znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 237/06-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. Č., bytom T., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 246/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Š. Č. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. júna 2006 doručené podanie Ing. Š. Č., bytom T., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 246/05, ktoré bolo označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky proti porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane ľudských práv   a   základných slobôd   postupom Krajského súdu v Košiciach vedenom pod sp. zn. 4 Co 246/05“. Z jeho obsahu vyplynulo, že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 246/05.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:«Sťažovateľ Ing. Š. Č., A. T. AB - T. (ďalej len „sťažovateľ“) doručil 27. mája 2004 Okresnému   súdu   Trebišov   žalobu   vo   veci   náhrady   škody   vo   výške   190 000   Sk   proti odporcovi V., spol. s. r. o. (ďalej len „odporca“).

Vzhľadom na skutočnosť, že sudcovia Okresného súdu Trebišov uplatnili námietku zaujatosti Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 12 NcC 57/04- 28 zo dňa 14. júla 2004 prikázal vec na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“). Okresný súd uznesením z 11. novembra 2004 vyzval sťažovateľa,   aby upresnil   petit   návrhu a predložil LV   k podzemnej   pivnici,   v ktorej mal odporca spôsobiť škodu. Sťažovateľ na požiadavku okresného súdu odpovedal podaním z 20. decembra 2004, v ktorom zároveň žiadal uskutočnenie ohliadky na mieste samom. Následne   sťažovateľ   podaním   z 26.   januára   2005   urgoval   u okresného   súdu   vykonanie ohliadky a ustanovenie znalca. Okresný súd uznesením z 4. marca 2005 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva Ing. Z. W.

Po námietke odporcu okresný súd uznesením z 7. júla 2005 zrušil svoje uznesenie, ktorým   nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcom   Ing.   Z.   W.   a v ten   istý   deň   uznesením č. k. 8 C   165/2004-138   nariadil   vo   veci   znalecké   dokazovanie   organizáciou   z odboru poľnohospodárstvo,   odvetvie   vinárstvo   a vinohradníctvo   Poľnohospodárskym   znaleckým ústavom SPU v Nitre a uložil sťažovateľovi povinnosť, aby zložil preddavok na trovy dôkazu vo výške 10 000 Sk. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie.

Keďže okresný súd vo veci v ďalšom období nekonal, sťažovateľ doručil 8. decembra 2005   predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v súdnom   konaní.   Z odpovede predsedníčky okresného súdu na jeho sťažnosť z 19. decembra 2005 sa sťažovateľ dozvedel, že spis 8 C 165/04 je v dôsledku odvolania žalovaného od 8. augusta 2005 ešte stále na krajskom súde. Podľa informácií sťažovateľa sa na krajskom súde vec vedie pod sp. zn. 4 Co 246/05.

Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd vo veci dlhodobo nekonal, sťažovateľ podal 17. mája 2006 sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, ktorú adresoval predsedovi krajského súdu. Na sťažnosť sťažovateľa reagoval listom Spr. 10020/06 z 29. mája 2006 JUDr. J. M., poverený   vybavovaním   sťažností,   v ktorom   informoval   sťažovateľa,   že   vo   veci   bolo nariadené pojednávanie na 26. júna 2006 a označil sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú, keďže „odvolacie pojednávanie bolo nariadené podľa poradia“.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť a následne vydal vo veci tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa Ing. Š. Č... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 246/05 porušené boli.

2.   Krajskému   súdu   v Košiciach   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 4 Co 246/05 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi Ing. Š. Č... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi Ing. Š. Č... priznáva náhradu trov konania vo výške...,   ktorú je Krajský   súd   v Košiciach   povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   J.   L.   do   15   dní   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným   postupom   orgánu   štátu   a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, IV. ÚS 188/03).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 246/05 o jeho odvolaní proti uzneseniu o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Zo   sťažnosti   sťažovateľa   vyplynulo,   že   smeruje   proti   nečinnosti   krajského   súdu. Krajskému   súdu   bol   spis   okresného   súdu   doručený   v dôsledku   odvolania   sťažovateľa 8. augusta 2005, kde bol vedený pod sp. zn. 4 Co 246/05. Aj keď možno konštatovať prieťahy   v označenom   konaní   (približne   10   mesiacov),   tieto   nedosahujú   takú   intenzitu zbytočných prieťahov v konaní, ktorá by signalizovala možnosť vyslovenia porušenia tohto základného práva sťažovateľa v označenom konaní.

Ústavný súd tiež konštatuje, že podanie sťažnosti orgánu štátnej správy súdov bolo vzhľadom na okolnosti prípadu formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré   by   inak   takáto   sťažnosť   mohla   mať.   Sťažnosť   bola   totiž   podaná   17.   mája   2006 a doručená krajskému súdu, ktorý ju vybavil 29. mája 2006, v čase, keď už bolo nariadené neverejné zasadnutie senátu, za účelom rozhodnutia v namietanej veci. Krajský súd pritom o návrhu (odvolaní) sťažovateľa rozhodol 26. júna 2006 (sťažnosť na porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bola ústavnému súdu doručená 12. júna 2006).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   po   jej   predbežnom   prerokovaní   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2006