SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 236/2015-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti HÍLEKa spol., a. s., Vajanského 24, Senica, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Nemčekom,Čajkovského 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Trnavasp. zn. 36 R 8/2014 zo 17. decembra 2014 o začatí reštrukturalizačného konaniaa sp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie dlžníka
, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s., o d m i e t a ako podanúzjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s., Vajanského 24, Senica(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Nemčekom,Čajkovského 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 36 R 8/2014zo 17. decembra 2014 o začatí reštrukturalizačného konania a uznesením okresného súdusp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie dlžníka
(ďalej len „dlžník“).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že navrhovateľ – dlžník sa návrhomdoručeným okresnému súdu 8. decembra 2014 domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie. Okresný súd uznesením sp. zn. 36 K 8/2014 zo 17. decembra 2014 začal reštrukturalizačnékonanie voči dlžníkovi; označené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníkuč. 247/2014 z 30. decembra 2014. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 36 R 8/2014z 27. januára 2015 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Súčasne vyzval veriteľov dlžníka, abyprihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Do funkciereštrukturalizačného správcu bol ustanovený JUDr. Erik Bilský, Pekárska 11, Trnava (ďalejlen „správca“); označené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 23/2015zo 4. februára 2015.
Dlžník ako občianske združenie je právnickou osobou zriadenou podľa zákonač. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a je registrovanév evidencii občianskych združení vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.Sťažovateľka je veriteľkou dlžníka na základe peňažnej pohľadávky v sume 230 187,01 €s príslušenstvom (ďalej len „pohľadávka sťažovateľky“) priznanej právoplatnýma vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21 Cb 95/2012 z 25. apríla2013 v spojení s jeho opravným uznesením zo 14. júna 2013.
Povolením reštrukturalizácie sa podľa § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurzea reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) zastavila exekúcia o vymoženiepohľadávky sťažovateľky voči dlžníkovi vedená Exekútorským úradom JUDr. LadislavaJakubca pod sp. zn. EX 3489/2014. V dôsledku tejto skutočnosti sa podľa sťažovateľkyzmarila možnosť úplne uspokojiť jej pohľadávku.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že jej právny zástupca „... JUDr. Ľubomír Nemček, advokát, podal v konaní 36 R/8/2014 konajúcemu sudcovi Okresného súdu Trnava JUDr. Martinovi Smolkovi v liste zo dňa 08. 01. 2015 podnet na zastavenie reštrukturalizačného konania..., v ktorom ho upozornil na to, že Občianske združenie nie je podľa platnej právnej úpravy podnikateľom, preto nemôže byť voči nemu začaté reštrukturalizačné konanie ani povolená reštrukturalizácia a požiadal ho o zastavenie reštrukturalizačného konania.
Napriek uvedenému podnetu povolil Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 36R/8/2014 zo dňa 27. 01. 2015 reštrukturalizáciu Občianskeho združenia...“.
Sťažovateľka ďalej uvádza:„Vzhľadom na to, že veriteľ sa stane účastníkom reštrukturalizačného konania s právami upravenými v ZKR až prihlásením svojej pohľadávky (§ 119 ods. 1 ZKR) a včasné neprihlásenie pohľadávky môže pre veriteľa znamenať stratu práva na jej vymáhanie od dlžníka v reštrukturalizácii (§ 120 ods. 1 ZKR), prihlásila sťažovateľka svoju pohľadávku s príslušenstvom voči Občianskemu združeniu v celkovej výške 314.659,09 EUR u ustanoveného reštrukturalizačného správcu JUDr. Erika Bilského písomnou prihláškou dňa 11. 02. 2015.
Reštrukturalizačný správca oznámením v Obchodnom vestníku č. 26/2015 zo dňa 09. 02. 2015 zvolal schôdzu veriteľov na 14. 04. 2015.“
Podľa sťažovateľky „Okresný súd Trnava postupoval v rozpore so zákonom (ZKR), keď rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania a následne o povolení reštrukturalizácie na návrh Občianskeho združenia, hoci pri svojom rozhodovaní mal tento súd preukázané, že Občianske združenie nie je podnikateľom. Podľa aplikovateľných ustanovení ZKR je totiž možné začať reštrukturalizačné konanie a povoliť reštrukturalizáciu výlučne voči dlžníkovi, ktorý je podnikateľom...“.
V tejto súvislosti sťažovateľka argumentuje tým, že „vykonávanie podnikateľskej (a teda zárobkovej) činnosti občianskymi združeniami, ktoré sú založené podľa zákona č. 83/1990 Zb., nie je týmto zákonom dovolené... V prvom rade pochybil reštrukturalizačný správca JUDr. Erik Bilský, keď v reštrukturalizačnom posudku odporučil reštrukturalizáciu Občianskeho združenia napriek tomu, že Občianske združenie nie je podnikateľom v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, preto nemôže mať ani podnik (§ 5 Obchodného zákonníka), z čoho potom vyplýva, že nemôže spĺňať dva zo štyroch zákonných predpokladov na reštrukturalizáciu, a to predpoklady podľa § 109 ods. 3 písm. a) a c) ZKR. Ak reštrukturalizačný správca napriek týmto nedostatkom reštrukturalizáciu odporučil, nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá mu vyplýva z ust. § 109 ods. 2 ZKR.“.
Podľa sťažovateľky „uvedené pochybenie správcu a nesplnenie predpokladov na reštrukturalizáciu Občianskeho združenia mal zistiť Okresný súd Trnava, keď skúmal návrh na povolenie reštrukturalizácie“.
Sťažovateľka tvrdí, že „Okresný súd Trnava v touto sťažnosťou napadnutých uzneseniach nepodal presvedčivé odôvodnenie a aplikoval formalistický výklad ustanovení o zákonných predpokladoch na reštrukturalizáciu dlžníka podľa ZKR... nakoľko tento súd v nich:
a) neuviedol riadne odôvodnenie zákonných predpokladov reštrukturalizácie Občianskeho združenia a nepodal k týmto predpokladom výklad súladný s ústavou, ale podal len formalistický výklad,
b) nerozhodol podľa relevantných právnych noriem upravujúcich podnikateľskú činnosť a subjekty, ktoré sú oprávnené ju vykonávať a nezdôvodnil presvedčivo, či a z akých dôvodov je takým subjektom aj Občianske združenie,
c) svoj záver o vykonávaní podnikateľskej činnosti Občianskeho združenia urobil len zo zistenia uvedeného správcom v reštrukturalizačnom posudku a nijakým spôsobom neoveroval správnosť tohto zistenia,
d) použil svojvoľný a formalistický výklad ust. § 2 a § 109 ods. 3 písm. a) a c) ZKR v tom zmysle, že na povolenie reštrukturalizácie určitého dlžníka postačí, ak tento dlžník nie je uvedený v § 2 ZKR a správca v reštrukturalizačnom posudku o tomto dlžníkovi uvedie, že vykonáva podnikateľskú činnosť, bez ohľadu na to, či takýto dlžník má postavenie podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, či má podnik a či jeho činnosť, označená v posudku za podnikateľskú, je vôbec oprávnená.“.
Podľa sťažovateľky začatím reštrukturalizačného konania a povolenímreštrukturalizácie v rozpore so zákonom došlo okrem iného k porušeniu jej základnéhopráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, a to tým, že „právnymi účinkami týchto rozhodnutí v zmysle § 114 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 3 písm. b) ZKR bola sťažovateľka pozbavená práva disponovať svojim majetkom (pohľadávkou na zaplatenie ceny diela priznanou právoplatným súdnym rozhodnutím) v exekúcii sp. zn. EX 3489/2014, v ktorej by mohla dosiahnuť aj úplné uspokojenie tejto pohľadávky nakoľko však táto exekúcia bola začatím reštrukturalizačného konania zo zákona prerušená a povolením reštrukturalizácie zo zákona zastavená, bude sťažovateľka v prípade vykonania reštrukturalizácie odkázaná už iba na taký spôsob a výšku uspokojenia svojej pohľadávky voči Občianskemu združeniu, aké umožňuje reštrukturalizácia dlžníka podľa ZKR.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s. vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právoplatnými uzneseniami Okresného súdu Trnava sp. zn. 36 R/8/2014-108 zo dňa 17. 12. 2014 a sp. zn. 36 R/8/2014- 119 zo dňa 27. 01. 2015 porušené boli.
2. Uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 36 R/8/2014-108 zo dňa 17. 12. 2014 a sp. zn. 36 R/8/2014-119 zo dňa 27. 01. 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s. náhradu trov konania v sume 296,44 €... na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Nemčeka... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka tiežnavrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdusp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015 do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súduvo veci samej a uložil okresnému súdu a správcovi podstaty zdržať sa úkonov v konanívedenom pod sp. zn. 36 R 8/2014.
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané nikým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstatou sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že napriek nesplneniu dvoch zo štyrochzákonných predpokladov na reštrukturalizáciu podľa § 109 ods. 3 písm. a) a c) zákonao konkurze a reštrukturalizácii (že „Občianske združenie nie je podnikateľom... preto nemôže mať podnik“) okresný súd začal reštrukturalizačné konanie a povolilreštrukturalizáciu dlžníka. Povolenie reštrukturalizácie podľa sťažovateľky znižuje mierumožného uspokojenia jej pohľadávky voči dlžníkovi.
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu sp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015o povolení reštrukturalizácie, ktoré sťažovateľka pripojila k sťažnosti, ústavný súd okreminého zistil, že „navrhovateľ – dlžník sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 12. 2014 domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie. Dlžník spolu s návrhom na povolenie reštrukturalizácie predložil súdu reštrukturalizačný posudok správcu JUDr. Erika Bilského, so sídlom kancelárie Pekárska 11, Trnava, zoznam majetku, zoznam záväzkov, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb a riadnu individuálnu účtovnú závierku ku dňu 31. 12. 2013.
Z reštrukturalizačného posudku teda vyplýva, že dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť a je v úpadku. Je možné odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka. V prípade povolenia reštrukturalizácie je možné predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam správca poverený vypracovaním posudku odporučil reštrukturalizáciu dlžníka.
Súd uznesením č. k. 36 R/8/2014-108 zo dňa 17. 12. 2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 30. 12. 2014, právoplatným dňa 31. 12. 2014 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi.“.
Z odôvodnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie ďalej vyplýva, že okresný súdsa oboznámil aj s podaním JUDr. Ľubomíra Nemčeka, advokáta, doručeným okresnémusúdu 8. januára 2015, ktorým podal podnet na zastavenie reštrukturalizačného konaniaz dôvodu, že dlžník je občianskym združením, ktoré nemá právny status podnikateľav zmysle § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Dlžník tiež nevykonáva podnikateľskúčinnosť, keďže nie je subjektom zapísaným v obchodnom registri, nepodniká ani na základeživnostenského či iného oprávnenia.
Ústavný súd zistil, že okresný súd pred samotným skúmaním reštrukturalizačnéhoposudku, aj na základe podnetu JUDr. Nemčeka zvažoval, či možno povoliťreštrukturalizáciu občianskeho združenia. Argumentáciou uvedenou v odôvodneníuznesenia okresný súd dospel k záveru, že „Je faktom, že dlžník ako občianske združenie nie je zapísané v Obchodnom registri ani v Živnostenskom registri. Uvedené však nie je podmienkou na to, aby súd mohol reštrukturalizáciu dlžníka povoliť. V zmysle § 109 ods. 3 písm. a) ZKR musí dlžník vykonávať podnikateľskú činnosť. Z reštrukturalizačného posudku, konkrétne z kapitoly IV. vyplýva, že hlavným predmetom činnosti dlžníka je okrem iného aj poskytovanie reklamného priestoru, prenájom a podnájom športovísk, telocviční, bytových a nebytových priestorov, ktoré má dlžník vo vlastníctve alebo v nájme, prevádzkovanie Súkromnej športovej strednej odbornej školy v Bratislave, ktoré činnosti možno považovať za podnikateľské. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Príloha č. 5 reštrukturalizačného posudku – zmluvný a iný prehľad, z ktorého je zrejmé, že dlžník má uzatvorených viacero zmlúv o nájme pozemkov, o nájme nebytových priestorov, o podnájme nebytových prostriedkov ako aj samotné stanovy občianskeho združenia, konkrétne článok 3 bod 1 písm. h), j), k)... Na základe vyššie uvedeného ako aj na základe citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že subjekt dlžníka – občianske združenie nie je výslovne vylúčený z reštrukturalizácie podľa § 2 ZKR, pričom súčasne spĺňa podmienku výkonu podnikateľskej činnosti podľa § 109 ods. 3 písm. a) ZKR, a preto dospel k záveru, že za splnenia podmienok § 109 ods. 3 ZKR je možné povoliť aj reštrukturalizáciu občianskeho združenia...
Súd, preskúmajúc reštrukturalizačný posudok správcu zistil, že sú splnené zákonom stanovené podmienky na povolenie reštrukturalizácie. Posudok spĺňa všetky náležitosti ustanovené v § 110 ods. 1 a 2 ZKR. Obsah posudku je jasný a zrozumiteľný. Posudok vypracoval správca, ktorý je zapísaný do zoznamu správcov v obvode Okresného súdu v Trnave, a ktorý má v tomto obvode zriadenú kanceláriu. Posudok bol vypracovaný dňa 04. 12. 2014, a teda v deň podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní. Správca poverený vypracovaním reštrukturalizačného posudku reštrukturalizáciu odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.
Súd v súlade s § 116 ods. 4, druhá veta ZKR ustanovil do funkcie správcu JUDr. Erika Bilského... ktorý bol dlžníkom poverený na vypracovanie reštrukturalizačného posudku.
Pri určení rozsahu právnych úkonov dlžníka, podliehajúcich počas reštrukturalizácie súhlasu správcu, súd vychádzal z rozsahu navrhnutého správcom v predloženom posudku. Súd v súlade s § 116 ods. 4, § 122 ods. 1 až 8 a § 199 ods. 9 ZKR vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok a poučil veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok.“.
Zo sťažnosti sťažovateľky a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka akoveriteľka dlžníka doručila správcovi v predmetnom reštrukturalizačnom konaní 11. februára2015 prihlášku nezabezpečenej pohľadávky v sume celkom 314 659,09 €. Podanímprihlášky sa sťažovateľka stala po povolení reštrukturalizácie účastníčkou predmetnéhoreštrukturalizačného konania.
Keďže sťažovateľka sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy namieta, že okresný súdv reštrukturalizačnom konaní vedenom pod sp. zn. 36 R 8/2014 napadnutými uzneseniamiporušil jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosťbola podaná oprávnenou osobou.
Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochranyzákladných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedinev záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľmusí teda namietať porušenie svojich základných práv, pričom v spojení s konanímpred všeobecným súdom to prichádza do úvahy len vtedy, ak je účastníkom súdnehokonania, v ktorom namieta porušenie svojich základných práv (m. m. II. ÚS 3/05).
O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietanýmpostupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základnéhopráva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadnez iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012, I. ÚS 243/2011, II. ÚS245/2011). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom,prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak sťažovateľ nieje účastníkom namietaného konania, alebo aspoň jeho relevantnej (namietanej) časti.
V reštrukturalizačnom konaní si veritelia osobitným spôsobom vymáhajúpohľadávky. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnéhood 1. januára 2012 pohľadávka, ktorá nie je prednostnou pohľadávkou, sav reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. Tak ako v iných konaniach, ajv reštrukturalizačnom konaní si veriteľ musí uplatniť svoje právo, ak chce, aby jehopohľadávka bola uspokojená.
Podľa § 119 ods. l zákona o konkurze a reštrukturalizácii účastníkmireštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobomustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Účastníkom konaniado povolenia reštrukturalizácie je buď len dlžník, ak sám podal návrh, alebo aj veriteľ(veritelia), ak návrh podal. Ak podal návrh na povolenie reštrukturalizácie veriteľ, stáva saúčastníkom konania doručením návrhu na súd. Tento záver platí napriek tomu, že samotnéreštrukturalizačné konanie sa podľa zákona začína až zverejnením uznesenia o začatíreštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Účastníkom konania v tomto štádiukonania môže byť aj veriteľ, ktorý vstúpil do konania (§ 25 a § 119 zákona o konkurzea reštrukturalizácii). Po povolení reštrukturalizácie sa veriteľ, ktorému pohľadávka vzniklapred začatím reštrukturalizačného konania, môže stať účastníkom konania len podanímprihlášky alebo vstupom do konania [§ 119 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii(k tomu pozri ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Praha: C. H.Beck 2012, s. 804)].
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako ajz obsahu priložených listín zistil, že sťažovateľka v období, keď okresný súd vydalnapadnuté rozhodnutia (tak uznesenie o začatí reštrukturalizačného konaniazo 17. decembra 2014, ako aj uznesenie o povolení reštrukturalizácie z 27. januára 2015),nebola účastníčkou konania, teda v tomto období nedisponovala žiadnymi procesnýmiprávami, ktoré by jej vyplývali buď zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, alebosubsidiárne z Občianskeho súdneho poriadku, a teda z ústavného hľadiska ani základnýmiprávami podľa ústavy a dohovoru, ktorých porušenie namieta touto sťažnosťou. Akoveriteľka dlžníka sťažovateľka získala postavenie účastníka reštrukturalizačného konania ažprihlásením svojej pohľadávky, t. j. až po vydaní uznesenia okresného súdu sp. zn.36 R 8/2014 z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie dlžníka.
Keďže sťažovateľka nemala v napadnutom súdnom konaní v relevantnom čase (v tejčasti reštrukturalizačného konania, v rámci ktorej došlo k vydaniu napadnutých uzneseníokresného súdu) procesné postavenie účastníka konania, nemohla v tejto časti konaniauplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z tohto dôvodu nemohlov posudzovanej časti konania dochádzať k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd(napr. II. ÚS 205/04).
Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka nie je aktívne vecne legitimovanýmsubjektom vo vzťahu k preskúmavaniu sťažnosťou napadnutých uznesení okresného súdu anipostupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. Keďže sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy podalasťažovateľka, ktorá nie je aktívne legitimovaná na jej podanie, ústavný súd jej sťažnosť pripredbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanúneoprávnenou osobou (obdobne pozri napr. II. ÚS 564/2011, IV. ÚS 5/2012, IV. ÚS476/2013).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súdzaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2015