znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 235/2011-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   augusta   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť MVDr. I. H., S., zastúpeného advokátkou JUDr. M. J.,   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného   súdu   Pezinok   (pôvodne   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 8/09 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo   MVDr.   I.   H.   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 8/09 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 8/09 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. MVDr. I. H. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom   tisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný súd Pezinok p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. MVDr. I. H. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom   dvestopäťdesiatštyri   eur   a   osemdesiatosem   centov),   ktorú j e   Okresný   súd Pezinok p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. M. J., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 235/2011-19 z 2. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MVDr. I. H., S. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Pezinok   [(ďalej   len   „okresný   súd“)   pôvodne   postupom Okresného súdu Bratislava II] v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 8/09.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   žalobou   podanou   okresnému   súdu   25.   júna   2007   sa sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu domáhal od žalovaného zaplatenia odstupného z titulu ukončenia výhradného obchodného zastúpenia sťažovateľa v prospech žalovaného, a to v sume 26 007,50 €. Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd aj napriek jeho sťažnosti na prieťahy v konaní zo 17. augusta 2009 adresovanej predsedovi okresného súdu, ktorá bola listom okresného súdu z 18. septembra 2009 uznaná za dôvodnú, nekoná, čím sa prehlbuje jeho právna neistota a predlžuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Súdne konanie sa v tomto prípade vedie od roku 2007, viac ako 3 roky a podľa nášho názoru došlo k omeškaniu a prieťahom v celkovom trvaní 36 mesiacov. Máme za to, že prieťahy boli spôsobené nečinnosťou sudcov na OS v Bratislave II, následne prechodom výkonu súdnictva na Okresný súd Pezinok od 1. 1. 2008 a následne nečinnosťou sudcov na OS Pezinok.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1.   Právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Okresným súdom v Pezinku v konaní vedenom pod spisovou značkou 33Cb/8/2009 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Pezinku prikazuje, aby v konaní spisová značka 33Cb/8/2009 konali bez zbytočných prieťahov.

3. MVDr. I. H... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške EUR 3 000,00 do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd v Pezinku je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke JUDr. M. J. v zmysle vyhlášky č. 655/04 Z. z, za dva úkony právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom,   spočívajúce v prevzatí veci a podaní sťažnosti v celkovej výške EUR 254,88 (1 právny úkon EUR 120,23 x 2 + 2 x EUR 7,211 náhrada výdavkov) do 15-tich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za   okresný   súd   jeho predseda   listom   sp.   zn.   Spr.   3164/2011   z   21.   júna 2011 a právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listom z 19. júla 2011.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných úkonov vykonaných okresným súdom v skúmanom konaní uviedol:

«Vec napadla na Okresný súd Bratislava II pod č. k.: 33 Rob-2607/2007. Ku konaniu Okresného súdu Bratislava II sa nebudem vyjadrovať, pretože na to, podľa môjho názoru, nie som oprávnený.

Od 01. 01. 2008 sa stal v súlade so zákonom č. 371/2004 Z. z. osídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v predmetnej veci miestne a vecne príslušným Okresný súd Pezinok. Poznamenávam, že ku dňu 01. 01. 2008 bolo na Okresný súd Pezinok prevedených z Okresného súdu Bratislava II a Okresného súdu Bratislava III približne 25.000 právnych vecí. K 01. 01. 2008 pôsobili na Okresnom súde Pezinok štyria sudcovia   a   k   tomu   zodpovedajúci   počet   ďalšieho   súdneho   aparátu.   Boli   funkčné   dve pojednávacie miestnosti. Na súde nebol nábytok ani dostatočné počítačové vybavenie.... Zákonná sudkyňa, ktorá pojednáva uvedenú vec má v agende „33Cb“ pridelených 433 nevybavených vecí, v agende „33C“ 53 nevybavených vecí, v agende 33 Rob 213 pridelených nevybavených vecí. Skorší termín pojednávania, preto nebolo možné vytýčiť z objektívnych dôvodov.

Tak,   ako   som   konštatoval   už   v   mojom   vyjadrení   k   sťažnosti   ohľadne   prieťahov konania zo strany navrhovateľa na Okresnom súde Pezinok došlo po prechode výkonu súdnictva na Okresný súd Pezinok v uvedenej právnej veci k prieťahom v konaní. Prieťahy v konaní však boli spôsobené objektívnymi skutočnosťami. Štát nevytvoril na Okresnom súde Pezinok   také   podmienky,   aby   mohol   výkon   súdnictva   prebiehať   riadne,   v   zákonných lehotách a bez prieťahov. Okresný súd Pezinok nebol zabezpečený personálne, materiálne, ani   technicky.   Zabezpečenie   riadneho   výkonu   súdnictva   je   úlohou   štátu   -   konkrétne Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   -   štát   si   však   túto   povinnosť   voči Okresnému   súdu   Pezinok   pri   jeho   znovuvytvorení   riadne   nesplnil.   Nepovažujem   za spravodlivé, aby z dôvodov, ktoré spôsobil štát nedostatočným zabezpečením Okresného súdu Pezinok ten istý štát, Okresný súd Pezinok trestal za prieťahy v konaní, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov.

K tomu, že spor nebol do dnešného dňa rozhodnutý prispeli výraznou mierou aj právni   zástupcovia   účastníkov   konania.   Zo   šiestich   pojednávaní,   ktoré   boli   nariadené Okresným   súdom   Pezinok   sa   neuskutočnili   štyri   pojednávania   buď   z   dôvodu   kolízie pojednávaní   u   právneho   zástupcu   odporcu   alebo   z   dôvodu   práceneschopnosti   právnej zástupkyne   navrhovateľa.   Žiadny   z   právnych   zástupcov   nevyužil   možnosť   substitučného zastúpenia....

... Zároveň súhlasím, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s § 30 ods. 2, zákona NR SR č. 38/1993 Z. z. v platnom znení upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.»

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„... súhlasíme, aby sa v predmetnej veci upustilo od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.

V danom prípade ide stále o postavenie občan voči štátu, resp. štátnej inštitúcii a preto nezáleží na tom, či k porušeniu jeho ústavného práva došlo na jednom súde, alebo na viacerých, alebo porušenie zavinil štát. Rozhodujúca je skutočnosť, či k porušeniu jeho práva došlo a v akej miere. Čo sa týka stanoviska OS v Pezinku, že výraznou mierou k tomu, že   spor   nebol   do   dnešného   dňa   rozhodnutý   prispeli   právny   zástupcovia,   tak   s   týmto nemôžeme v žiadnom prípade súhlasiť. Právny zástupca navrhovateľa sa ospravedlnil 2x a to vždy v prípade práceneschopnosti. V takomto prípade je ťažké zabezpečiť aj substitúciu, pretože zastupujúci právnik musí byť oboznámený so všetkými skutočnosťami a s celým spisom a keďže zastupujúci právnik bol práceneschopný, k takému odovzdaniu spisu ani nemohlo   dôjsť.   V   danom   prípade   by   ani   substitúcia   neprichádzala   do   úvahy,   pretože navrhovateľ   trval   na   svojom   právnom   zástupcovi,   ktorý   už   riešil   obdobnú   vec   voči odporcovi za jeho brata a mal prehľad o vykonanom dokazovaní aj v predchádzajúcich konaniach.

Z uvedených dôvodov máme zato, že navrhovateľ, ani jeho právny zástupca nekonali tak, aby zavinili prieťahy v konaní, práve naopak neúčasť právneho zástupcu navrhovateľa na   2   pojednávaniach   bola   zavinená   chorobou   a   účasť   na   pojednávaní   počas práceneschopnosti by znamenala porušenie iného zákona - porušenie liečebného režimu. K ospravedlneniam právneho zástupcu druhej strany nevieme zaujať žiadne stanovisko.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh, z   vyjadrení účastníkov konania a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 33 Cb 8/09:

- 25. jún 2007 – sťažovateľ sa návrhom podaným Okresnému súdu Bratislava II domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu odstupné   v   sume   783   502   Sk   z   titulu   odstúpenia   od   zmluvy   o   obchodnom   zastúpení (Okresný súd Bratislava II konal vo veci pod sp. zn. 31 Ro 2721/07),

- 24. august 2007 – Okresnému súdu Bratislava II bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým upresnil údaje týkajúce sa identifikácie jeho osoby,

-   8.   november   2007   –   Okresný   súd   Bratislava   II   uznesením   vyzval   sťažovateľa,   aby odstránil nedostatky svojho podania, a to, aby „doplnil identifikačné číslo navrhovateľa“, a súčasne ho vyzval, aby zaplatil súdny poplatok za návrh,

- 21. november 2007 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 23. november 2007 – sťažovateľ oznámil Okresnému súdu Bratislava II, že ním vytýkaný nedostatok návrhu odstránil už podaním z 24. augusta 2007,

- 1. január 2008 – v dôsledku reorganizácie súdnictva bol spis Okresného súdu Bratislava II postúpený   okresnému   súdu,   pričom   okresný   súd   v   danej   veci   konal   pod   sp. zn. 18 Rob 299/08,

- 3. júl 2009 – spis bol z registra „Rob“ prevedený do registra „Cb“, a to pod sp. zn. 33 Cb 8/09, pretože podľa zákonnej sudkyne v danej veci nie je možné vydať platobný rozkaz a je nevyhnutné vykonať dokazovanie,

- 28. júl 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. október 2009 a súčasne uznesením žalovanému uložil, aby sa vyjadril k žalobe,

-   25.   september   2009   –   právny   zástupca   žalovaného   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na nariadenom pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a žiadal nariadiť nové pojednávanie,

- 6. október 2009 – žalovaný sa vyjadril k žalobe,

- 8. október 2009 – právna zástupkyňa sťažovateľa faxom ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní, ako reakciu na telefonické oznámenie okresného súdu o neúčasti právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní,

- 9. október 2009 – z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na   12.   január   2010,   súčasne   okresný   súd   zaslal   vyjadrenie   žalovaného   k   žalobe sťažovateľovi na zaujatie stanoviska,

- 12. január 2010 – po vypočutí účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na 13. apríl 2010 pre účely ďalšieho dokazovania s tým, že sťažovateľ mal predložiť podklady, na základe ktorých vypočítal odstupné, a žalovaný mal zaslať kópiu svojho vyjadrenia k sporu, ktoré predložil na pojednávaní,

-   29.   marec   2010   –   sťažovateľ   zaslal   okresnému   súdu   požadované   podklady   v   zmysle záverov z pojednávania,

- 13. apríl 2010 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že „súd zváži návrhy na dokazovanie“,

- 1. júl 2010 – zmena zákonného sudcu,

- 12. august 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 5. október 2010,

- 4. október 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti,

- 5. október 2010 – z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na 14. december 2010,

- 24. november 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľa predložila návrhy na dokazovanie,

-   25.   november   2010   –   právny   zástupca   žalovaného   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní nariadenom na 14. december 2010 z dôvodu kolízie pojednávaní,

- 10. december 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľa predložila ďalšie listinné dôkazy,

- 13. december 2010 – okresný súd telefonicky oznámil právnej zástupkyni sťažovateľa, že pojednávanie nariadené na 14. december 2010 sa nebude konať z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu žalovaného,

-   14.   december   2010   –   z   dôvodu   neprítomnosti   účastníkov   konania   bolo   pojednávanie odročené na 22. február 2011,

-   21.   február   2011   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na pojednávaní nariadenom na 22. február 2011 z dôvodu práceneschopnosti,

-   22.   február   2011   –   z   dôvodu   neprítomnosti   účastníkov   konania   bolo   pojednávanie odročené na 20. september 2011.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 8/09 o žalobe o zaplatenie odstupného došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na predmet konania, ako aj vzhľadom na procesný vývoj a stav tohto konania, v danom prípade   ide   o   vec   tvoriacu   štandardnú   rozhodovaciu   prax   prvostupňových   súdov v občianskoprávnych   veciach   a žiadna skutočnosť nesignalizuje, že by išlo o   právne či fakticky zložité konanie.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil v jeho správaní žiadnu takú skutočnosť, ktorú by bolo potrebné pripočítať na jeho ťarchu v súvislosti s ústavným súdom zisteným obdobím nečinnosti okresného súdu (pozri bod 3).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a v tejto súvislosti prihliadol   aj na § 100 ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa   ktorého len čo   sa konanie   začalo,   postupuje   v   ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu obdobie nečinnosti v čase od 1. januára 2008, keď bola v danej veci založená vecná a miestna príslušnosť okresného súdu na jej prerokovanie, do 28. júla 2009, keď okresný súd v danej veci nariadil pojednávanie, t. j. okresný súd bol bez akéhokoľvek dôvodu nečinný takmer 1 rok a 7 mesiacov.

V   súvislosti   s   uvedeným   zistením   neobstoja   ani   obranné   tvrdenia   okresného súdu, že k   predĺženiu   konania   v   skúmanom   období   prispelo   nedostatočné   personálne a materiálno-technické   vybavenie   okresného   súdu.   Podľa   judikatúry   ústavného   súdu (napr. II. ÚS 52/99, I. ÚS 35/03, II. ÚS 200/05) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších zamestnancov na súde, ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát   zodpovednosti   za   pomalé   konanie   spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   33   Cb   8/09   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu,   najmä   vzhľadom   na   zistenú   bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu, považuje za primerané v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich náhradu v sume 254,88 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľovi   nárok   na   úhradu   trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2010   (prevzatie   a   príprava zastúpenia, ako aj podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 254,88 € vrátene režijného paušálu, ako aj za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 (vyjadrenie z 19. júla 2011) v sume 130,91 € vrátane režijného paušálu.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa si uplatnila úhradu trov len v sume 254,88 €, ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov len vo výške uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011