (právny zástupca sťažovateľov predložil okresnému súdu stanovisko k návrhu na znalecké dokazovanie) do 3. februára 2006 (okresný súd pribral do konania súdneho znalca), t. j. takmer sedem mesiacov, a od 22. februára 2008 (odročenie pojednávania) do 10. júna 2008 (okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie), t. j. takmer štyri mesiace.

Z celkovej doterajšej dĺžky trvania konania bol teda okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 91/2003 nečinný 29 mesiacov.

Toto   obdobie   ústavný   súd   posúdil   ako   zbytočné   prieťahy   v   konaní   spôsobené okresným súdom.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 91/2003 ako porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €, ktoré odôvodnili pretrvávaním ich právnej neistoty z dôvodu spôsobenia prieťahov postupom okresného súdu a tým, že ochrana ich práv „nebola rýchla a účinná“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľom   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, najmä s prihliadnutím   na   neodôvodnenú   nečinnosť   okresného   súdu   a   celkovú   dĺžku   trvania konania   na   prvom   stupni   bez   meritórneho   rozhodnutia   považuje   za   primerané   priznať v sume každému po 1 000 € tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila náhradu za tri úkony právnej služby v sume 368,55 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 15 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov. Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2008   pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov je 2 541 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov je 92,72 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľom   nárok   na   úhradu   trov konania   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2008   (prevzatie   a   príprava zastúpenia – 18. december 2008) a za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (podanie sťažnosti ústavnému súdu z 26. februára 2009 a stanovisko z 20. augusta 2009), čo v prípade dvoch sťažovateľov predstavuje sumu 580,05 €.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa si uplatnila úhradu trov len v sume 368,55 €, ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov len vo výške uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2009