znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 236/08-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   septembra   2008 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa o sťažnosti PhDr. D. H., K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. T., M., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Revúca   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C 51/2008   (predtým   vedenom   pod   sp.   zn.   2   C   92/02)   a   postupom   Okresného   súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA-2 C 92/02 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo PhDr. D. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 51/2008 (predtým vedenom pod sp. zn. 2 C 92/02 a na Okresnom súde Rimavská Sobota vedenom pod sp. zn. RA-2 C 92/02)   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Revúca p r i k a z u j e,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 6 C 51/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. PhDr. D. H.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Revúca   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Revúca   j e   p o v i n n ý   uhradiť PhDr. D. H. trovy právneho zastúpenia   v sume   6   732   Sk   (slovom   šesťtisícsedemstotridsaťdva   slovenských   korún) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. M. T., M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   5.   júna 2008   prijal na ďalšie konanie sťažnosť PhDr. D. H. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. M. T., M., v ktorej namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA-2 C 92/02 a postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 92/02.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že jej nebohý manžel, MUDr. J. H., bol v roku 2001 žalovaný O. P., o zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom. Žaloba bola podaná na Okresnom súde Revúca.

Okresný súd Revúca vydal 14. januára 2002 platobný rozkaz sp. zn. 1 Ro 4/02, proti ktorému podal žalovaný odpor.

Vec bola vedená na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 2 C 92/02. Do podania sťažnosti ústavnému súdu sa vo veci neuskutočnilo ani jedno pojednávanie. Žalobca podal 12. novembra   2004   návrh   na   zmenu   pôvodného   návrhu.   Medzitým   v   zmysle   zákona č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) bola vec postúpená na Okresný súd Rimavská Sobota, ktorý bol od 1. januára 2005 miestne príslušný na jej prerokovanie.

O návrhu na zmenu pôvodného návrhu rozhodoval Okresný súd Rimavská Sobota až v roku 2007, keď uznesením sp. zn. RA-2C/92/2002 z 12. marca 2007 pripustil zmenu návrhu.V priebehu konania 12. augusta 2005 odporca MUDr. J. H. zomrel. V dedičskom konaní bola medzi dedičmi uzavretá dohoda, v zmysle ktorej sťažovateľka nadobudla celý predmet dedičstva a do konania vstúpila ako právny nástupca žalovaného. Navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku do dedičského konania a vzápätí v časti uplatnenej istiny vzal svoj návrh na začatie konania späť. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 11. novembra 2007 zastavil konanie, pokiaľ ide o istinu uplatnenú a priznanú v rámci dedičského konania. Posledným úkonom tohto súdu podľa sťažovateľky bolo upovedomenie o postúpení veci z Okresného súdu Rimavská Sobota Okresnému súdu Revúca z 21. decembra 2007.

Sťažovateľka namieta stav nečinnosti a prieťahy v konaní Okresného súdu Revúca v rokoch   2002   -   2004   pretrvávajúce   aj   od   1.   januára 2008.   Zo   strany   Okresného   súdu Rimavská Sobota boli prieťahy a nečinnosť v rokoch 2005 - 2007. Ich nečinnosť, resp. postup v týchto obdobiach nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty strán v spore.

Prieťahy   v   konaní   sťažovateľka   namietala   v   sťažnosti   z   20.   novembra   2007 adresovanej predsedovi Okresného súdu Rimavská Sobota. Predseda tohto súdu v odpovedi z 18. januára 2008 uznal, že k prieťahom v konaní naozaj došlo v rokoch 2002 - 2004 na Okresnom súde Revúca, čo bolo podľa   neho spôsobené nedostatočným personálnym obsadením súdu. Sudkyňa Okresného súdu Rimavská Sobota poverená prerokovaním veci podľa neho priebežne konala. Spis bol 3. januára 2008 odstúpený na novozriadený Okresný súd Revúca.

Sťažovateľka v ďalšom poukázala na to, že ani po viac ako šiestich rokoch nie je uvedená vec právoplatne ukončená, hoci vec nie je zložitá ani skutkovo nejasná, pričom tak jej manžel, ako ani ona neprispeli k prieťahom v konaní alebo spomaleniu postupu oboch okresných súdov.

Takýmto   postupom   všeobecného   súdu   dochádza   podľa   nej   k porušovaniu   jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo PhDr. D. H. na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Revúcej   v   konaní   2C   92/02 a Okresného súdu v Rimavskej Sobote v konaní RA-2C 92/02 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Revúca sa vo veci 2C 92/02 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   PhDr.   D.   H.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   50 000,- (slovom: päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré sú Okresný súd Revúca a Okresný súd Rimavská Sobota spoločne a nerozdielne povinné vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Revúca   a   Okresný   súd   Rimavská   Sobota   sú   povinné   spoločne a nerozdielne nahradiť PhDr. D. H. trovy konania za dva úkony právnej pomoci a režijný paušál   na   účet   advokátky   JUDr.   M.   T.   do   dvoch   mesiacov   od   doručenia   tohto   nálezu na účet.“

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodnila najmä pocitmi stále pretrvávajúceho stavu právnej neistoty.

Na   výzvu   ústavného   súdu   sťažovateľka   oznámila,   že   netrvá   na   konaní   ústneho pojednávania.   Predseda   Okresného   súdu   Revúca   oznámil,   že „spôsob   prejednania   veci ponecháva   na   úvahu   ústavného   súdu“.   Ústavný   súd   preto   podľa   §   30   ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) upustil   od   ústneho   pojednávania,   ktoré vzhľadom na charakter konania nemohlo prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

Predseda Okresného súdu Revúca vo vyjadrení k sťažnosti uviedol: „Sťažnosť sa týka právnej veci navrhovateľa O. P., zast. JUDr. J. D., advokátom so sídlom R., proti odporcom Ing. J. H., CSc., a spol. o zaplatenie 10.827,40 Sk s prísl. Predmetná   vec   napadla   na   Okresný   súd   Revúca   ešte   dňa   27.   12.   2001,   pričom následne z dôvodu zrušenie Okresného súdu Revúca bola od 01. 01. 2005 prenesená na Okresný   súd   Rimavská   Sobota.   Z   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   bola   nášmu   súdu postúpená dňa 01. 01. 2008, t. j. ku dňu vzniku Okresného súdu Revúca. Spis bol následne v súlade so schváleným rozvrhom práce pre Okresný súd Revúca na rok 2008 (rozvrh práce bol schválený dňa 23. 01. 2008) pridelený náhodným výberom sudcovi JUDr. R. S., ktorý je sudcom tunajšieho súdu od 22. 01. 2008.

Zákonný sudca JUDr. R. S. ukončenie, resp. rozhodnutie vo veci predpokladá na pojednávaní koncom leta r. 2008, resp. začiatkom jesene r. 2008 a vybavovaniu predmetnej veci, ako aj ďalších vecí, ktoré mu boli pridelené, sa venuje prednostne.

Čo   sa   týka   spôsobu   prejednania   predmetnej   veci,   to   ponechávame   na   úvahu Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

Zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. RA-2C/92/2002 ústavný súd zistil tento priebeh konania:

Dňa 27. decembra 2001 podal žalobca, O. P., na Okresnom súde Revúca žalobu proti MUDr. J. H. o zaplatenie 27 492,20 Sk s prísl.

Dňa 14. januára 2002 Okresný súd Revúca vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 1 Ro 4/02.

Dňa 6.   februára 2002 podal   žalovaný odpor   (vec bola ďalej vedená   pod   sp.   zn. 2 C 92/02).

Dňa 13. novembra 2002 Okresný súd Revúca vyzval právnu zástupkyňu žalobcu na zaujatie stanoviska k odporu.

Dňa   11.   decembra   2002   bolo   doručené   stanovisko   právnej   zástupkyne   žalobcu k odporu žalovaného.

Dňa 12. novembra 2004 právna zástupkyňa žalobcu doručila „zmenu žaloby“.Dňa   12.   marca   2007   Okresný   súd   Rimavská   Sobota   uznesením   sp.   zn. RA-2 C/92/2002 pripustil zmenu - rozšírenie návrhu.

Dňa 21. mája 2007 právny zástupca žalobcu JUDr. D. požiadal o 30-dňovú lehotu na oznámenie, či trvá na žalobe.

Dňa 23. augusta 2007 oznámil JUDr. D., že nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, pokiaľ ide o predmet sporu, a preto žalobca trvá na žalobe.

Dňa 30. augusta 2007 JUDr. D. oznámil, že žalobca berie žalobu v časti späť a v časti o zaplatenie 27 492,20 Sk navrhol konanie zastaviť.

Dňa 24. septembra 2007 sťažovateľka oznámila, že jej manžel 18. augusta 2005 zomrel.

Dňa   11.   októbra   2007   Okresný   súd   Rimavská   Sobota   uznesením   sp.   zn. RA-2 C/92/2002 konanie v časti o zaplatenie 27 492,20 Sk zastavil.

Dňa 21. decembra 2007 Okresný súd Rimavská Sobota postúpil spis Okresnému súdu Revúca (vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 6 C 51/2008).

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 76/03, II. ÚS 219/04, IV. ÚS 365/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 17/08) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria   považuje ústavný   súd   aj   povahu   prerokovávanej   veci.   Podľa   rovnakých   kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom   posudzovaného   konania   je   žaloba   o   zaplatenie   nedoplatku   na nájomnom   a na   službách   spojených   s užívaním   bytu.   Konanie   tohto   druhu   nemožno hodnotiť ako právne zložité, čo napokon nenamietal ani predseda Okresného súdu Revúca vo vyjadrení k sťažnosti. Z konkrétnych okolností veci nevyplýva ani mimoriadna skutková zložitosť,   a preto   ústavný   súd   konštatuje,   že   doterajšia   dĺžka   súdneho   konania   nebola ovplyvnená jeho zložitosťou.

2. Ďalším kritériom pri vyhodnocovaní, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania. Sťažovateľka je účastníčkou   konania   z titulu   právneho   nástupníctva   po   svojom   nebohom   manželovi od augusta   2005.   Ústavný   súd   zistil,   že   na   prieťahoch   v konaní   sa   sťažovateľka nepodieľala.

3. Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v namietanom konaní, bol postup okresných súdov.

Predmetom   posudzovania   postupu   okresného   súdu   bolo   jednak   konanie   vedené Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 2 C 95/02 (v súčasnosti prebiehajúce pod sp. zn. 6 C 51/2008)   a naň   nadväzujúce   konanie   vedené   Okresným   súdom   Rimavská   Sobota pod sp. zn. RA-2C/92/2002, kde účastníkom na strane odporcu bol MUDr. J. H., ktorý medzičasom   zomrel,   a do   konania   vstúpili   jeho   právni   nástupcovia.   Z nich,   po uzavretí dohody   medzi dedičmi,   ďalej ako   právna nástupkyňa vystupovala sťažovateľka. V tejto súvislosti už ústavný súd vyslovil, že sťažovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných   prieťahov   aj   pre   štádium   konania,   ktoré   predchádzalo   zmene   účastníkov (I. ÚS 52/01). Preto predmetom posudzovania bolo konanie od podania návrhu na začatie konania vedené pod sp. zn. 2 C 92/02, t. j. od 27. decembra 2001, vo vzťahu k sťažovateľke.

Ústavný súd zhodne so sťažovateľkou konštatuje, že k neodôvodnenej nečinnosti na Okresnom súde Revúca dochádzalo v prvotnom konaní od decembra 2002 do konca roka 2004.   Prieťahy   pretrvávajú   aj   v konaní   vedenom   následne   na   tomto   súde   pod   sp.   zn. 6 C 51/2008   od januára   2008   až   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu,   teda   celkom 26 mesiacov.   Okresný   súd   Rimavská   Sobota   bez   akejkoľvek   zákonnej   prekážky nevykonával vo veci sťažovateľky žiadne procesné úkony od januára 2005 do marca 2007, keď   uznesením   sp.   zn.   RA-2   C/92/2002   pripustil   rozšírenie   návrhu,   teda   celkom 26 mesiacov.

V okolnostiach prípadu, vzhľadom na kontinuitu súdnej moci, nebolo rozhodujúce, že v danej veci rozhodoval aj Okresný súd Rimavská Sobota.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že zistená nečinnosť okresných súdov má povahu zbytočných prieťahov, a preto rozhodol, že Okresný súd Revúca svojím postupom   porušil   základné   právo   sťažovateľky   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Namietané   konanie   nebolo   do   času   rozhodovania   ústavného   súdu   o sťažnosti skončené, a preto ústavný súd prikázal Okresnému súdu Revúca, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 51/2008 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa § 50 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka   žiada,   aby   jej   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   50   000   Sk, priznanie ktorého osobitne nezdôvodnila.

Pretože   ústavný   súd   nepovažoval   za   primerané   konkrétnym   okolnostiam   prípadu vysloviť len porušenie základného práva sťažovateľky, rozhodol aj o priznaní finančného zadosťučinenia.   Pri   rozhodovaní   o sume   finančného   zadosťučinenia   sa   riadil   zásadami spravodlivosti   a zohľadnil   dĺžku   posudzovaného   konania,   zistené   obdobie   zbytočných prieťahov, ale aj podiel sťažovateľky na predĺžení konania a dospel k záveru, že v danom prípade   bude   primerané   všetkým   okolnostiam   prípadu   priznať   sťažovateľke   finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátkou v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 6 732 Sk spolu za dva úkony právnej pomoci urobené v roku 2008 podľa § 11 ods. 2 a § 13 ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 2-krát 3 176 Sk a 2-krát 190 Sk režijný paušál.

Trovy konania je Okresný súd Revúca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku), tak ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008