znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 235/06-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2006 predbežne prerokoval sťažnosť P., a. s., B., zastúpenej advokátkou JUDr. O. S., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu   Nové   Zámky   sp.   zn. 14 Cb 185/05 a uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 8 C 241/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P., a. s., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. februára 2006 doručené podanie P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. O. S., P., označené ako „Sťažnosť pre porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu tým, že Okresný súd Nové Zámky a Okresný súd Rimavská Sobota zamietli návrhy na obnovu konania. Sťažovateľka svoje návrhy na obnovu konania odôvodnila nálezom ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 23/05.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   je   právnou   nástupkyňou   obchodnej spoločnosti B., a. s., N. Táto právna predchodkyňa podala 9. júna 2004 sťažnosť ústavnému súdu, v ktorej žiadala vysloviť porušenie práv v štyroch konaniach týkajúcich sa zaplatenia poplatku z omeškania. Ústavný súd preskúmal dve z napadnutých konaní a v náleze č. k. IV.   ÚS   23/05-59   z 13.   apríla   2005   vyslovil,   že   základné   práva   B.,   a.   s.,   na   rovnosť vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 a základné právo rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 Cob 27/2004 z 2. júna 2004 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 102/03 z 5. mája 2004 porušené boli a zrušil napadnuté rozsudky.

Keďže skutková podstata spomenutých rozsudkov bola tá istá, týkala sa rozdelenia zdravotníckych zariadení na zmluvné a nezmluvné a z toho dôvodu namietaného porušenia základného   práva   na   rovnosť   vlastníckeho   práva,   ako   aj   porušenia   základného   práva rovnosti účastníkov konania, sťažovateľka podala návrh na obnovu konania vo veci sp. zn. 15 Cb 118/03 Okresnému súdu Nové Zámky a vo veci č. k. 13 Co 343/2003-65 Okresnému súdu Rimavská Sobota.

Okresný súd Nové Zámky zamietol 15. novembra 2005 návrh na obnovu konania uznesením sp. zn. 14 Cb 185/05. Okresný súd Rimavská Sobota zamietol 5. decembra 2005 návrh na obnovu konania uznesením č. k. 8 C 241/05-45.

Okresný súd Nové Zámky vo svojom uznesení konštatoval, že z nálezu ústavného súdu   nezistil,   že   by   sa   tento   zaoberal   otázkou   postúpenia   pohľadávok,   resp.   nároku postupníka,   ktorý   v konkrétnom   prípade   vôbec   nemusí   byť   zdravotníckym   zariadením, a teda nie je rozhodujúce, či je zmluvným alebo nezmluvným zdravotníckym zariadením, resp. či je vôbec zaradený do sústavy zdravotníckych zariadení.

Okresný súd Rimavská Sobota vo svojom uznesení konštatoval, že namietaná nová skutočnosť, dôkaz, alebo ako je tomu v tomto prípade, nové rozhodnutie, muselo existovať v čase   do   vyhlásenia   rozsudku   prvostupňovým,   resp.   odvolacím   súdom.   Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6. mája 2004, nález ústavného súdu je z 15. júla 2004. Z uvedených chronologických súvislostí vyplýva, že nie je naplnená kogentná podmienka zákona   pre   pripustenie   obnovy   konania   (bolo   by   v rozpore   s procesnými   zásadami prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti rozhodnutia).

Sťažovateľka   ďalej   uvádza,   že   skutočnosti,   ktoré   namietala,   existovali   v čase pôvodného konania, a boli predmetom sťažnosti podanej 9. júna 2004 ústavnému súdu. Ústavný súd sa podľa nej nemohol zaoberať všetkými štyrmi prípadmi, preto sa zameral iba na dva   vybrané,   v ktorých   zistil   porušenie základných   práv a príslušné   rozsudky   zrušil. V tom čase, teda v čase prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania, existovali skutočnosti, ktoré bolo možné dokázať iba po doručení nálezu ústavného súdu z 13. apríla 2005, nie z 15. júla 2004.

Podľa   sťažovateľky   Okresný   súd   Nové   Zámky   a Okresný   súd   Rimavská   Sobota nerešpektujú   nález   ústavného   súdu.   Okresný   súd   Rimavská   Sobota   zároveň   rozhodol o obnove konania bez nariadenia pojednávania, čím porušil čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal takýto nález:

„Právo sťažovateľa na právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   v Nových   Zámkoch   pod č. k. 14 Cb 185/05 ako aj na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod č. k. 8 C 241/05-45 porušené bolo.

Zároveň žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky o zrušenie rozhodnutí v uvedených veciach.“

Ústavný súd je pri predbežnom prerokovaní sťažnosti povinný preskúmať procesné náležitosti a predpoklady konania o nej.

Podľa   § 53 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľka   napáda   uznesenia,   ktorými   okresné   súdy   ako   prvostupňové   súdy zamietli   návrhy   na   obnovu   konania.   Občiansky   súdny   poriadok   vymenúva   v   §   202 uznesenia,   proti   ktorým   odvolanie   nie   je   prípustné.   Uznesenie   o zamietnutí   návrhu   na obnovu konania v tomto taxatívnom výpočte nie je uvedené. To znamená, že sťažovateľka mala   k dispozícii   opravný   prostriedok   proti   napadnutým   uzneseniam.   Zároveň   obidve uznesenia v súlade so zákonom obsahujú poučenie, že proti nim možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa ich doručenia prostredníctvom okresných súdov príslušnému krajskému súdu.

Z uvedených   skutočností,   ako   aj   zo   zistenia   ústavného   súdu   je   zrejmé,   že sťažovateľka   nevyčerpala   opravný   prostriedok,   ktorý   jej   Občiansky   súdny   poriadok poskytuje   na   ochranu   jej   základných   práv,   pričom   napadnuté   uznesenia   nadobudli právoplatnosť v decembri 2005, resp. v januári 2006.

Z uvedených   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľky   odmietnuť   pre nedostatok právomoci ústavného súdu už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2006