znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 237/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2007   predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   M.   U.,   D.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 199/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. U.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna 2007 doručená sťažnosť JUDr. M. U., D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 199/2002.

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka 23. septembra 2002 podala okresnému súdu žalobu   o zaplatenie   dlžnej   čiastky   proti dvom   žalovaným.   Okresný   súd   vyzval   dlžníka na vyjadrenie až 7. decembra 2004 a ďalší termín pojednávania určil až 4. decembra 2006. Sťažovateľka   1.   decembra   2006   oznámila   okresnému   súdu,   že   došlo   k dohode   medzi účastníkmi konania, a na základe toho vzala žalobu späť a žiadala konanie vo veci zastaviť. Keďže okresný súd vo veci nekonal, podala sťažnosť predsedovi okresného súdu a až na jeho   zákrok   bolo   rozhodnuté   o zastavení   konania   uznesením,   ktoré   jej   bolo   doručené 25. mája 2007 a stalo sa právoplatným. Podľa názoru sťažovateľky nekonaním okresného súdu došlo k porušeniu jej práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže okresný súd vo veci rozhodol až po piatich rokoch.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci vydal nález:„1.   Slovenská   republika   zastúpená   Okresným   súdom   Bratislava   I v konaní o zaplatenie   čiastky   30.480,-   Sk   s príslušenstvom   sp.   zn.   29   Cb   199/2002   právo   M.   U. priznané   v čl.   48   Ústavy   Slovenskej   republiky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov a právo na súdnu ochranu, právo na rovnosť v právach, porušila.

2.   Slovenská   republika   je   povinná   zaplatiť   sťažovateľke   premerané   finančné zadosťučinenie vo výške 60.000,- Sk do 30 dní od doručenia rozhodnutia Ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republiky   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne o neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III.ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV.ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a teda aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným   súdom)   ešte   trvalo.   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).Vychádza pritom z toho, že   účelom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03).

Sťažovateľka   v sťažnosti,   ktorá   bola   ústavnému   súdu   doručená   15.   júna   2007, namietala   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 199/2002. Sama sťažovateľka uviedla, že uznesenie okresného súdu jej bolo doručené 25. mája 2007 a stalo sa právoplatným, teda už v čase podania sťažnosti ústavnému súdu bolo rozhodnutie okresného súdu právoplatné. Uvedenú skutočnosť zistil ústavný súd aj zo spisu okresného súdu.

Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už označené porušovanie základného práva sťažovateľky okresným súdom netrvalo, pretože   konanie,   v ktorom   malo   dochádzať   k zbytočným   prieťahom,   bolo   ukončené rozhodnutím súdu 27. apríla 2007.

Tento   skutkový   stav   bol   základom   pre   záver   ústavného   súdu,   že   sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2007