SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 235/2016-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňaspravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
, vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práv podľa čl. 10 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.27 C 263/2005 a sp. zn. 1 SprS 404/2014 a postupom Krajského súdu v Žiline v konanívedenom pod sp. zn. Spr. 11 000/15 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenouosobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojichzákladných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a práv podľa čl. 10 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 263/2005 a sp. zn. 1 SprS 404/2014a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom podsp. zn. Spr. 11 000/15.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdompod sp. zn. 27 C 263/2005 sa ⬛⬛⬛⬛ v procesnom postavení žalobcu domáhalurčenia „priebehu“ hranice pozemkov, pričom predmetné konanie bolo právoplatneskončené 9. marca 2009. ⬛⬛⬛⬛ 15. septembra 2013 splnomocnil sťažovateľa( ⬛⬛⬛⬛ ), aby si v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.27 C 263/2005 v jeho zastúpení vyžiadal kópie„akýchkoľvek dokumentov obsiahnutých v spise predmetnej veci“.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:„Najskôr som súdu odoslal žiadosť o poskytnutie iba kópie spisového prehľadu, lebo som nepotreboval celý spis a zo spisového prehľadu by som si potrebné dokumenty vybral... Oznámením zo dňa 8. 11. 2013 mi bola daná úmyselne absurdná požiadavka na zaplatenie sumy 17.80 eur a v kolkových známkach 23 ks po 1,50 eur...
Následne som súdu odoslal druhú žiadosť o poskytnutie fotokópie celého spisu a už žiadaného spisového prehľadu...
Oznámením zo dňa 16. 5. 2014 mi bolo uvedené, že spisový prehľad neposkytnú a ani kópiu spisu lebo je potrebné pripojiť splnomocnenie.
Jednalo sa o ďalšiu schválnosť, lebo veľmi dobre vedeli, že som ho pripojil už k prvej žiadosti.
Posledne som teda súdu odoslal tretiu žiadosť v ktorej som pripomenul priloženie splnomocnenia a zotrvanie na mojich žiadostiach o kópiu spisového prehľadu, spisu a v bode tri som požiadal o dôkaz o zákonnom pridelení veci sudcovi...
Súd na ňu nereagoval. Odoslal som preto predsedovi súdu sťažnosť, ktorá mu bola doručená 8. 10. 2014... Predseda na ňu nereagoval.
Odoslal som preto predsedníčke krajského súdu Žiline sťažnosť voči vybaveniu sťažnosti...
Po dvoch mesiacoch mi bolo doručené oznámenie od predsedu OS − Žilina, že so mnou nie je možné komunikovať ako so splnomocneným zástupcom, lebo vec je právoplatne skončená...
Vo vzťahu k sťažnosti odoslanej na KS v Žiline mi bolo doručené oznámenie o predĺžení lehoty... a odpoveď na sťažnosť...“
V súvislosti s namietaným porušením označených práv podľa ústavy a dohovorusťažovateľ uvádza, že„postup okresného súdu Žilina keď mi odmietol prístup do súdneho spisu ako oprávnenej osobe porušil všetky moje uvedené základné práva, lebo neexistuje žiaden legitímny dôvod pre takýto zásah a to ani ten ktorý predseda súdu uviedol v oznámení, teda právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej.
Rovnako mám zato, že boli porušené moje práva na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie v súvislosti s konaním a rozhodovaním o mojich dvoch uvedených sťažnostiach predsedom OS - Žilina a predsedníčkou KS v Žiline v dôsledku toho, že uplatnenia svojho práva na prístup do súdneho spisu som sa nedomohol aj napriek tomu, že som sa ho domáhal zákonom ustanoveným spôsobom. Ako aj tým, že prvá sťažnosť nebola vybavená v zákonnej lehote a to bolo prehliadnuté v druhej sťažnosti.“.
Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:
„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 26 ods. 1, ods. 2, čl. 46 ods. 1 ústavy SR a čl. 6 ods. 1, čl. 10 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu Žilina v konaní č. 27 C/263/2005, porušené boli.
2. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 26 ods. 1, ods. 2, čl. 46 ods. 1 ústavy SR a čl. 6 ods. 1, čl. 10 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu Žilina v konaní č. 1 SpRS/404/2014 a krajského súdu v Žiline v konaní č. SpR 11000/15, porušené boli.
3. Okresnému súdu Žilina zakazuje pokračovať v porušovaní práv sťažovateľa v konaní č. 27C/263/2005 a to tak, že mu žiadané fotokópie poskytne.
4. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 800 eur, ktoré je mu povinný zaplatiť do dvoch mesiacov o právoplatnosti tohto nálezu okresný súd Žilina.
5. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť trovy konania sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorýje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovaťidey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemukonaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.Podmienky ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňaslobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bezzasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, abyvyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je tvrdenie sťažovateľa o odmietnutí muprístupu do súdneho spisu, čím boli porušené ním označené práva podľa ústavy a dohovoru.Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní najprv sústredil na posúdenie, či sťažnosťbola podaná oprávnenou osobou.
O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietanýmpostupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základnéhopráva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa,prípadne z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012, I. ÚS 243/2011,II. ÚS 245/2011). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietanýmpostupom, príp. rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy, aksťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania, alebo aspoň jeho relevantnej(namietanej) časti.
Z uvedeného vyplýva, že na podanie ústavnej sťažnosti je aktívne legitimovaný ibaúčastník konania vystupujúci pred orgánom verejnej moci, ktorému mohla byť jehopostupom alebo rozhodnutím objektívne spôsobená nejaká ujma.
Zastúpenie ako všeobecný právny inštitút umožňuje ovplyvniť právne postaveniesubjektu prostredníctvom konania iného subjektu, pričom z jeho podstaty vyplýva, žezástupca neuplatňuje svoje práva, prípadne neplní svoje povinnosti, ale vykonáva právaalebo plní povinnosti za zastúpeného.
Z uvedeného je potom zrejmé, že sťažovateľom namietaný postup všeobecnýchsúdov nemohol z procesného hľadiska negatívne ovplyvniť jeho právne postavenie, pretožesťažovateľ žiadosťou o vyhotovenie kópií listín nachádzajúcich sa v súdnom spise sp. zn.27 C 263/2005 nerealizoval svoje právo na sprístupnenie obsahu súdneho spisua vyhotovenie kópií listín v ňom sa nachádzajúcich, ale právo subjektu, ktorý mu na tietoúkony udelil splnomocnenie.
Sťažovateľ v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu a krajského súdunedisponoval žiadnymi procesnými právami, ktoré by mu vyplývali z Občianskeho súdnehoporiadku, a teda z ústavného hľadiska ani základnými právami podľa ústavy a dohovoru,ktorých porušenie namieta touto sťažnosťou.
Pretože sťažnosť ústavnému súdu podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne legitimovanýna jej podanie, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú zjavne neoprávnenouosobou, a preto ju vo vzťahu k nemu pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne pozri napr. II. ÚS 564/2011, IV. ÚS 5/2012).
Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že s poukazomna dôvody, pre ktoré rozhodol o odmietnutí sťažnosti, sa z dôvodu hospodárnosti konaniauž nezaoberal otázkou odstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatkukvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa, pretože dôvody, pre ktoré ústavný súdrozhodol o odmietnutí sťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom právnehozástupcu.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhochsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2016