znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 237/05

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť O. D., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Z., H., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami orgánov činných   v trestnom   konaní:   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v konaní sp. zn. ORP-3053/1-OSV-K1-2004,   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   Košice   I   v   konaní   sp. zn.   Pn 2362/04, prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní sp. zn. Kn 2257/04 a prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave v konaní sp. zn. IV/1 Gn 2440/05 z 13. mája 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. D.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2005 doručená   sťažnosť   O.   D.,   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. M. Z., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) rozhodnutiami orgánov činných   v   trestnom konaní:   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v konaní sp. zn. ORP-3053/1-OSV-K1-2004, prokurátora Okresnej   prokuratúry   Košice   I   v konaní   sp.   zn.   Pn   2362/04,   prokurátora   Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní sp. zn. Kn 2257/04 a prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní sp. zn. IV/1 Gn 2440/05 z 13. mája 2005.

V odôvodnení sťažnosti uviedol:

«V   konaní   o   vydanie   predbežného   opatrenia   pred   Okresným   súdom   Košice   2, č. konania   23   P   254/2005   bolo   vyhovené   návrhu   na   zákaz   styku   medzi   mnou   a   mojím dieťaťom na základe „znaleckého posudku“ PhDr. E. S. V tomto posudku psychologička odporúča zákaz styku. Posudok vypracovala bez mojej prítomnosti, bez môjho vyšetrenia, bez toho, aby ma čo len videla. Takto zistila, že som agresívny a moja agresivita by zle vplývala na dieťa. Proti tomuto rozhodnutiu som podal odvolanie a na jeho základe Krajský súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Preto som podal na Okresnú prokuratúru návrh na začatie trestného stíhania pre trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175 tr. zák. a pre trestný čin ohovárania podľa § 206 tr. zák.

Vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie proti znalkyni, ale iba pre trestný čin podľa § 175   tr. zák.,   a   z   uznesenia   o   zastavení   trestného   stíhania   nevyplýva,   či   rozhodol   aj o trestnom čine podľa § 206 tr. zák.

Proti   rozhodnutiu   vyšetrovateľa   som   podal   sťažnosť,   bola   zamietnutá,   proti rozhodnutiu prokuratúry som podal podnet na Generálnu prokuratúru a preto že Okresná ani   Krajská prokuratúra   neurobila   žiadne   kroky,   smerujúce   k   náprave,   podal   som   aj opakovaný podnet. Na   opakovaný podnet   mi   Generálna prokuratúra oznámila,   že môj podnet odkladá, lebo v konaní znalkyne nevidí porušenie zákona.

Z listu Generálnej prokuratúry je zrejmé, že považuje konanie znalkyne za správne, keď bez môjho vypočutia urobila o mne záver (v znaleckom posudku), aký som, a dokonca, že som agresívny. Teda v znaleckom posudku uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný   význam   pre   rozhodnutie...   Bez   tejto   nepravdy   v   znaleckom   posudku   by rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo iné, lebo iný dôvod na zákaz styku nebol. Takéto rozhodnutie   Okresný   súd   vydal,   preto   došlo   k   naplneniu   znakov   skutkovej   podstaty trestného činu podľa § 175 tr. zákona. Nie je dôležité, že v ďalšom konaní na základe môjho odvolania   odvolací   súd   zmenil napadnuté   rozhodnutie,   znalkyňa   uviedla   v   posudku nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný vplyv na rozhodnutie, už sa dopustila konania, ktoré je trestné, trestný čin bol dokonaný.

Tým   istým   konaním,   teda   v   jednočinnom   súbehu   došlo   tým   istým   páchateľom k spáchaniu trestného činu ohovárania, pretože znalkyňa o mne oznámila nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou narušiť moje rodinné vzťahy. Ja mám povinnosť starať sa o svoje dieťa. Domáham sa tejto povinnosti, aj svojho práva, ale matka dieťaťa mi v plnení mojich otcovských povinností úspešne bráni. Vyživovaciu povinnosť plním včas a riadne. Znalkyňa svojím konaním pomáha matke v jej úsilí, aby ma dieťa nepoznalo. A to je psychologička.

Moja žiadosť smeruje proti rozhodnutiu a postupu Generálnej prokuratúry zo dňa 13. 05. 2005, ktorým odkladá môj podnet ako nedôvodný. Smeruje aj proti rozhodnutiu a postupu Okresnej prokuratúry Košice 2 sp. zn. Pn 2362/04, proti rozhodnutiu vyšetrovateľa OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania Košice 1 sp. zn.   ORP-3053/1-OSV-K1-2004,   proti   postupu   Krajskej   prokuratúry   v   Košiciach sp. zn. Kn 2257/04.

Opísaným   konaním   bolo   porušené   moje   základné   ľudské   právo,   vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. Opísaným konaním orgány, činné v trestnom konaní porušili aj moje základné právo na spravodlivé súdne konanie z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhujem, aby Ústavný súd vydal nález, ktorým rozhodne, že rozhodnutia orgánov, činných v trestnom konaní: vyšetrovateľa OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní   č.   ORP-3053/1-OSV-K1-2004,   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   Košice   1 v konaní   č.   Pn   2362/04,   prokurátora   Krajskej   prokuratúry   v   Košiciach   v   konaní č. Kn 2257/04   a   prokurátorky   Generálnej   prokuratúry   SR   v   Bratislave   v   konaní č. IV/1 Gn 2440/0 sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a že týmito rozhodnutiami bolo porušené moje základné právo - právo na spravodlivú súdnu, alebo inú ochranu.

Navrhujem, aby Ústavný súd nariadil Generálnej, Krajskej, Okresnej prokuratúre, ako aj vyšetrovateľovi OR PZ Košice 1, aby začali trestné stíhanie proti znalkyni pre trestné činy podľa § 175 a § 206 trestného zákona a aby v ňom pokračovali, aby konanie znalkyne prešetrili a až po prešetrení aby zaujali stanovisko, či znalkyňa svojím konaním naplnila znaky skutkovej podstaty týchto dvoch trestných činov.»

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh (aj sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   sťažnosti   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   uvažovať   vtedy,   keď   namietaným postupom   označených   orgánov   verejnej   moci   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom takých orgánov verejnej moci a základným právom   alebo slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   alebo aj   z   iných dôvodov   vyplývajúcich   z   okolností   konkrétneho   prípadu   posudzovaného   v   rámci predbežného   prejednania   sťažnosti.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno považovať   tú   sťažnosť,   pri   ktorej   predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   napadnutým   rozhodnutím   generálnej   prokuratúry   môže vyplynúť   aj   z toho,   ako   je   chápaný   obsah   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa citovaného článku ústavy a aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu do obsahu tohto základného práva však nepatrí právo oznamovateľa trestného činu na to, aby generálna prokuratúra podala na základe   jeho   podnetu   sťažnosť   pre   porušenie   zákona   alebo   nariadila   pokračovať v trestnom konaní voči osobe označenej v oznámení podľa § 59 Trestného poriadku, ak takým   rozhodnutím,   ako   napáda   sťažovateľ,   zjavne   nedošlo   a   ani   nemohlo   dôjsť k porušeniu princípov spravodlivého procesu.

V tejto spojitosti treba uviesť aj to, že sťažovateľ sám potvrdil, že na základe jeho odvolania „... krajský súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol“. Z uvedeného vyplýva, že ochranu pred obsahom znaleckého posudku podaného znalkyňou mu poskytol všeobecný súd. Táto ochrana však nemôže podľa názoru ústavného súdu pokračovať trestným stíhaním znalkyne, a aj preto treba zotrvať na tom, že do   obsahu   označeného   základného   práva   nemôže   patriť   právo   sťažovateľa   na   trestné stíhanie znalkyne.

Z   toho   ústavný   súd   vyvodil   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   smerujúcej   proti generálnej prokuratúre, a preto táto sťažnosť bola odmietnutá z uvedeného dôvodu už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Od   doručenia   rozhodnutí vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a   kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v konaní sp. zn. ORP-3053/1-OSV-K1-2004, prokurátora Okresnej prokuratúry Košice   I v konaní sp.   zn. Pn 2362/04 a prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní sp. zn. Kn 2257/04 nepochybne uplynula   doba   dlhšia   ako   dva   mesiace,   a   preto   sťažnosť   podanú   proti   týmto   orgánom verejnej moci ústavný súd odmietol pre jej oneskorenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti v celom rozsahu po jej predbežnom prerokovaní sa už   ústavný   súd   nezaoberal   ostatnými   požiadavkami   na   ochranu   ústavnosti   uvedenými v sťažnosti.