znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 235/09-45

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   októbra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti A. B., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2004 v období po   vydaní   uznesenia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   II.   ÚS   231/05-12 z 26. októbra 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2004 v období po vydaní uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 231/05-12 z 26. októbra 2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. A. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Košice II p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. A. B.   p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 425,33 € (slovom štyristodvadsaťpäť eur a tridsaťtri centov), ktoré j e   Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 235/09-24 z 11. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. B., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   svojej   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2004 v období po vydaní uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 231/05-12 z 26. októbra 2005.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z vyžiadaného na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľka je v konaní o určenie neplatnosti zmluvy vedenom okresným súdom pod sp. zn. 24 C 41/2004 jeho účastníčkou v procesnom postavení navrhovateľky proti odporcom J. M. (ďalej len „odporca v 1. rade“), Ž. B. (ďalej len „odporca v 2. rade“) a Ing. Z. C. (ďalej len „odporkyňa v 3. rade“). Konanie je pod touto spisovou značkou vedené od 26. februára 2004 na základe uznesenia okresného súdu č. k. 24 C 137/2002-34 z 5. novembra 2003 (právoplatnosť nadobudlo 23. decembra 2003), ktorým bola právna vec sťažovateľky vylúčená na samostatné konanie.

Podľa názoru sťažovateľky v označenom konaní dochádza postupom okresného súdu k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, čo odôvodnila takto:

„V predmetnom konaní dochádza k porušovaniu práv sťažovateľky na prejednanie jej veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka je presvedčená, že napriek tomu, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 231/05 zo dňa 26. 10. 2005 sťažnosť sťažovateľky zo dňa 12. 10. 2005   odmietol   z   dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti,   tak   ako   v   čase   pred   rozhodnutím ústavného súdu o jej sťažnosti, tak v období po rozhodnutí ústavného súdu, k porušovaniu jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov. (...) Sťažovateľka   je   presvedčená,   že   svojím   konaním   neprispela   k   dĺžke   konania a poskytla okresnému súdu dostatočnú súčinnosť.

Viaceré výzvy, a teda úkony súdu v konaní javia sa byť nepochopiteľnými. Súd   dvakrát   vyzval   sťažovateľku   na   predloženie   originálov   dôkazov,   kedy   súdu muselo   byť   z   obsahu   spisu   a   návrhu   na   začatie   konania   o   určenie   neplatnosti   zmluvy zrejmé, že vzhľadom na to, že sťažovateľka nebola účastníčkou zmlúv, ktorých neplatnosti sa   v konaní   domáha,   nemá   originály   tých   k   dispozícii   a   ani   ich   nemôže   vyžiadať   na Katastrálnom úrade, Správe katastra K., vzhľadom na to, že zmluvy sú uložené v zbierke listín, ktorá je neverejnou časťou katastrálneho operátu.

Na sťažovateľku sa vzťahuje obmedzenie verejnosti keďže v súlade s ustanovením § 68   ods.   5   zákona   č.   162/1995   Z.   z.,   nie   je   osobou   oprávnenou   na   nahliadnutie   do predmetnej zbierky listín.

Sťažovateľka reagovala na prvú výzvu súdu a v podaní zo dňa 9. 11. 2005 navrhla, aby si ten predmetné originály zmlúv vyžiadal z Katastrálneho úradu v K., Správy katastra K.

Napriek tomu, však súd opätovne vyzval sťažovateľku výzvou zo dňa 17. 1. 2006 na predloženie originálov dokladov pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Zároveň   bola   sťažovateľka   vyzvaná   na   predloženie   originálov   dôkazov   o majetkových a sociálnych pomeroch a opis mzdového listu.

V podaní zo dňa 30.   1.   2006 uviedla sťažovateľka súdu prehľad listín,   ktoré už v konaní predložila a uviedla, že na základe listín, ktoré predložila k podaniu zo dňa 21. 5. 2002 a 30. 7. 2002 bolo jej priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a toto rozhodnutie sa stalo právoplatným(...)

Sťažovateľka   zároveň   k   podaniu   pripojila   originály   listín   preukazujúcich   príjem navrhovateľky.

Sťažovateľka súdu navrhla, aby si originály zmlúv vyžiadal už v podaní zo dňa 9. 11. 2005, súd tak urobil až žiadosťou zo dňa 12. 4. 2005, teda po uplynutí 5 mesiacov. Ďalšia   nečinnosť   súdu   je zrejmá aj   ďalších   úkonov   súdu.   Sťažovateľka návrhom zo dňa   28.   7.   2004   navrhla,   aby   okresný   súd   pripustil   do   konania   na   strane   odporcu v 3. rade Ž. O tomto návrhu sťažovateľky okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 24 C 41/2004-57 zo dňa 23. 5. 2006. Táto lehota javí sa byť navrhovateľke viac ako neprimeraná a neospravedlniteľná.

Je pravdou, že právna zástupkyňa sťažovateľky sa neustanovila na pojednávanie dňa 30. 10. 2006, sťažovateľka však považuje za potrebné poukázať, na to, že sa tak udialo jediný raz od začatia konania doposiaľ.

Pojednávanie nariadené na 9. 12. 2005 súd zrušil 24. 11. 2005 a odročil na neurčito a pojednávanie nariadil až 30. 8. 2006 na 30. 10. 2006, teda odročenie na neurčito v tomto prípade predstavovalo bezmála rok, navyše v konaní, v ktorom sa od podania návrhu na jeho začatie nevykonalo žiadne pojednávanie.

Sťažovateľka ďalej považuje sa potrebné poukázať na skutočnosť, že napriek tomu, že vyššie uvádzaným uznesením súd rozhodol o pristúpení odporcu v 3. rade do konania a napriek nariadeniu pojednávania na deň 30. 10. 2006, súd nedoručil odporcovi v 3. rade návrh na začatie konania, ktorého doručenia sa musel odporca v 3. rade žiadať telefonicky dňa 11. 12. 2006.

K ďalšiemu úkonom kedy došlo k ďalším prieťahom v konaní zo strany okresného súdu došlo pri ustanovovaní prvého znalca. Súd na pojednávaní dňa 30. 4. 2007 vyhlásil uznesenie,   ktorým   pojednávanie   odročil   na   neurčito   za   účelom   vyžiadania   si   správy z polície,   následne   rozhodne   o   prípadnom   nariadení   znaleckého   dokazovania   znalcom

-grafológom.

Odpoveď z Okresného riaditeľstva PZ K. – mesto bola súdu doručená dňa 25. 5. 2007, súd ustanovil znalca vo veci uznesením zo dňa 14. 8. 2007. Túto dobu nepovažuje sťažovateľka ako dobu „následnú“ po doručení odpovede OR PZ K. - mesto.

Právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o predĺženie lehoty na predloženie listín s nesporným   podpisom   sťažovateľky,   toto   požiadanie   o   predĺženie   lehoty   však   žiadnym spôsobom neprispelo k zbytočným prieťahom v konaní, vzhľadom na to, že súdu už v tom čase bola známa skutočnosť, že bude potrebné ustanoviť vo veci iného znalca, so zreteľom na list znalca - Ústavu súdneho inžinierstva v Ž. zo dňa 11. 2. 2008.

Napriek tomu, že list znalca spolu so spisom predmetného konania bol doručený súdu dňa 11. 2. 2008, súd uznesením zrušil vlastné uznesenie vo výroku, ktorým ustanovil tohto znalca a ustanovil nového znalca až po uplynutí 2 mesiacov, uznesením zo dňa 18. 4. 2008, pričom v odôvodnení sa odvoláva práve na list zo dňa 11. 2. 2008.

Sťažovateľka nepovažuje úkony súdu, ktoré boli v konaní vykonané ako nedôvodné, za úkony, ktorými by súd odstraňoval jej právnu neistotu, ktorej je vystavená z dôvodu neprimerane dlho trvajúceho konania. Súd týmito úkonmi sťažovateľku vystavoval značne zvýšenému   stresu,   keď   od   nej   viackrát   žiadal   predkladať   originály   zmlúv,   ktorými   ona nedisponovala a ani si ich nemohla vzhľadom na zákonnú úpravu vyžiadať, zaviazal ju na úhradu preddavkov trov na znalecké dokazovanie,   napriek tomu, že ju sám v priebehu konania   od   platenia   súdnych   poplatkov   oslobodil,   zistila,   že predloženie   listín   znalcovi obratom po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o ustanovení znalca trvá v skutočnosti mesiac, a že po uplynutí neprimeranej doby od návrhu po vydanie uznesenia o pristúpení odporcu v 3. rade do konania, neznamená, že odporcovi súd návrh doručí, až kým sa ho odporca v 3. rade po uplynutí asi 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia sám nedomáha, a teda sťažovateľka nemala ani možnosť v priebehu 6 mesiacov zistiť stanovisko odporcu v 3. rade vo veci a v súvislosti s tým navrhovať ďalšie dokazovanie vo veci.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Právo   sťažovateľky   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote   zakotvené   v   čl.   6   ods.   1   prvá   veta   Dohovoru,   bolo   postupom   Okresného   súdu Košice II vo veci sp. zn. 24 C 41/2004 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II konal vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 24 C 41/2004 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice II pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie vo výške 7.000 EUR.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 593/2009 z 25. septembra 2009 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 12. októbra 2009.

2.1   Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných   úkonov v predmetnom konaní uviedol:

„Z uvedenej chronológie vo veci vykonaných úkonov so zameraním na obdobie po vydaní uznesenia Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 231/05-12 z 26. 10. 2005 je zrejmé, že súd v danej veci vykonával úkony a vytyčoval pojednávania, pričom v danom období nemožno konštatovať   existenciu   dlhodobejších,   prípadne   opakovaných   zbytočných   prieťahov v konaní.   Jeho   dĺžka   je   ovplyvnená   výlučne   jeho   skutkovou   obtiažnosťou,   spočívajúcou v nutnosti   nariadenia   znaleckého   dokazovania,   pre   ktoré   ale   bolo   potrebné   zabezpečiť preskúmateľný materiál a znalca spôsobilého takýto znalecký posudok podať. Zdĺhavejší časový úsek pri zabezpečovaní uvedeného nemôže byť ale považovaný za zbytočné prieťahy spôsobené súdom.

Zároveň   Vám   oznamujem,   že   súhlasím   s   upustením   od   ústneho   pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   k   vyjadreniu   okresného   súdu   okrem   iného uviedla:

„Okresný súd Košice II v ním uvádzanej chronológii opomenul tie momenty svojej absolútne neefektívnej   činnosti   a   nečinnosti,   na ktorú sťažovateľka poukazuje   vo   svojej sťažnosti. Zároveň sťažovateľka na preukázanie svojich tvrdení, teda chronológie konania, v článku I. sťažnosti predložila listiny jej tvrdenia nesporne preukazujúce a zároveň tie vyplývajú zo samotného súdneho spisu.

Sťažovateľka si so zreteľom na ňou uvádzané skutočnosti nemyslí, že v konaní pred Okresným   súdom   Košice   II   nemožno   konštatovať   existenciu   dlhodobejších,   prípadne opakovaných zbytočných prieťahov v konaní, ako to uvádza Okresný súd Košice II. Sťažovateľka poukazuje na to, že Okresný súd Košice II sa vo svojom vyjadrení vôbec žiadnym spôsobom nevysporiadal s ňou tvrdenými skutočnosťami v sťažnosti a jeho záver,   o nemožnosti   konštatovania   prieťahov   nemožno   založiť   na   základe   neúplnej chronológie konania, ktorú vo vyjadrení uvádza.

Zároveň sťažovateľka uvádza, že ani nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania vo veci   nemôže   ospravedlniť   neprimeranú   dĺžku   konania   a   s   tým   spojený   stav   právnej neistoty   pretrvávajúci   u sťažovateľky a priamo ovplyvňujúci   jej   zdravotný stav,   pričom sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   poukazuje   aj   na   prieťahy   v   konaní   vzniknuté   pri ustanovovaní znalca.

Sťažovateľka   trvá   na   tom,   že   vzhľadom   na   skutočnosti   uvádzané   v   sťažnosti, postupom Okresného súdu Košice II vo veci sp. zn. 24 C 41/2004 bolo porušené jej právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky si zároveň uplatnila náhradu trov konania v celkovej sume 425,33 € a oznámila, že „súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu“.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 24 C 41/2004 v období po vydaní uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 231/05-12 z 26. októbra 2005:

- 15. marec 2002 – sťažovateľka podala návrh okresnému súdu,

- 26. október 2005 – ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 231/05-12 odmietol sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2004 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti,

- 25. a 27. október 2005 – okresnému súdu boli vrátené poštové zásielky s predvolaním na pojednávanie nariadené na 19. december 2005 adresované odporcovi v 1. rade (zasielané na dve adresy),

-   14.   november   2005   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   navrhla   okresnému   súdu,   aby originály dôkazov, na predloženie ktorých ju okresný súd vyzval, vyžiadal okresný súd sám z Katastrálneho úradu v K., Správy katastra K. (ďalej len „správa katastra“),

- 24. november 2005 – okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 19. december 2005 na neurčito,

-   17.   január   2006   –   okresný   súd   opätovne   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky   na predloženie   originálov   dôkazov,   potvrdenie   o   majetkových   a   sociálnych   pomeroch sťažovateľky a opis mzdového listu,

- 31. január 2006 – právna zástupkyňa sťažovateľky predložila niektoré z požadovaných dokladov,

- 28. február 2006 – úprava kancelárii pripojiť spis sp. zn. 25 C 851/93,

- 29. marec 2006 – spis sp. zn. 25 C 851/93 bol pripojený,

- 12. apríl 2006 – spis sp. zn. 25 C 851/93 bol odpojený,

- 12. apríl 2006 – okresný súd požiadal správu katastra o relevantné listiny – zmluvy,

- 27. apríl 2006 – správa katastra predložila okresnému súdu požadované dôkazy,

- 23. máj 2006 – okresný súd uznesením č. k. 24 C 41/04-57, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. júna 2006 pripustil zmenu návrhu na začatie konania z 28. júla 2004 a zároveň pripustil, aby do konania na strane odporcu pristúpil odporca v 2. rade,

- 28. august 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. október 2006,

-   30.   október   2006   –   na   pojednávanie   sa   nedostavila   právna   zástupkyňa   sťažovateľky, odporca v 2. rade a opatrovníčka odporcu v 1. rade, okresný súd na návrh sťažovateľky pojednávanie   odročil   na   15. január   2007,   pretože   táto   nesúhlasila   s   pojednávaním   bez prítomnosti jej právnej zástupkyne,

- 15. január 2007 – na pojednávanie sa nedostavila opatrovníčka odporcu v 1. rade, právna zástupkyňa sťažovateľky navrhla zmenu návrhu, ktorú okresný súd uznesením pripustil, po vyjadreniach právnej zástupkyne sťažovateľky, sťažovateľky a odporkyne v 3. rade okresný súd pojednávanie odročil na 5. marec 2007 s tým, že opatrovníčka odporcu v 1. rade bude opätovne predvolaná, zástupkyni odporcu v 2. rade bolo uložené predložiť čestné vyhlásenie od odporcu v 1. rade a mal byť pripojený spis okresného súdu sp. zn. 14 C 251/1996,

- 23. január 2007 – odporca v 2. rade zaslal okresnému súdu kópiu „Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“ z 28. júna 1997,

-   5.   marec   2007   -   na   pojednávanie   sa   nedostavila   sťažovateľka,   opatrovníčka   odporcu v 1. rade a odporca v 2. rade, po vyjadreniach právnej zástupkyne sťažovateľky a odporkyne v 3. rade okresný súd odročil pojednávanie na 30. apríl 2007 s tým, že bude opätovne predvolaná opatrovníčka odporcu v 1. rade a odporca v 2. rade, ktorý bude vyzvaný na predloženie originálu „Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“,

- 7. marec 2007 – okresný súd žiadal odporcu v 2. rade o predloženie originálu „Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“,

- 19. marec 2007 – odporca v 2. rade oznámil okresnému súdu, že požadovaný originál „Dohody   rozvedených   manželov   o   nájme   bytu“ od   odporcu   v   1.   rade   nikdy   nedostal a k dispozícii majú len kópiu, ktorú okresnému súdu zaslali,

- 30. apríl 2007 – na pojednávanie sa nedostavil odporca v 2. rade a opatrovníčka odporcu v 1.   rade,   po   vyjadreniach   právnej   zástupkyne sťažovateľky,   odporkyne   v 3.   rade a   po vypočutí sťažovateľky, okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania   a následnom   rozhodnutí   o   prípadnom   nariadení   znaleckého   dokazovania   – grafológom,

- 16. máj 2007 – okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru K. – mesto (ďalej len „OR PZ“) o oznámenie informácií týkajúcich sa sťažovateľky,

- 25. máj 2007 – OR PZ oznámilo okresnému súdu požadované informácie,

- 14. august 2007 – okresný súd uznesením č. k. 24 C 41/2004-90 ustanovil súdneho znalca Ing.   Bc.   J.   M.   z   odboru   písmoznalectva,   odvetvia   ručné   písmo   na   podanie   znaleckého posudku,

-   6.   september   2007   –   sťažovateľka   prostredníctvom   právnej   zástupkyne   podala   proti uzneseniu okresného súdu zo 14. augusta 2007 odvolanie proti výroku, ktorým okresný súd uložil   sťažovateľke   povinnosť   zaplatiť   preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania z dôvodu, že bola oslobodená od súdnych poplatkov,

- 12. september 2007 – okresný súd uznesením č. k. 24 C 41/2004-95 zrušil svoje uznesenie zo 14. augusta 2007 vo výroku o povinnosti   sťažovateľky zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

-   23.   október   2007   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   24   C   41/2004-98,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 10. novembra 2007, zrušil svoje uznesenie zo 14. augusta 2007 vo výroku, ktorým   bol   za   znalca   ustanovený   Ing.   Bc.   J.   M.,   a   vypracovaním   znaleckého   posudku poveril   Ústav   súdneho   inžinierstva   Žilinskej   univerzity   (ďalej   len   „ústav   súdneho inžinierstva“),

- 6. december 2007 – okresný súd zasielal súdny spis ústavu súdneho inžinierstva,

- 11. február 2008 – ústav súdneho inžinierstva vrátil okresnému súdu spisový materiál so žiadosťou o jeho doplnenie o originál „Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“ a o dostatočný počet originálnych porovnávacích podpisov,

- 4. marec 2008 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby v lehote 15 dní predložila   15   originálov   nesporne   pravých   podpisov   sťažovateľky   potrebných   pre expertízne skúmanie,

- 27. marec 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala okresný súd o predĺženie lehoty na predloženie originálnych podpisov do 4. apríla 2008 z dôvodu, že dosiaľ sa jej nepodarilo so sťažovateľkou skontaktovať,

-   9.   apríl   2008   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   predložila   okresnému   súdu   listiny s podpismi sťažovateľky,

-   18.   apríl   2008   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   24   C   41/2004-107,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 6. mája 2008, zrušil uznesenie č. k. 24 C 41/2004-98 z 23. októbra 2007, ktorým bol vypracovaním znaleckého posudku poverený ústav súdneho inžinierstva, a touto úlohou poveril Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru B. (ďalej len „KEÚ PZ“),

- 2. jún 2008 – KEÚ PZ oznámil okresnému súdu veľkú pracovnú zaneprázdnenosť a dlhé lehoty   spracovania   expertíz   (12   mesiacov   od   predloženia   vhodných   materiálov   na skúmanie),

- 13. jún 2008 – okresný súd zasielal súdny spis KEÚ PZ,

- 31. júl 2008 – KEÚ PZ vrátil súdny spis sp. zn. 24 C 41/2004 okresnému súdu na základe jeho žiadosti (zaevidovanej na KEÚ PZ 17. júla 2008) s tým, aby po vybavení potrebných úkonov bol spis vrátený KEÚ PZ na vykonanie písmoznaleckej expertízy,

-   5.   august   2008   –   predseda   okresného   oznámil   KEÚ   PZ,   že   súdny   spis   bol   zaslaný Kancelárii   zástupcu   Slovenskej   republiky   pred   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva   na Ministerstve   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   v   Bratislave   (ďalej   len   „kancelária zástupcu SR pred ESĽP“),

- 5. august 2008 – predseda okresného súdu predkladal stanovisko spolu so súdnym spisom sp. zn. 24 C 41/2004 kancelárii zástupcu SR pre ESĽP,

-   3.   september   2008   -   kancelária   zástupcu   SR   pred   ESĽP   zasielala   súdny   spis   späť okresnému súdu,

-   12.   september 2008 – okresný   súd   zaslal súdny   spis   KEÚ   PZ   z dôvodu   vyhotovenia znaleckého posudku,

- 2. december 2008 – okresný súd urgoval KEÚ PZ na podanie znaleckého posudku,

- 22. december 2008 – KEÚ PZ odpovedal na urgenciu okresného súdu s tým, že vzhľadom na veľké množstvo prípadov a časovú náročnosť ich spracovania nebolo možné pristúpiť k vypracovaniu   požadovaného   znaleckého   posudku   tak,   ako   bol   predpokladaný   termín vypracovania posudku máj – jún 2009,

- 5. január 2009 – KEÚ PZ vrátil súdny spis sp. zn. 24 C 41/2004 okresnému súdu bez znaleckého posudku,

- 7. január 2009 – KEÚ PZ oznámil, že požadovanú expertízu vzhľadom na chýbajúci originál „Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“ nie je možné vykonať,

- 19. február 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 17. marec 2009,

- 13. marec 2009 – úprava kancelárii na pripojenie spisu sp. zn. 14 C 251/96,

- 17. marec 2009 – na pojednávanie sa nedostavila sťažovateľka a opatrovníčka odporcu v 1. rade, po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania okresný súd rozsudkom návrh zamietol,

- 16. apríl 2009 – okresný súd doručoval rozsudok účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom,

- 7. máj 2009 – sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k. 24 C 41/2004-134 zo 17. marca 2009,

- 18. máj 2009 – okresný súd zasielal odvolanie sťažovateľky ostatným účastníkom na vyjadrenie v lehote 10 dní,

- 30. jún 2009 – spis sp. zn. 24 C 41/2004 bol predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 140/06).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2004 došlo v období po vydaní uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 231/05-12 z 26. októbra 2005 k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o určenie   neplatnosti   zmluvy   samo   osebe   nepatrí   medzi   druhy   sporov,   ktoré   by   sa vyznačovali   svojou   právnou   zložitosťou.   Určitý   stupeň   skutkovej   zložitosti   však   môže v posudzovanej veci predstavovať nevyhnutnosť náročného znaleckého dokazovania, ktoré však   v   danom   prípade   napokon   nebolo   uskutočniteľné   (z   dôvodu   absencie   originálu „Dohody rozvedených manželov“). Takisto   nemožnosť zistenia adresy pobytu účastníka (v tomto   prípade   odporcu   v   1.   rade)   a   potreba   konania   s   jeho   opatrovníkom   robí prerokúvanú vec pred všeobecným súdom komplikovanejšou. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať len na vrub zložitosti prerokovávanej veci.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľky,   treba   konštatovať,   že   na   celkovej   dĺžke konania   mala   určitý   podiel   aj   sťažovateľka   a   jej   právna   zástupkyňa,   pretože   z   dôvodu neúčasti právnej zástupkyne na pojednávaní 30. októbra 2006 muselo byť toto odročené na 15. január 2007 (sťažovateľka nesúhlasila s pojednávaním v neprítomnosti svojej právnej zástupkyne).   Taktiež   pojednávanie,   ktoré   sa   konalo   5.   marca   2007,   bolo   okrem   iného odročené   aj   z   dôvodu,   že   pre   svoju   neprítomnosť   sa   sťažovateľka   nemohla   nevyjadriť k „Dohode   rozvedených   manželov“.   Urobila   tak   až   na   pojednávaní 30.   apríla   2007.   Je potrebné tiež uviesť, že zo strany sťažovateľky došlo dvakrát k zmene pôvodného návrhu, a to   ako   dôsledok   zisteného   skutkového   stavu.   Uvedené   skutočnosti   svojím   spôsobom prispeli k celkovej dĺžke trvania konania, a tieto nemožno pripísať na vrub okresnému súdu. V konečnom dôsledku však v danom prípade podiel sťažovateľky a jej právnej zástupkyne na vzniknutých prieťahoch podľa názoru ústavného súdu neospravedlňovalo neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že aj keď   sa   postup   okresného   súdu   javí   ako   plynulý,   t.   j.   bez   zjavných   období   absolútnej nečinnosti v konaní, je potrebné poukázať na jeho neefektívne a nesústredené konanie, ktoré napokon v kontexte celkovej doby trvania konania predstavuje zásah do základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej lehote.

Predovšetkým   je potrebné uviesť,   že   okresný   súd 14.   augusta   2007 ustanovením súdneho   znalca   z   odboru   písmoznalectva,   odvetvia   ručné   písmo   nariadil   znalecké dokazovanie. Následne 23. októbra 2007 vzhľadom na náročnosť znaleckého dokazovania pre   absenciu   originálu „Dohody   rozvedených   manželov   o   nájme   bytu“ poveril vypracovaním znaleckého posudku ústav súdneho inžinierstva, ktorý mu však oznámil, že z predloženej   fotokópie   nie   je   možné „jednoznačne   dokázať,   resp.   vylúčiť,   či   nedošlo k prenosu podpisu pomocou niektorej z metód technického falšovania“. Okresný súd preto 18. apríla 2008 poveril vypracovaním znaleckého posudku KEÚ PZ. Dňa 7. januára 2009 bolo okresnému súdu doručené oznámenie KEÚ PZ, že bez originálu „Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“ nie je možné požadovanú expertízu vykonať. Okresný súd teda od

14. augusta 2007 do 7. januára 2009 sústredil svoju činnosť iba na znalecké dokazovanie, ktoré však v konečnom dôsledku neprinieslo žiadne závery. Pritom už v októbri 2007 bolo okresnému súdu viac-menej známe a v apríli 2008 bolo toto zistenie umocnené ústavom súdneho inžinierstva, že požadovanú expertízu nebude možné vykonať. Napokon okresný súd rozhodol aj bez znaleckého dokazovania, a to tak, že rozsudkom návrh sťažovateľky zamietol.

Okresný   súd   teda   počas   uvedeného   obdobia   nevykazoval   takú   procesnú   činnosť, ktorá by smerovala k najskoršiemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02, I. ÚS 95/06).

O nesústredenosti v postupe okresného súdu svedčí aj skutočnosť, že v uznesení zo 14. augusta 2007, ktorým ustanovil súdneho znalca, uložil sťažovateľke zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania aj napriek tomu, že jej bolo v predošlom konaní (pred vylúčením   jej   veci   na   samostatné   konanie)   priznané   oslobodenie   od   platenia   súdnych poplatkov.   Pre úplnosť však treba uviesť,   že táto okolnosť neovplyvnila celkovú dĺžku trvania konania, pretože k jej náprave došlo vo veľmi krátkom čase.

V daných súvislostiach ústavný súd zdôrazňuje, že napadnuté súdne konanie, ktoré v dôsledku postupu okresného súdu trvalo tak dlho, ako v danom prípade, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav   právnej   neistoty   dotknutej   osoby   do   tej   miery, že   sa   jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (I. ÚS 66/03, I. ÚS 73/06).

Ústavný súd síce preskúmaval postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2004 iba v období po vydaní uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 231/05-12 z 26. októbra 2005, ale prihliadal na celkovú dĺžku trvania konania vedeného okresným súdom od podania návrhu 15. marca 2002.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľka v petite sťažnosti navrhla prikázať okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a zakázať mu pokračovať v porušovaní ňou označených práv.

Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd vydal 17. marca 2009 v tejto veci konečný rozsudok č. k. 24 C 41/2004-134, bolo už bez právneho významu prikázať okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 7   000   €,   ktoré   odôvodnila   neprimeranou   celkovou   dĺžkou   trvania   konania   a   z   toho vyplývajúcou   mimoriadne   ťaživou   situáciou, „kedy   sa   nevie   domôcť   rozhodnutia   v   tak naliehavej veci, ktorou neistota v základnej otázke práv k bytu a teda bývania nepochybne je“.   Zároveň   uviedla,   že   trpí   zdravotnými   ťažkosťami,   v   dôsledku   čoho   u   nej   došlo k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   jej   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na neefektívnu činnosť okresného súdu a na celkovú dĺžku trvania konania považuje za primerané v sume 1 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila a vyúčtovala trovy za právne zastúpenie v celkovej sume 425,33 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za jeden úkon právnej služby uskutočnený   v   roku   2008   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia)   v   celkovej   sume   3   367   Sk vrátane režijného paušálu, t. j. 111,76 €, a za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (podanie ústavnému súdu a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume 245,70 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľke tak vznikol nárok celkovo na úhradu trov v sume 425,38 € vrátane 19 % DPH.

Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala náhradu trov právneho zastúpenia v sume 425,33 €, ústavný súd ju priznal v požadovanej sume tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009