znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 236/2015-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti HÍLEKa spol., a. s., Vajanského 24, Senica, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Nemčekom,Čajkovského 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uzneseniami   Okresného   súdu   Trnavasp. zn. 36 R   8/2014   zo   17.   decembra   2014   o   začatí   reštrukturalizačného   konaniaa sp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie dlžníka

, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   HÍLEK   a   spol.,   a.   s., o d m i e t a   ako   podanúzjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s., Vajanského 24, Senica(ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Ľubomírom   Nemčekom,Čajkovského 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)uznesením   Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   36   R   8/2014zo 17. decembra 2014 o začatí reštrukturalizačného konania a uznesením okresného súdusp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie dlžníka

(ďalej len „dlžník“).

Z   obsahu   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   navrhovateľ   –   dlžník   sa   návrhomdoručeným okresnému súdu 8. decembra 2014 domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie. Okresný súd uznesením sp. zn. 36 K 8/2014 zo 17. decembra 2014 začal reštrukturalizačnékonanie   voči   dlžníkovi;   označené   uznesenie   bolo   zverejnené   v Obchodnom   vestníkuč. 247/2014 z 30. decembra 2014. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 36 R 8/2014z 27. januára 2015 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Súčasne vyzval veriteľov dlžníka, abyprihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Do funkciereštrukturalizačného správcu bol ustanovený JUDr. Erik Bilský, Pekárska 11, Trnava (ďalejlen „správca“); označené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 23/2015zo 4. februára 2015.

Dlžník   ako   občianske   združenie   je   právnickou   osobou   zriadenou   podľa   zákonač. 83/1990   Zb.   o   združovaní   občanov   v   znení   neskorších   predpisov   a   je   registrovanév evidencii   občianskych   združení   vedenej   Ministerstvom   vnútra   Slovenskej   republiky.Sťažovateľka je veriteľkou dlžníka na základe peňažnej pohľadávky v sume 230 187,01 €s príslušenstvom   (ďalej   len   „pohľadávka   sťažovateľky“)   priznanej   právoplatnýma vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21 Cb 95/2012 z 25. apríla2013 v spojení s jeho opravným uznesením zo 14. júna 2013.

Povolením reštrukturalizácie sa podľa § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurzea reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej   len   „zákon   o   konkurze   a   reštrukturalizácii“)   zastavila   exekúcia   o   vymoženiepohľadávky   sťažovateľky voči   dlžníkovi vedená Exekútorským   úradom   JUDr. LadislavaJakubca pod sp. zn. EX 3489/2014. V dôsledku tejto skutočnosti sa podľa sťažovateľkyzmarila možnosť úplne uspokojiť jej pohľadávku.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že jej právny zástupca „... JUDr. Ľubomír Nemček, advokát,   podal   v   konaní   36 R/8/2014   konajúcemu   sudcovi   Okresného   súdu   Trnava JUDr. Martinovi   Smolkovi   v   liste   zo   dňa   08.   01.   2015   podnet   na   zastavenie reštrukturalizačného konania..., v ktorom ho upozornil na to, že Občianske združenie nie je podľa   platnej   právnej   úpravy   podnikateľom,   preto   nemôže   byť   voči   nemu   začaté reštrukturalizačné   konanie   ani   povolená   reštrukturalizácia   a   požiadal   ho   o   zastavenie reštrukturalizačného konania.

Napriek   uvedenému   podnetu   povolil   Okresný   súd   Trnava   uznesením sp. zn. 36R/8/2014 zo dňa 27. 01. 2015 reštrukturalizáciu Občianskeho združenia...“.

Sťažovateľka ďalej uvádza:„Vzhľadom   na   to,   že   veriteľ   sa   stane   účastníkom   reštrukturalizačného   konania s právami upravenými v ZKR až prihlásením svojej pohľadávky (§ 119 ods. 1 ZKR) a včasné neprihlásenie   pohľadávky   môže   pre   veriteľa   znamenať   stratu   práva   na   jej   vymáhanie od dlžníka v reštrukturalizácii (§ 120 ods. 1 ZKR), prihlásila sťažovateľka svoju pohľadávku s príslušenstvom   voči   Občianskemu   združeniu   v   celkovej   výške   314.659,09   EUR u ustanoveného reštrukturalizačného správcu JUDr. Erika Bilského písomnou prihláškou dňa 11. 02. 2015.

Reštrukturalizačný správca oznámením v Obchodnom vestníku č. 26/2015 zo dňa 09. 02. 2015 zvolal schôdzu veriteľov na 14. 04. 2015.“

Podľa sťažovateľky „Okresný súd Trnava postupoval v rozpore so zákonom (ZKR), keď   rozhodol   o   začatí   reštrukturalizačného   konania   a   následne   o   povolení reštrukturalizácie na návrh Občianskeho združenia, hoci pri svojom rozhodovaní mal tento súd   preukázané,   že   Občianske   združenie   nie   je   podnikateľom.   Podľa   aplikovateľných ustanovení ZKR je totiž možné začať reštrukturalizačné konanie a povoliť reštrukturalizáciu výlučne voči dlžníkovi, ktorý je podnikateľom...“.

V tejto súvislosti sťažovateľka argumentuje tým, že „vykonávanie podnikateľskej (a teda   zárobkovej)   činnosti   občianskymi   združeniami,   ktoré   sú   založené   podľa   zákona č. 83/1990 Zb., nie je týmto zákonom dovolené... V prvom rade pochybil reštrukturalizačný správca JUDr. Erik Bilský, keď v reštrukturalizačnom posudku odporučil reštrukturalizáciu Občianskeho združenia napriek tomu, že Občianske združenie nie je podnikateľom v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, preto nemôže mať ani podnik (§ 5 Obchodného zákonníka),   z   čoho   potom   vyplýva,   že   nemôže   spĺňať   dva   zo   štyroch   zákonných predpokladov na reštrukturalizáciu, a to predpoklady podľa § 109 ods. 3 písm. a) a c) ZKR. Ak   reštrukturalizačný   správca   napriek   týmto   nedostatkom   reštrukturalizáciu odporučil, nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá mu vyplýva z ust. § 109 ods. 2 ZKR.“.

Podľa   sťažovateľky „uvedené   pochybenie   správcu   a   nesplnenie   predpokladov na reštrukturalizáciu Občianskeho združenia mal zistiť Okresný súd Trnava, keď skúmal návrh na povolenie reštrukturalizácie“.

Sťažovateľka   tvrdí,   že „Okresný   súd   Trnava   v   touto   sťažnosťou   napadnutých uzneseniach nepodal presvedčivé odôvodnenie a aplikoval formalistický výklad ustanovení o zákonných predpokladoch na reštrukturalizáciu dlžníka podľa ZKR... nakoľko tento súd v nich:

a) neuviedol   riadne   odôvodnenie   zákonných   predpokladov   reštrukturalizácie Občianskeho združenia a nepodal k týmto predpokladom výklad súladný s ústavou, ale podal len formalistický výklad,

b) nerozhodol   podľa   relevantných   právnych   noriem   upravujúcich   podnikateľskú činnosť a subjekty, ktoré sú oprávnené ju vykonávať a nezdôvodnil presvedčivo, či a z akých dôvodov je takým subjektom aj Občianske združenie,

c) svoj záver o vykonávaní podnikateľskej činnosti Občianskeho združenia urobil len zo   zistenia   uvedeného   správcom   v   reštrukturalizačnom   posudku   a   nijakým   spôsobom neoveroval správnosť tohto zistenia,

d) použil svojvoľný a formalistický výklad ust. § 2 a § 109 ods. 3 písm. a) a c) ZKR v tom zmysle, že na povolenie reštrukturalizácie určitého dlžníka postačí, ak tento dlžník nie je uvedený v § 2 ZKR a správca v reštrukturalizačnom posudku o tomto dlžníkovi uvedie, že vykonáva   podnikateľskú   činnosť,   bez   ohľadu   na   to,   či   takýto   dlžník   má   postavenie podnikateľa   podľa   Obchodného   zákonníka,   či   má   podnik   a   či   jeho   činnosť,   označená v posudku za podnikateľskú, je vôbec oprávnená.“.

Podľa   sťažovateľky   začatím   reštrukturalizačného   konania   a   povolenímreštrukturalizácie v rozpore so zákonom došlo okrem iného k porušeniu jej základnéhopráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, a to tým, že „právnymi účinkami týchto rozhodnutí v zmysle § 114 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 3 písm. b) ZKR bola sťažovateľka pozbavená   práva   disponovať   svojim   majetkom   (pohľadávkou   na   zaplatenie   ceny   diela priznanou právoplatným súdnym rozhodnutím) v exekúcii sp. zn. EX 3489/2014, v ktorej by mohla dosiahnuť aj úplné uspokojenie tejto pohľadávky   nakoľko však táto exekúcia bola začatím reštrukturalizačného konania zo zákona prerušená a povolením reštrukturalizácie zo zákona zastavená, bude sťažovateľka v prípade vykonania reštrukturalizácie odkázaná už iba na taký spôsob a výšku uspokojenia svojej pohľadávky voči Občianskemu združeniu, aké umožňuje reštrukturalizácia dlžníka podľa ZKR.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s. vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   právoplatnými   uzneseniami Okresného súdu Trnava sp. zn. 36 R/8/2014-108 zo dňa 17. 12. 2014 a sp. zn. 36 R/8/2014- 119 zo dňa 27. 01. 2015 porušené boli.

2. Uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 36 R/8/2014-108 zo dňa 17. 12. 2014 a sp. zn. 36 R/8/2014-119 zo dňa 27. 01. 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s. náhradu trov konania v sume 296,44 €... na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Nemčeka... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka tiežnavrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdusp. zn.   36 R 8/2014   z 27. januára 2015   do právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného súduvo veci samej a uložil okresnému súdu a správcovi podstaty zdržať sa úkonov v konanívedenom pod sp. zn. 36 R 8/2014.

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané nikým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že napriek nesplneniu dvoch zo štyrochzákonných predpokladov na reštrukturalizáciu podľa § 109 ods. 3 písm. a) a c) zákonao konkurze   a   reštrukturalizácii   (že „Občianske   združenie   nie   je   podnikateľom...   preto nemôže   mať   podnik“)   okresný   súd   začal   reštrukturalizačné   konanie   a   povolilreštrukturalizáciu dlžníka. Povolenie reštrukturalizácie podľa sťažovateľky znižuje mierumožného uspokojenia jej pohľadávky voči dlžníkovi.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu sp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015o povolení reštrukturalizácie, ktoré sťažovateľka pripojila k sťažnosti, ústavný súd okreminého   zistil,   že „navrhovateľ   –   dlžník   sa   návrhom   doručeným   tunajšiemu   súdu   dňa 08. 12. 2014   domáhal   povolenia   svojej   reštrukturalizácie.   Dlžník   spolu   s   návrhom na povolenie   reštrukturalizácie   predložil   súdu   reštrukturalizačný   posudok   správcu JUDr. Erika Bilského, so sídlom kancelárie Pekárska 11, Trnava, zoznam majetku, zoznam záväzkov,   zmluvný   prehľad,   zoznam   spriaznených   osôb   a   riadnu   individuálnu   účtovnú závierku ku dňu 31. 12. 2013.

Z   reštrukturalizačného   posudku   teda   vyplýva,   že   dlžník   vykonáva   podnikateľskú činnosť a je v úpadku. Je možné odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti   prevádzky   podniku   dlžníka.   V   prípade   povolenia   reštrukturalizácie   je   možné predpokladať   väčší   rozsah   uspokojenia   veriteľov   dlžníka   ako   v   prípade   vyhlásenia konkurzu.   Vzhľadom   k   týmto   skutočnostiam   správca   poverený   vypracovaním   posudku odporučil reštrukturalizáciu dlžníka.

Súd   uznesením   č.   k.   36   R/8/2014-108   zo   dňa   17.   12.   2014,   zverejneným   v Obchodnom   vestníku   dňa   30.   12.   2014,   právoplatným   dňa   31.   12.   2014   začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi.“.

Z odôvodnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie ďalej vyplýva, že okresný súdsa oboznámil aj s podaním JUDr. Ľubomíra Nemčeka, advokáta, doručeným okresnémusúdu 8. januára 2015, ktorým podal podnet na zastavenie reštrukturalizačného konaniaz dôvodu,   že   dlžník   je   občianskym   združením,   ktoré   nemá   právny   status   podnikateľav zmysle § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Dlžník tiež nevykonáva podnikateľskúčinnosť, keďže nie je subjektom zapísaným v obchodnom registri, nepodniká ani na základeživnostenského či iného oprávnenia.

Ústavný súd zistil, že okresný súd pred samotným skúmaním reštrukturalizačnéhoposudku,   aj   na   základe   podnetu   JUDr.   Nemčeka   zvažoval,   či   možno   povoliťreštrukturalizáciu   občianskeho   združenia.   Argumentáciou   uvedenou   v   odôvodneníuznesenia okresný súd dospel k záveru, že „Je faktom, že dlžník ako občianske združenie nie je zapísané v Obchodnom registri ani v Živnostenskom registri. Uvedené však nie je podmienkou na to, aby súd mohol reštrukturalizáciu dlžníka povoliť. V zmysle § 109 ods. 3 písm. a) ZKR musí dlžník vykonávať podnikateľskú činnosť. Z reštrukturalizačného posudku, konkrétne z kapitoly IV. vyplýva, že hlavným predmetom činnosti dlžníka je okrem iného aj poskytovanie reklamného priestoru, prenájom a podnájom športovísk, telocviční, bytových a nebytových priestorov, ktoré má dlžník vo vlastníctve alebo v nájme, prevádzkovanie Súkromnej športovej strednej odbornej školy v Bratislave, ktoré činnosti možno považovať za podnikateľské. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Príloha č. 5 reštrukturalizačného posudku – zmluvný a iný prehľad, z ktorého je zrejmé,   že dlžník má uzatvorených viacero zmlúv o nájme pozemkov, o nájme nebytových priestorov, o podnájme nebytových prostriedkov ako aj samotné stanovy občianskeho združenia, konkrétne článok 3 bod 1 písm. h), j), k)... Na základe vyššie uvedeného ako aj na základe citovaných zákonných ustanovení má súd   za   to,   že   subjekt   dlžníka   –   občianske   združenie   nie   je   výslovne   vylúčený z reštrukturalizácie podľa § 2 ZKR, pričom súčasne spĺňa podmienku výkonu podnikateľskej činnosti   podľa   §   109   ods.   3   písm.   a)   ZKR,   a   preto   dospel   k   záveru,   že   za   splnenia podmienok   §   109   ods.   3   ZKR   je   možné   povoliť   aj   reštrukturalizáciu   občianskeho združenia...

Súd, preskúmajúc reštrukturalizačný posudok správcu zistil, že sú splnené zákonom stanovené   podmienky   na   povolenie   reštrukturalizácie.   Posudok   spĺňa   všetky   náležitosti ustanovené v § 110 ods. 1 a 2 ZKR. Obsah posudku je jasný a zrozumiteľný. Posudok vypracoval správca, ktorý je zapísaný do zoznamu správcov v obvode Okresného súdu v Trnave, a ktorý má v tomto obvode zriadenú kanceláriu. Posudok bol vypracovaný dňa 04. 12. 2014, a teda v deň podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní. Správca poverený vypracovaním reštrukturalizačného posudku reštrukturalizáciu odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.

Súd   v   súlade   s   §   116   ods.   4,   druhá   veta   ZKR   ustanovil   do   funkcie   správcu JUDr. Erika Bilského... ktorý bol dlžníkom poverený na vypracovanie reštrukturalizačného posudku.

Pri určení rozsahu právnych úkonov dlžníka, podliehajúcich počas reštrukturalizácie súhlasu správcu, súd vychádzal z rozsahu navrhnutého správcom v predloženom posudku. Súd v súlade s § 116 ods. 4, § 122 ods. 1 až 8 a § 199 ods. 9 ZKR vyzval veriteľov na prihlásenie   pohľadávok   a   poučil   veriteľov   o   spôsobe   prihlasovania   pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok.“.

Zo   sťažnosti   sťažovateľky   a   z   jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   akoveriteľka dlžníka doručila správcovi v predmetnom reštrukturalizačnom konaní 11. februára2015   prihlášku   nezabezpečenej   pohľadávky   v   sume   celkom   314 659,09   €.   Podanímprihlášky   sa   sťažovateľka   stala   po   povolení   reštrukturalizácie   účastníčkou   predmetnéhoreštrukturalizačného konania.

Keďže   sťažovateľka   sťažnosťou   podľa   čl.   127   ústavy   namieta,   že   okresný   súdv reštrukturalizačnom konaní vedenom pod sp. zn. 36 R 8/2014 napadnutými uzneseniamiporušil jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosťbola podaná oprávnenou osobou.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochranyzákladných   práv   na   ústavnom   súde   môže   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   jedinev záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľmusí   teda   namietať   porušenie   svojich   základných   práv,   pričom   v   spojení   s   konanímpred všeobecným   súdom   to   prichádza   do   úvahy   len   vtedy,   ak   je   účastníkom   súdnehokonania, v ktorom namieta porušenie svojich základných práv (m. m. II. ÚS 3/05).

O   sťažnosť   podanú   zjavne   neoprávnenou   osobou   ide   vtedy,   keď   namietanýmpostupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základnéhopráva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadnez   iných   dôvodov   (m.   m.   III.   ÚS 319/2012,   III.   ÚS   131/2012,   I.   ÚS   243/2011,   II. ÚS245/2011).   O   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným   postupom,prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak sťažovateľ nieje účastníkom namietaného konania, alebo aspoň jeho relevantnej (namietanej) časti.

V   reštrukturalizačnom   konaní   si   veritelia   osobitným   spôsobom   vymáhajúpohľadávky.   Podľa   §   120   ods.   1   zákona   o   konkurze   a   reštrukturalizácii   účinnéhood 1. januára   2012   pohľadávka,   ktorá   nie   je   prednostnou   pohľadávkou,   sav reštrukturalizácii   uplatňuje   prihláškou.   Tak   ako   v   iných   konaniach,   ajv reštrukturalizačnom   konaní   si   veriteľ   musí   uplatniť   svoje   právo,   ak   chce,   aby   jehopohľadávka bola uspokojená.

Podľa   §   119   ods.   l   zákona   o   konkurze   a   reštrukturalizácii   účastníkmireštrukturalizačného   konania   sú   dlžník,   navrhovateľ   a   veritelia,   ktorí   spôsobomustanoveným   týmto   zákonom   prihlásili   svoje   pohľadávky.   Účastníkom   konaniado povolenia reštrukturalizácie je buď len dlžník, ak sám podal návrh, alebo aj veriteľ(veritelia), ak návrh podal. Ak podal návrh na povolenie reštrukturalizácie veriteľ, stáva saúčastníkom konania doručením návrhu na súd. Tento záver platí napriek tomu, že samotnéreštrukturalizačné   konanie   sa   podľa   zákona   začína   až   zverejnením   uznesenia   o   začatíreštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Účastníkom konania v tomto štádiukonania môže byť aj veriteľ, ktorý vstúpil do konania (§ 25 a § 119 zákona o konkurzea reštrukturalizácii). Po povolení reštrukturalizácie sa veriteľ, ktorému pohľadávka vzniklapred   začatím   reštrukturalizačného   konania,   môže   stať   účastníkom   konania   len   podanímprihlášky alebo vstupom do konania [§ 119 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii(k tomu pozri ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Praha: C. H.Beck 2012, s. 804)].

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti,   ako   ajz obsahu   priložených   listín   zistil,   že   sťažovateľka   v   období,   keď   okresný   súd   vydalnapadnuté   rozhodnutia   (tak   uznesenie   o   začatí   reštrukturalizačného   konaniazo 17. decembra 2014, ako aj uznesenie o povolení reštrukturalizácie z 27. januára 2015),nebola   účastníčkou   konania,   teda   v   tomto   období   nedisponovala   žiadnymi   procesnýmiprávami,   ktoré   by   jej   vyplývali   buď   zo   zákona   o   konkurze   a reštrukturalizácii,   alebosubsidiárne z Občianskeho súdneho poriadku, a teda z ústavného hľadiska ani základnýmiprávami   podľa   ústavy   a   dohovoru,   ktorých   porušenie   namieta   touto   sťažnosťou.   Akoveriteľka dlžníka sťažovateľka získala postavenie účastníka reštrukturalizačného konania ažprihlásením   svojej   pohľadávky,   t.   j.   až   po   vydaní   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn.36 R 8/2014 z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie dlžníka.

Keďže sťažovateľka nemala v napadnutom súdnom konaní v relevantnom čase (v tejčasti reštrukturalizačného konania, v rámci ktorej došlo k vydaniu napadnutých uzneseníokresného súdu) procesné postavenie   účastníka konania, nemohla v   tejto   časti   konaniauplatňovať   svoje   procesné práva   a plniť   procesné povinnosti.   Z tohto dôvodu   nemohlov posudzovanej časti konania dochádzať k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd(napr. II. ÚS 205/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažovateľka   nie   je   aktívne   vecne   legitimovanýmsubjektom vo vzťahu k preskúmavaniu sťažnosťou napadnutých uznesení okresného súdu anipostupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. Keďže sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy podalasťažovateľka, ktorá nie je aktívne legitimovaná na jej podanie, ústavný súd jej sťažnosť pripredbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanúneoprávnenou   osobou   (obdobne   pozri   napr.   II.   ÚS   564/2011,   IV.   ÚS   5/2012,   IV.   ÚS476/2013).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súdzaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2015