znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 236/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2007   predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   K.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   Mgr.   S.   D., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu zaručeného v čl.   46   ods.   1 Ústavy Slovenskej   republiky a základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 12 C 8/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2007 doručená sťažnosť P. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Mgr. S. D., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 C 8/04, ktorou žiadal vydať tento nález:

„Základné právo P. K. na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy, postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č. k. 12 C 8/04-78 zo dňa 22. 3. 2007 bolo porušené. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II – uznesenie č. k. 12 C 8/04-78 zo dňa 22. 3. 2007 súd ruší a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. (...)

Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia za dva právne úkony (...) spolu 15.660,- Sk advokátke Mgr. S. D. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Zo sťažnosti a z pripojeného spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že sťažovateľ je ako žalobca účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 C 8/04. Svoju žalobu   doručil   sťažovateľ   10.   októbra   2003   miestne   nepríslušnému   Okresnému   súdu Bratislava I, ktorý vec postúpil príslušnému okresnému súdu 8. januára 2004. Žalobou sa domáhal proti svojmu bývalému zamestnávateľovi vydania rozsudku, ktorým okresný súd určí, že oznámenie žalovaného z 29. septembra 2003 o zrušení jeho pracovného pomeru je neplatné a že jeho pracovný pomer u žalovaného trvá, ako aj zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume   300 000   Sk   z dôvodu   jeho   diskriminácie   v zamestnaní   a uloženia   povinnosti žalovanému   zdržať   sa   akejkoľvek   formy   jeho   diskriminácie   v zamestnaní   z dôvodu uplatňovania jeho práv ako žalobcu na súde. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 26. januára 2004 návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom okresný súd rozhodol 23. februára 2004. Rozhodnutie sťažovateľ prevzal 8. marca 2004. Po tom, ako proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ 12. marca 2004 podal odvolanie, okresný súd predložil vec Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní 27. apríla 2004. Krajský súd napadnuté uznesenie potvrdil, spis 17. júna 2004 vrátil okresnému súdu, ktorý sťažovateľovi doručil rozhodnutie 14. júla 2004. Sťažovateľ doručil 28. septembra 2004 okresnému súdu   návrh na spojenie   veci   s vecou   vedenou   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 18 C 226/04.   Okresný   súd   doručil   sťažovateľovi   4.   októbra   2004   výzvu   na   zaplatenie súdneho poplatku z nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sťažovateľ súdny poplatok v ustanovenej lehote nezaplatil a doručil   okresnému súdu   návrh na pripustenie zmeny žaloby – jej rozšírenie o náhradu mzdy. Okresný súd uznesením č. k. 12 C 8/04-41 z 18.   októbra   2004   konanie   v časti   o náhradu   nemajetkovej   ujmy   v peniazoch   zastavil z dôvodu   nezaplatenia   súdneho   poplatku,   ktoré   sťažovateľ   prevzal   12.   novembra   2004 a podal   proti   nemu   odvolanie,   v dôsledku   ktorého   bol   spis   predložený   krajskému   súdu 7. januára   2005.   Krajský   súd   napadnuté   uznesenie   potvrdil   a spis   4.   mája   2005   vrátil okresnému súdu. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 19. mája 2005. Sťažovateľ podal proti nemu 17. júna 2005 dovolanie a požiadal o ustanovenie advokáta pre zastupovanie   v dovolacom   konaní.   Okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   doplnenie   tejto žiadosti uvedením konkrétnych dôvodov výzvou z 12. júla 2005, ktorú sťažovateľ prevzal 31. augusta 2005. Sťažovateľ však do spisu nahliadol 27. júla 2005, pričom sa oboznámil aj s obsahom tejto výzvy. Uznesením č. k. 12 C 8/04-61 z 21. septembra 2005 okresný súd zamietol   návrh   sťažovateľa   na   ustanovenie   zástupcu   a toto   rozhodnutie   mu   doručil 5. októbra   2005.   Sťažovateľ   požiadal   podaním   doručeným   okresnému   súdu   19.   októbra 2005   o poskytnutie   30-dňovej   lehoty   na   zvolenie   si   advokáta   pre   dovolacie   konanie. Dovolaciemu   súdu   predložil   spis   okresný   súd   17.   marca   2006,   dovolací   súd   dovolacie konanie zastavil a spis vrátil okresnému súdu 3. apríla 2006, rozhodnutie dovolacieho súdu doručil   okresný   súd   sťažovateľovi   25.   apríla   2006   náhradným   spôsobom.   Následne   po zistení, že vec sp. zn. 18 C 226/04 bola právoplatne skončená 2. októbra 2006, okresný súd 22.   februára   2007   nariadil   vo   veci   termín   pojednávania   na 21.   jún 2007.   Okresný   súd uznesením   č.   k.   12   C   8/04-78   z 22.   marca   2007   rozhodol   o návrhu   sťažovateľa   na pripustenie zmeny žaloby. Sťažovateľ okresnému súdu 21. mája 2007 doručil návrh na prerušenie konania do skončenia veci vedenej pod sp. zn. 18 C 226/04. Podaním doručeným okresnému   súdu   21.   mája   2007   požiadal   sťažovateľ   o ospravedlnenie   svojej   neúčasti na pojednávaní, ktorého termín bol určený na 21. jún 2007.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 12 C 8/04-78 z 22. marca 2007, ktoré mu bolo doručené 5. apríla 2007, resp. jeho výrokom, ktorým nebolo vyhovené jeho návrhu na   pripustenie   zmeny   žaloby,   pokiaľ   ide   o nárok   na   zaplatenie   nemajetkovej   ujmy s príslušenstvom. Týmto uznesením okresný súd pripustil zmenu žaloby tak, že nový petit znie: „Rozviazanie pracovného pomeru žalovaným dané žalobcovi listom z 29. 9. 2003 je neplatné a pracovný pomer trvá.   Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške   priemerného   mesačného   zárobku   50.000,-   Sk   od   mesiaca   október   2003   do rozhodnutia   súdu.   Žalovaný   je   povinný   zdržať   sa   akejkoľvek   formy   diskriminácie v zamestnaní   voči   žalobcovi,   z dôvodu   uplatňovania   práv   žalobcu   na   súde“,   a zároveň nepripustil zmenu žalobného petitu v časti nemajetkovej ujmy a úrokov z omeškania. Týmto uznesením   rozhodol   okresný   súd   o návrhu   sťažovateľa   na   pripustenie   zmeny   žaloby z 8. októbra   2004   na   č.   l.   40,   ktorou   žalobca   žiadal   rozšíriť   žalobu   o náhradu   mzdy, zaplatenie nemajetkovej ujmy s príslušenstvom. Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy odôvodnil sťažovateľ tým,   že   okresný   súd   vydal   napadnuté   uznesenie   napriek   tomu,   že   dosiaľ   mu   nebolo doručené rozhodnutie dovolacieho súdu o jeho dovolaní, ktoré podal ešte 17. júna 2005 proti   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu,   na   základe   ktorého   bolo   potvrdené   uznesenie okresného súdu, ktorým bolo konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch zastavené   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku.   Ďalej   sťažovateľ   uviedol,   že   napadnuté uznesenie   bolo   vydané   napriek   tomu,   že   konanie   v časti   o náhradu   nemajetkovej   ujmy nemalo byť zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, keď okresný súd o tomto jeho návrhu už začal konať, a navyše tento nárok sťažovateľa nemal byť vôbec spoplatnený, pretože ide o nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru, v ktorom je navrhovateľ od platenia súdnych poplatkov oslobodený.

Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré odôvodnil tým, že svoju žalobu doručil Okresnému súdu Bratislava I 10. októbra 2003 a okresný súd nariadil termín prvého pojednávania vo veci až na 21. jún 2007.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ, pokiaľ ide o časť sťažnosti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 12 C 8/04-78 z 22. marca 2007, resp. jeho výroku, ktorým nebolo vyhovené jeho návrhu na pripustenie zmeny žaloby, a pokiaľ ide o nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy s príslušenstvom,   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré odôvodnil tvrdeným porušením procesných predpisov okresným súdom.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Okresný   súd   napadnutý   výrok   uznesenia   č.   k.   12   C   8/04-78   z 22.   marca   2007 odôvodnil nasledovne:

„Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08. 01. 2004 sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zaplatenia nemajetkovej ujmy 300.000,- Sk z dôvodu diskriminácie v zamestnaní.

Súd   uznesením   č.   k.   12   C   8/04-41   zo   dňa 20.   10.   2004   súd   konanie   v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy 300.000,- Sk zastavil z dôvodu pre nezaplatenie súdneho poplatku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. 5. 2005.

Podaním doručeným súdu dňa 8. 10. 2004 ( čl. 40) uplatnil žalobca procesný návrh na   pripustenie   zmeny   žalobného   petitu   rozšírením   o náhradu   mzdy   a zaplatenie nemajetkovej ujmy s príslušenstvom.

Podľa § 95 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. (...)

Podľa § 95 ods. 1 O. s. p., súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia. Žalobca po podaní žaloby túto nemôže meniť podľa svojho uváženia. Pripustenie zmeny pôvodnej žaloby je vždy viazané na súhlas a rozhodnutie súdu.

Súd vzhľadom na preukázané splnenie procesných podmienok na pripustenie zmeny žaloby v časti náhrady mzdy, procesnému návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel.

Naopak, konanie v časti o nemajetkovú ujmu 300.000,- Sk súd už raz právoplatne zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Žalobcovi nič nebráni pokiaľ ide o tento nárok (ktorý je odlišný od nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy v dokazovaní, právnom základe i skutkovom opise) podať si novú žalobu. Dôvodnosť pripustenia zmeny žaloby súd nevzhliadol ani v časti príslušenstva pohľadávky.“

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo   skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje na kontrolu   zlučiteľnosti   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadne medzinárodnými   zmluvami   o ľudských   právach   a základných   slobodách   (I.   ÚS   13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto   postavenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   môže   preskúmavať   rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali alebo samotných rozhodnutiach, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.

Sťažovateľom   namietaná   skutočnosť,   že   okresný   súd   vydal   napadnuté   uznesenie napriek   tomu,   že   dosiaľ   sťažovateľovi   nebolo   doručené   rozhodnutie   dovolacieho   súdu o jeho dovolaní, ktoré podal ešte 17. júna 2005 proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, na základe ktorého bolo potvrdené uznesenie okresného súdu, ktorým bolo konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, nemá oporu v obsahu spisu okresného súdu. Ako z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 64/06 z 23. marca 2006 bolo sťažovateľovi riadne doručené uložením na pošte 25. apríla 2006. Pokiaľ sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádzal dôvody, pre ktoré nemalo byť okresným súdom konanie v časti o jeho návrhu na zaplatenie   nemajetkovej   ujmy   zastavené   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku   –   keďže okresný súd o tomto návrhu sťažovateľa už začal konať a navyše tento jeho nárok nemal byť vôbec spoplatnený, pretože ide o nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru, v ktorom je navrhovateľ od platenia súdnych poplatkov oslobodený – o tejto otázke bolo právoplatne rozhodnuté uznesením okresného súdu č. k. 12 C 8/04-41 z 18. októbra 2004, ktoré bolo potvrdené uznesením krajského súdu č. k. 4 Co 3/05-48 z 29. apríla 2005. Toto rozhodnutie   nie   je   predmetom   preskúmavania   ústavným   súdom,   pretože   nebolo sťažovateľom napadnuté.

Okresný súd vecne správne vo svojom uznesení č. k. 12 C 8/04-78 z 22. marca 2007 odôvodnil   nepripustenie   zmeny   v návrhu   týkajúcej   sa   zaplatenia   nemajetkovej   ujmy v peniazoch tým, že tento nárok je odlišný od nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného   pomeru   a náhradu   mzdy,   a to   vzhľadom   na   dokazovanie,   právny   základ i skutkový opis.

Postup a rozhodnutie okresného súdu nevykazuje znaky svojvoľnosti (arbitrárnosti). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o arbitrárnosti tohto názoru. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom možno uvažovať iba v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Napadnuté rozhodnutie   okresného   súdu   takéto   nedostatky   nevykazuje   a   na   meritórne   preskúmanie uvedeného   rozhodnutia   preto   ústavný   súd   nie   je   oprávnený.   Po   preskúmaní   spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu a so zreteľom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký výklad ustanovení právnych   predpisov   okresným   súdom,   ktorý   by   mohol   vyvolať   účinky   nezlučiteľné so sťažovateľom označeným ustanovením ústavy.

Z dôvodu   absencie   príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným   porušením   základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a rozhodnutím okresného súdu č. k. 12 C 8/04-78 z 22. marca 2007 ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tým, že okresný súd v období od 10. októbra 2003 (správne od 26. januára   2004;   pozn.),   keď   bol   spis   postúpený   okresnému   súdu   z miestne nepríslušného   súdu,   do   22.   februára   2007,   keď   okresný   súd   nariadil   vo   veci   prvé pojednávanie, nekonal vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 48 ods.   2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach,   ktorými   sťažovatelia   namietajú zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatená v čase, keď k namietanému porušeniu práva došlo alebo porušenie v tomto čase   ešte   trvalo   (napr.   II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   II.   ÚS   55/02,   IV. ÚS 105/05, II. ÚS 387/06).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (v rovnakom rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06).

Zo sťažnosti nevyplývalo, že sťažovateľ využil na ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy možnosť podať sťažnosť podľa § 62 a násl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov,   ktorú   ústavný   súd   považuje   za   sťažovateľovi   dostupný   a účinný prostriedok ochrany jeho základného práva.

Podanie sťažnosti na prieťahy orgánu štátnej správy súdov ústavný súd nevyžaduje ako   podmienku   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   vtedy,   ak   z okolnosti   konkrétneho prípadu vyplýva, že využitie uvedeného prostriedku nápravy nemožno pokladať za postup umožňujúci   dosiahnuť   účinnú   ochranu   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (napr. III. ÚS 132/05). Z predloženej sťažnosti takéto okolnosti nevyplývajú.

Z obsahu spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že vzhľadom na charakter veci, na úpravu   petitov   sťažovateľom,   podávanie   rôznych   žiadostí,   či   opravných   prostriedkov, nenastali   v konaní   také   prieťahy,   ktoré   by   bolo   možné   označiť   za   neefektívne   úkony okresného   súdu   a   ktoré   by   predlžovali   rozhodnutie   vo   veci   samej.   Celkové   konanie okresného súdu nesignalizovalo konanie naznačujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   judikatúrou   (napr. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 197/04) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2007