znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 234/2015-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom Mgr. Adriánom Cakom,Rázusova 6, Trnava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1,2 a 5 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a 3, čl. 6ods. 3 písm. b) a c) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Tp 90/2014   a   jehouznesením z 11. septembra 2014, ako aj postupom Krajského súdu v Trnave v konanívedenom pod sp. zn. 3 Tpo 60/2014 a jeho uznesením z 25. septembra 2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola5. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátomMgr. Adriánom Cakom, Rázusova 6, Trnava, ktorou namieta porušenie svojich základnýchpráv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a 3, čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a čl. 13 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 90/2014 a jehouznesením z 11. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“ alebo„uznesenie okresného súdu o predĺžení lehoty trvania väzby“), ako aj postupom Krajskéhosúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 60/2014 a jehouznesením z 25. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre zločin krádežespolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona. Uznesenímsudkyne   pre   prípravné   konanie   okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   21/2014   z   9.   marca   2014v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 15/2014 z 27. marca 2014 bol sťažovateľvzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s tým, ževäzba začala plynúť 7. marca 2014.

V   priebehu   prípravného   konania   bol   sťažovateľ   zastúpený   advokátkou ⬛⬛⬛⬛. Dňa 21. augusta 2014 matka sťažovateľa zvolila sťažovateľoviza   obhajcu   Mgr.   Adriána   Caka   (ďalej   aj   „obhajca   sťažovateľa“).   Obhajca   sťažovateľaoznámil   vyšetrovateľovi   podaním   z   21.   augusta   2014   označeným   ako „Oznámenie o prevzatí   obhajoby,   žiadosť   o   oznamovanie   miesta   a   termínov   vyšetrovacích   úkonov, žiadosť o nazeranie do spisu“, že prevzal obhajobu sťažovateľa, pričom zároveň predložilvyšetrovateľovi splnomocnenie podpísané matkou sťažovateľa.

Vyšetrovateľ sa po oboznámení s podaním obhajcu sťažovateľa z 21. augusta 2014vyjadril, že na prevzatie obhajoby nepostačuje splnomocnenie udelené obhajcovi matkousťažovateľa a že je potrebný súhlas sťažovateľa s prevzatím obhajoby. Z tohto dôvodu malpodľa sťažnosti obhajca navštíviť ešte toho istého dňa sťažovateľa v Ústave na výkon väzby ⬛⬛⬛⬛ a predložiť mu splnomocnenie z 21. augusta 2014 udelené jeho matkou.Sťažovateľ s prevzatím obhajoby vyjadril súhlas a na znak súhlasu splnomocnenie udelenéobhajcovi jeho matkou podpísal.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že splnomocnenie udelené obhajcovi sťažovateľa matkousťažovateľa   21.   augusta   2014   doplnené   o   podpis   sťažovateľa   predložil   obhajcavyšetrovateľovi spolu so sprievodným listom 22. augusta 2014. Podľa sťažnosti sťažovateľ25. augusta 2014 vypovedal splnomocnenie na svoju   obhajobu udelené

a túto skutočnosť toho istého dňa oznámil vyšetrovateľovi.

Následne   vyšetrovateľ   prípisom   z   28.   augusta   2014   vyzval   sťažovateľa,   aby   muoznámil, či si zvolí obhajcu alebo či mu má byť obhajca ustanovený súdom. Sťažovateľna výzvu vyšetrovateľa nereagoval.

Dňa 4. septembra 2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava   (ďalejlen „okresná   prokuratúra“)   návrh   na   predĺženie   lehoty   trvania   väzby   sťažovateľado 19. decembra 2014 s odôvodnením, že v rámci prípravného konania bolo zabezpečenémnožstvo   stôp,   na   posúdenie   ktorých   je   vykonávané   rozsiahle   znalecké   dokazovaniez rôznych odvetví z odboru kriminalistiky, ktoré sa vykonáva postupne a vyžaduje väčšíčasový priestor. Podľa správ kriminalistického a expertízneho ústavu a kriminalistickýchanalýz, oddelenia biológie a kriminalistickej analýzy mal byť znalecký posudok vyhotovenýv   predpokladanom   termíne   do   30.   októbra   2014   a   posudok   kriminalistickej   expertízydo 31. októbra 2014. Okresná prokuratúra odôvodnila návrh na predĺženie lehoty trvaniaväzby aj tým, že je ešte potrebné preveriť výsledky údajov o uskutočnenej telekomunikačnejčinnosti, a to minimálne výsluchom osoby, na ktorú sú evidované telefónne čísla, ktorépoužívali zúčastnené osoby. Podľa prokuratúry bude taktiež potrebné preštudovať rozsiahlyspisový materiál.

Dňa   11.   septembra   2014   bolo   obhajcovi   sťažovateľa   prostredníctvom   e-mailuokresným súdom doručené oznámenie o termíne výsluchu, na ktorom sa malo rozhodovaťo návrhu okresnej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa s tým, žetermín   výsluchu   bol   určený   na   11.   september   2014   o   12.30   h.   Následne   okresný   súduznesením sp. zn. Tp 90/2014 z 11. septembra 2014 rozhodol o predĺžení lehoty väzbydo 19.   decembra   2014   a   zároveň   zamietol   žiadosť   sťažovateľa   o   prepustenie   z   väzbyna slobodu a nenahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

V napadnutom   uznesení   okresného   súdu   sa   okrem   iného   uvádza,   že   sťažovateľpri výsluchu   11.   septembra   2014   povedal: „Nechcem   k   návrhu   nič   uviesť   a   žiadam o prepustenie z väzby na slobodu. V prípade prepustenia budem bývať u rodičov, v ⬛⬛⬛⬛.   Pracoval   by   som   v ⬛⬛⬛⬛,   vo   veľkosklade.   Pred   vzatím do väzby som bol 3 roky nezamestnaný, bol som evidovaný na úrade práce. Iné trestné konanie sa voči mne nevedie.“

Obhajca sťažovateľa pri výsluchu svojho klienta konanom 11. septembra 2014 okreminého uviedol, že návrh okresnej prokuratúry na predĺženie väzby nečítal z dôvodu, „že to považujem   za   stratu   času“,   pričom   argumentoval   porušením   práva   svojho   klienta na obhajobu. Tvrdené porušenie práva na obhajobu obhajca odôvodnil tým, že „Obhajobu môjho klienta som prevzal 21. 8. 2014, toho istého dňa som oznámil prevzatie obhajoby dal na   vedomie   vyšetrovateľovi,   písomne   som   ho požiadal   o nazeranie do   spisu   a,   ako   aj o oznamovanie všetkých termínov úkonov. Ku dnešnému dňu uplynulo obdobie od toho času troch   týždňov,   v   priebehu   ktorých   nebol   schopný   vyšetrovateľ   umožniť   mi   nahliadnuť do spisu... V dôsledku namietaného postupu OČTK bolo môjmu klientovi odňaté právo využiť inštitút nahradenie väzby prísľubom dôveryhodnej osoby, vyjadriť sa k formálnym a materiálnym podmienkam väzby, k zásade proporcionality, ktorým existencia stanoviska by mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu...“. V nadväznosti na citovanú kritiku obhajca sťažovateľa požiadal okresný súd, aby „v rozhodnutí zaujal stanovisko, z akého dôvodu mi nebolo umožnené nahliadnuť do spisu... a z akého dôvodu mi nebolo doručené uznesenie o začatí   tr.   stíhania   uznesenie   o   vznesení   obvinenia...   Vzhľadom   na   uvedené   žiadam zamietnuť návrh OP Trnava a prepustiť obvineného ⬛⬛⬛⬛ na slobodu.“.

Vo vzťahu k námietkam obhajcu sťažovateľa týkajúcim sa zásahu do obhajobnýchpráv sťažovateľa okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:

„K   vyjadreniu   obhajcu   obvineného,   že   boli   porušené   práva   na   obhajobu   súd konštatuje, že z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinený vypovedanie plnej moci obhajkyni ⬛⬛⬛⬛,   orgánom   činným   v   trestnom   konaní   oznámil   25.   8.   2014 (č. l. 58a), neuviedol, že si zvolil nového obhajcu, na čo vyšetrovateľ vyzval obvineného dňa 28. 8. 2014, aby v lehote troch dní oznámil, či si volí obhajcu, alebo mu má byť ustanovený súdom. Nakoľko po podaní návrhu na predĺženie lehoty väzby obvinený nemal zvoleného ani ustanoveného obhajcu, súd ustanovil obvinenému obhajcu, ktorého predvolal na výsluch. Na výsluchu obvinený predložil kópiu oznámenia o prevzatí obhajoby, preto bol výsluch   prerušený   a   na   tento   bol   volaný   zvolený   obhajca   Mgr.   Cako.   O   tom,   že   bol splnomocnený   na   zastupovanie   Mgr.   Cako   sa   súd   dozvedel   až   z kópií,   ktoré   predložil obvinený a ktoré nie sú súčasťou vyšetrovacieho spisu. V spise podanie obhajcu o oznámení a prevzatí obhajoby sa nenachádzali. Spis bol predložený súdu 4. 9. 2014.“

Sťažovateľ   podal   proti   napadnutému   uzneseniu   okresného   súdu   sťažnosť,   ktorúodôvodnil   prostredníctvom   svojho   obhajcu   podaním   doručeným   okresnému   súdu12. septembra 2014. Sťažovateľ odôvodnil svoju sťažnosť poukazom na porušenie svojichobhajobných práv. K porušeniu obhajobných práv malo dôjsť jednak tým, že obhajcovisťažovateľa nebolo umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, čím mu bola zmarenámožnosť kvalifikovane reagovať na návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby,ako aj tým, že o prevzatí obhajoby sťažovateľa jeho (novým) obhajcom sa okresný súddozvedel až v deň rozhodovania o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby11. septembra 2014, keďže oznámenie o prevzatí obhajoby nebolo súčasťou vyšetrovaciehospisu (tým došlo aj k situácii, že obhajca sťažovateľa sa o termíne výsluchu dozvedel dvehodiny pred jeho konaním). V záverečnej časti sťažnosti sťažovateľ poukázal na to, že ak byaj bolo pravdou, že znalecké posudky v súčasnosti nie sú súčasťou spisu, táto skutočnosť bynemala vplyv na obmedzenie jeho osobnej slobody.

Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   3   Tpo   60/2014   z   25.   septembra   2014   sťažnosťsťažovateľa   zamietol.   V odôvodnení   napadnutého   uznesenia   krajského   súdu   sa   najmäuvádza:

„... Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obvinený, ktorú bližšie nezdôvodnil.

... Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa v súlade so zákonom predĺžil väzbu obvineného do 19. 12. 2014, pričom vychádzal z objektívne daných dôvodov, pre ktoré nemôže byť prípravné konanie v základnej 7 – mesačnej lehote skončené.   V   tejto   súvislosti   preto   posudzoval   aj   dôvody   väzby   obvineného,   nakoľko obvinený v rámci konania podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, a dospel k správnemu záveru, že konkrétne skutočnosti a to, že obvinený je bez pracovného pomeru, nemá stály zdroj príjmov, doposiaľ bol 1 – krát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť, bol viackrát postihnutý za priestupky, dopustil sa pokračujúcej trestnej činnosti a trestná   činnosť   vykazuje   črty   určitej   organizovanosti,   sofistikovanosti   a   nepochybne vyžadovala náležitú mieru prípravy, odôvodňujú ďalšie trvanie väzby v zmysle ustanovenia § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku.

... Súd I. stupňa sa dostatočne tiež zaoberal námietkou obhajcu obvineného v otázke porušenia   práv   obvineného,   uvedené   údaje   krajský   súd   overil   a   dospel   k   záveru,   že k porušeniu práv obvineného nedošlo.“

Súčasťou dokumentácie, ktorú sťažovateľ priložil k sťažnosti, je aj prípis okresnejprokuratúry č. k. 2 Pv 224/14/2207-93 z 29. septembra 2014 označený ako „Obvinený – trestné konanie - vyrozumenie obhajcu“, ktorý je reakciou na žiadosť obhajcusťažovateľa o preskúmanie postupu vyšetrovateľa z 19. septembra 2014.

V označenom prípise okresnej prokuratúry sa uvádza:

«Preskúmaním žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa zo dňa 19. 09. 2014 bolo zistené, že je obsahovo zhodná so žiadosťou o preskúmanie postupu vyšetrovateľa zo dňa   26.   08.   2014,   preto   v   podrobnostiach   odkazujem   na   vyrozumenie   zo   dňa 18. 09. 2014.

Opakovane uvádzam, že Okresnému riaditeľstvu PZ v Trnave ste dňa 22. 08. 2014 predložili podanie, ktoré však neobsahovalo ako prílohu splnomocnenie zo dňa 21. 08. 2014 opatrené súhlasom obvineného ⬛⬛⬛⬛, preto uvedené splnomocnenie nemohlo byť ani založené do vyšetrovacieho spisu. Podotýkam, že obvinený ⬛⬛⬛⬛ mal v tom čase ešte stále zvoleného iného obhajcu ( ⬛⬛⬛⬛ ), a preto nedošlo k porušeniu práva   obvineného   na   obhajobu.   Zároveň   nie   je   pravdou,   že   ste   neboli   prítomný   pri rozhodovaní o väzbe. Ihneď potom ako bolo súdu oznámené obvineným, že si zvolil obhajcu a doložil aj splnomocnenie do spisu, ste boli upovedomený o termíne rozhodovania o väzbe a   tohto   konania   ste   sa   zúčastnili.   Súd   Vám   dal   možnosť   oboznámiť   sa   s   návrhom prokurátora   na predĺženie   lehoty   väzby,   pričom   ste   uviedli,   že   čas   na   naštudovanie „nepotrebujete“.   Opätovne   poukazujem   tiež   na   skutočnosť,   že   od   04.   09.   2014   sa vyšetrovací   spis   /rovnopis/   nachádzal   na   Okresnom   súde   Trnava,   kde   by   Vám   bolo umožnené ako obhajcovi po predložení príslušného splnomocnenia nahliadnuť do spisu, na čo poukázal aj súd na zasadnutí dňa 11. 09. 2014. Z úradného záznamu vyšetrovateľa zo dňa   22.   09.   2014 je taktiež   zistiteľné,   že napriek   predchádzajúcej   dohode ste nevyužili možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a ani ste sa neskontaktovali s vyšetrovateľom za účelom dohodnutia si iného termínu.»

Súčasťou príloh sťažnosti je aj prípis vyšetrovateľa z 11. septembra 2014, ktorýmvyšetrovateľ reaguje na oznámenie obhajcu sťažovateľa o prevzatí obhajoby z 21. augusta2014. V označenom prípise vyšetrovateľa sa uvádza:

„Dňa   21.   08.   2014   som   obdržal   oznámenie   o   prevzatí   obhajoby,   žiadosť o oznamovanie miesta a termínov vyšetrovacích úkonov, žiadosť o nazretie do spisu na obv. ⬛⬛⬛⬛ a obv. ⬛⬛⬛⬛, ktorých prílohou bolo plnomocenstvo podpísané ⬛⬛⬛⬛, matkou oboch obvinených.

V § 39 ods. 1 Trestného poriadku sa uvádza, že obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že písomne splnomocní obhajobou advokáta.

V § 39 ods. 2 Trestného poriadku sa uvádza, že ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť príbuzný v priamom rade, súrodenec,   osvojiteľ,   osvojenec,   manžel,   druh   alebo   zúčastnená   osoba.   Orgány   činné v trestnom   konaní   a   súd   sú   na   žiadosť   obvineného   povinné   obvinenému   umožniť,   aby v určenej lehote požiadal oprávnenú osobu, aby mu zvolila obhajcu vo vlastnom mene. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné o žiadosti obvineného bez meškania upovedomiť oprávnenú osobu.

mal   v   čase   doručenia   oznámenie   o   prevzatí   obhajoby,   žiadosti o oznamovanie miesta a   termínov   vyšetrovacích   úkonov a   žiadosti   o nazretie   do spisu zvolenú ako obhajkyňu ⬛⬛⬛⬛ s ktorou súhlasil aby ho zastupovala vo veci vedenej na OKP OR PZ Trnava pod ČVS: ORP-347/1-VYS-TT-14 Kh. Je pravdou, že obhajcu môže obvinenému zvoliť   aj príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec,   manžel,   druh   alebo   zúčastnená   osoba   ale   v   zákone   sa   hovorí   pokiaľ   si   ho obvinený   nezvolí   sám. ⬛⬛⬛⬛ nebol   zbavený   spôsobilosti   na   právne   úkony, so zvoleným   obhajcom   súhlasil   a   preto   mám   za   to,   že   plnomocenstvo   podpísané   jeho matkou nevyjadruje vôľu ⬛⬛⬛⬛.

Z uvedeného dôvodu Vám preto nebolo umožnené nahliadnuť do spisového materiálu a takisto oznamované miesta a termíny vyšetrovacích úkonov.“

Sťažovateľ poukazuje na to, že splnomocnenie udelené obhajcovi jeho matkou jev súlade s § 39 ods. 2 Trestného poriadku a predložením splnomocnenia orgánu činnémuv trestnom konaní (splnomocnenie bolo predložené dvakrát) nastali účinky zastupovaniasťažovateľa obhajcom v zmysle § 36 ods. 5 Trestného poriadku.

Podľa   názoru   sťažovateľa   orgány   činné   v   trestnom   konaní   prevzatie   obhajobyobhajcom   sťažovateľa   ignorovali,   neumožnili   mu   nazrieť   pred   rozhodovaním   okresnéhosúdu   o   predĺžení   lehoty   trvania   väzby   do   vyšetrovacieho   spisu,   čím   mu   znemožnili„plnohodnotne, relevantne a vecne pri výsluchu kde sa o návrhu rozhodovalo na návrh reagovať a účinne uplatňovať námietky schopné zabezpečiť iné rozhodnutie, ako urobené, ktorým   lehota   trvania   väzby   bola   predĺžená.   Namietaním   postupu   a   jeho   dôsledkom porušenia práv na obhajobu pri výsluchu kde sa o návrhu rozhodovalo, obhajca s ohľadom na zásadu súdnej ochrany zásahov do základných práv a slobôd očakával, že súd zabezpečí nápravu nezákonného stavu a porušenia ustanovení upravujúcich práva na obhajobu resp. nezákonných zásahov do práv na obhajobu vyvolanými orgánmi činnými v trestnom konaní, vyvodí dôsledky. Tak sa však nestalo. V zmysle zásady, ktorou mal byť viazaný nekonal a nápravu   zásahov   do   mojich   práv   nezabezpečil.   Záver,   ktorý   vyvodil   nezodpovedal skutočnosti   o   existencii   prevzatej   obhajoby   dňa   21.   08.   2014,   ktorú   som   pri   výsluchu preukázal splnomocnením a podaniami zo dňa 21. 08. 2014 a 22. 08. 2014.

Namietaným postupom ako aj oznámením termínu výsluchu o rozhodovaní o návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby na Okresnom súde v Trnave v časovom predstihu dvoch hodín došlo mimo iného aj k zásahu do práva na primeraný čas na prípravu obhajoby. Sťažnosť   proti uzneseniu   Okresného súdu Trnava o   návrhu   na predĺženie   lehoty trvania väzby som prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací sa však jej dôvodmi nezaoberal. Konštatoval len, že sťažnosť som neodôvodnil a stereotypne interpretoval odôvodnenie Okresného súdu Trnava V dôsledku namietaného postupu, ako aj toho, že Krajský súd v Trnave nevzal na vedomie dôvody mojej sťažnosti, bolo tiež porušené moje právo na účinný opravný prostriedok.“.

Sťažovateľ   argumentuje,   že   okolnosť,   že   nereagoval   na   výzvu   vyšetrovateľaz 28. augusta   2014   v súvislosti   s   voľbou   obhajcu,   ani   skutočnosť,   že   okresný   súd   muustanovil v konaní obhajcu, nemá nijaký vplyv na to, že k neprípustnému zásahu do nímoznačených práv došlo, keďže podaniami z 21. a 22. augusta 2014 vyšetrovateľovi oznámilprevzatie obhajoby jeho obhajcom a nič to nemení na fakte, že tieto jeho podania netvorilisúčasť spisového materiálu.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol: „I. Postupom a rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn.: Tp 90/2014 zo dňa 11. 09. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn: 3 Tpo/60/2014, zo dňa 25. 09. 2014, o predĺžení lehoty trvania väzby boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa podľa čl. čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) čl. 5 ods. 3 čl. 6 ods. 3 písm. b) písm. c) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Uznesenie Okresného súdu Trnava č. k.: Tp 90/2014 zo dňa 11. 09. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3 Tpo/60/2014, zo dňa 25. 09. 2014 sa zrušujú. III. Sťažovateľ sa bezodkladne prepúšťa z väzby na slobodu. IV. Okresný súd Trnava a Krajský súd v Trnave sú povinní nahradiť sťažovateľovi spoločne   a   nerozdielne   trovy   právneho   zastúpenia   v   sume   275,94   Eur   na   účet   jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a základným   právom   alebo   slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú pretomožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a 3, čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a čl. 13dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 90/2014 a jehouznesením o predĺžení lehoty trvania väzby, ako aj postupom krajského súdu v konanívedenom pod sp. zn. 3 Tpo 60/2014 a jeho napadnutým uznesením z 25. septembra 2014.

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, akoz dôvodov   a   spôsobom,   ktorý   ustanoví   zákon.   Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody   lenpre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovenýzákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosťna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa   čl.   5   ods.   1   písm.   c)   dohovoru   každý   má   právo   na   slobodu   a   osobnúbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa takstane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenieslobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozreniezo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebnézabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobodyv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený predsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a máprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môžepodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tietominimálne práva:... mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tietominimálne práva:... obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak tozáujmy spravodlivosti vyžadujú.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boliporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď saporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

II.1 K namietanému   postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 90/2014 a jeho uzneseniu z 11. septembra 2014

Napadnutým   uznesením   okresný   súd   rozhodol   o   predĺžení   lehoty   trvania   väzbysťažovateľa do 19. decembra 2014, zároveň zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzbyna slobodu   a   rozhodol   o   nenahradení   jeho   väzby   dohľadom   probačného   a   mediačnéhoúradníka.

Z čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným   právam   a slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôdnerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadizásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   danáprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnomprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôdmôže   domôcť   využitím   jemu   dostupných   a účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jejprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Sťažovateľ mal právo podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ako ajpostupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sťažnosť, čo aj urobil a krajský súd bol oprávnenýa aj povinný o tejto sťažnosti rozhodnúť. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnostisťažovateľa,   v danom   prípade   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   na ústavný   prieskumnapadnutého uznesenia okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnostiodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

II.2 K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 60/2014 a jeho uzneseniu z 25. septembra 2014

Napadnutým uznesením krajského súdu bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa, ktorúzahlásil do zápisnice ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia okresného súdu o predĺženílehoty trvania väzby.

Vo   vzťahu   k napadnutému   uzneseniu   krajského   súdu   sťažovateľ   namieta,   ženeodstránil   pochybenia   orgánov   činných   v   trestnom   konaní,   ktoré   ignorovali   prevzatieobhajoby obhajcom sťažovateľa, neumožnili mu nazrieť pred rozhodovaním okresného súduo predĺžení lehoty trvania väzby do vyšetrovacieho spisu, čím mu znemožnili realizáciujeho   obhajobných   práv,   keďže   bez   znalosti   vyšetrovacieho   spisu   nebol   jeho   obhajcaschopný sa relevantne vyjadriť k dôvodom návrhu okresnej prokuratúry na predĺženie lehotytrvania väzby. Ďalej sťažovateľ namieta, že jeho obhajcovi nebol poskytnutý primeraný časna prípravu obhajoby, keďže bol o termíne výsluchu informovaný dve hodiny pred jehokonaním. Napokon sťažovateľ namieta, že krajský súd nedisponoval pri svojom rozhodovaníjeho sťažnostnými námietkami, a teda nereagoval na ne napriek tomu, že svoju sťažnosťzahlásenú   do   zápisnice   11.   septembra   2014   odôvodnil   písomným   podaním   doručenýmokresnému   súdu   12.   septembra   2014,   čím   malo   byť   porušené   jeho   právo   na účinnýprostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.

Ústavný   súd   si   zabezpečil   zápisnicu   o   výsluchu   o   návrhu   okresnej   prokuratúryna predĺženie lehoty väzby konanom pred okresným súdom 11. septembra 2014 vo vecisp. zn. Tp 90/2014 (ďalej len „zápisnica o výsluchu“).

Zo zápisnice o výsluchu vyplýva, že výsluch sťažovateľa začal 11. septembra 2014o 8.15 h. Prítomní boli sudkyňa pre prípravné konanie, asistentka, prokurátorka okresnejprokuratúry, sťažovateľ, obhajca sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, pričom sťažovateľ, ako ajobhajca ⬛⬛⬛⬛ boli o termíne výsluchu upovedomení 8. septembra 2014.

V úvodnej časti výsluchu predstúpil sťažovateľ, ktorý uviedol, že si zvolil obhajcuMgr. Caka, pričom túto skutočnosť oznámil aj vyšetrovateľovi, a preto žiadal, aby jehoobhajca bol prítomný pri výsluchu. Následne bol výsluch prerušený do 12.15 h, pričomobhajca   sťažovateľa   bol   opakovane   telefonicky   a e-mailom   kontaktovaný   vo   veciprebiehajúceho výsluchu sťažovateľa. V čase 12.15 h okresný súd pokračoval v prerušenomvýsluchu s konštatovaním, že sa dostavil obhajca sťažovateľa.

Sudkyňa pre prípravné konanie krátkou cestou doručila obhajcovi sťažovateľa návrhokresnej   prokuratúry   na   predĺženie   lehoty   trvania   väzby.   Obhajca   sťažovateľa   v tejtosúvislosti uviedol: „Čas na naštudovanie návrhu nepotrebujem.“. Po oboznámení návrhuokresnej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania väzby okresný súd pristúpil k výsluchusťažovateľa, ktorý uviedol: „Nechcem k návrhu nič uviesť a žiadam o prepustenie z väzby na slobodu.   V   prípade   prepustenia   budem   bývať   u   rodičov,   v ⬛⬛⬛⬛. Pracoval by som v ⬛⬛⬛⬛, vo veľkosklade. Pred vzatím do väzby som bol 3 roky nezamestnaný,   bol   som   evidovaný   na   úrade   práce.   Iné   trestné   konanie   sa   voči   mne nevedie.“ Ani okresná prokurátorka, ani obhajca sťažovateľa nemali na sťažovateľa žiadneotázky.

Sudkyňa   pre   prípravné   konanie   následne   oboznámila   obsah   spisového   materiáluTp 90/2014,   pripojený   spis   okresného   súdu   sp.   zn.   0   Tp   75/2014   a   0   Tp   21/2014a vyšetrovací   spis   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Trnava   (ďalej   aj   „okresnériaditeľstvo   Policajného   zboru“)   OKP:   ČVS: ORP-347/1-VYS-TT-2014   Kh.K oboznámeným spisom žiadna zo strán nemala pripomienky ani návrhy, a preto okresnýsúd vyhlásil dokazovanie za skončené.

Prítomná prokurátorka   okresnej prokuratúry uviedla,   že   na návrhu   na   predĺženielehoty trvania väzby trvá, a uviedla, že „časové rozloženie dokazovania, kedy je potrebné pripočítať   lehotu   na   podanie   obžaloby   20   pracovných   dní,   čas   potrebný   na   ukončenie vyšetrovania,   ako   aj   čas   potrebný   na   ukončenie   znaleckého   dokazovania,   ktorý   je predpokladaný   k   31.   10.   2014.   v   zákonnej   lehote   nebolo   možné   skončiť   dokazovanie, napriek   zákonnému   postupu   orgánov   činných   v   tr.   konaní.   Zároveň   navrhujem   žiadosť obvineného o prepustenie na slobodu zamietnuť.“.

Obhajca sťažovateľa uviedol: „Ja som návrh OP Trnava dnes nečítal, z dôvodu, že to považujem za stratu času. Nakoľko postupom OČTK bolo porušené právo môjho klienta na obhajobu, v dôsledku   čoho by som dnes aj tak nevedel zaujať k návrhu relevantné stanovisko   a odopreté   mi   bolo   právo   reagovať   na   argumenty,   ktoré   majú   slúžiť pre navrhovaný postup. Obhajobu môjho klienta som prevzal 21. 8. 2014, toho istého dňa som oznámil prevzatie obhajoby dal na vedomie vyšetrovateľovi, písomne som ho požiadal o nazeranie do spisu a, ako aj o oznamovanie všetkých termínov úkonov. Ku dnešnému dňu uplynulo   obdobie   od   toho   času   troch   týždňov,   v   priebehu   ktorých   nebol   schopný vyšetrovateľ umožniť mi nahliadnuť do spisu, tak by som dnes vedel využívať práva môjho klienta   na   obhajobu.   Za   porušenie   práva   na   obhajobu   nepovažujem   ani   tak   to,   že   o dnešnom rozhodovaní o väzbe som sa dozvedel zhruba pred dvomi hodinami, ale to, že mi nebolo možné predložiť spis k nahliadnutiu. V dôsledku namietaného postupu OČTK bolo môjmu klientovi odňaté právo využiť inštitút nahradenie väzby prísľubom dôveryhodnej osoby,   vyjadriť   sa   k   formálnym   a materiálnym   podmienkam   väzby,   v   zásade proporcionality, ktorým existencia stanoviska by mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu. Právo na obhajobu je garantované nielen tr. poriadkom, ale aj ústavou SR a dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dohliadať nad zákonnosťou v prípravnom konaní, ktorej súčasťou je aj právo obvineného na obhajobu, je povinnosťou prokurátora, ktorý si ju však neplnil a preto žiadam súd, aby sa s vecou vysporiadal on sám záverom, že rozhodne o nepredĺžení lehoty väzby, a prepustení obvineného ⬛⬛⬛⬛ na slobodu, z dôvodu porušeného práva na obhajobu. Dovoľujem si dnes požiadať súd, aby v rozhodnutí zaujal stanovisko, z akého dôvodu mi nebolo umožnené nahliadnuť do spisu, doposiaľ v priebehu 3 týždňov, a z akého dôvodu mi nebolo doručené uznesenie o začatí tr. stíhania uznesenie o vznesení obvinenia. Považujem za podstatné vo vzťahu k dôvodnosti návrhu OP Trnava. Vzhľadom na uvedené žiadam zamietnuť návrh OP Trnava a prepustiť obvineného ⬛⬛⬛⬛ na slobodu.“

Sťažovateľ   na   záver po   vystúpení   svojho   obhajcu   uviedol,   že   sa pridržiava   jehovyjadrenia. Následne okresný súd vyhlásil napadnuté uznesenie, ktoré ihneď do zápisnicekompletne   odôvodnil.   Po   vyhlásení   a   odôvodnení   uznesenia   a   poučení   o   opravnomprostriedku a po poučení obhajcu sťažovateľa o tom, že k výroku o predĺžení lehoty trvaniaväzby je potrebné sa vyjadriť ihneď, obhajca sťažovateľa uviedol, že podáva sťažnosť protivyhlásenému uzneseniu.

Z dokumentácie   priloženej   k sťažnosti   zjavne   vyplýva,   že   obhajca   sťažovateľapodaním doručeným Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Trnava   21. augusta 2014k ČVS: ORP-347/1-VYS-TT-2014 vyšetrovateľovi oznámil, že na základe splnomocneniaudeleného   matkou   sťažovateľa   prevzal   obhajobu   sťažovateľa,   a   zároveň   požiadalo oznamovanie   miesta   a termínov   vyšetrovacích   úkonov,   ako   aj   o   možnosť   nazrieťdo vyšetrovacieho   spisu.   Prílohou   podania   malo   byť   splnomocnenie   na   obhajobu.Ako predmet podania bolo označené nasledovné: „Vec: obv. ⬛⬛⬛⬛ – Oznámenie o prevzatí   obhajoby,   žiadosť   o   oznamovanie   miesta   a   termínov   vyšetrovacích   úkonov, žiadosť o nazretie do spisu“. Z prezentačnej pečiatky okresného riaditeľstva Policajnéhozboru   vyplýva,   že   predmetné   podanie   bolo   doručené   21.   augusta   2014.   V   kolónkeprílohy/listy nie je uvedený nijaký údaj.

Z   príloh   sťažnosti   ďalej   nepochybne   vyplýva,   že   obhajca   sťažovateľa   v   podanídoručenom okresnému riaditeľstvu Policajného zboru 22. augusta 2014 k ČVS: ORP-347/1-VYS-TT-2014   oznámil   vyšetrovateľovi,   že   na   základe   jeho   stanoviska   o neakceptovaníprevzatia   obhajoby   sťažovateľa   v   dôsledku   absencie   súhlasu   sťažovateľa   s prevzatímobhajoby   obhajcom   zvoleným   matkou   sťažovateľa   mu   opakovane   predkladá   predmetnésplnomocnenie udelené mu   matkou sťažovateľa   21.   augusta 20144, avšak s tým, že jena ňom   už   vyznačený   aj   súhlas   sťažovateľa   s   obhajobou.   Obhajca   sťažovateľa   zároveňzopakoval svoju požiadavku na nazretie do vyšetrovacieho spisu v čo najskoršom termíne.Prílohou   podania   malo   byť   splnomocnenie   na   obhajobu.   Ako   predmet   podania   bolooznačené nasledovné: „Vec: obv. ⬛⬛⬛⬛ a spol. – Oznámenie o prevzatí obhajoby, doplnenie.

Z   prezentačnej   pečiatky   okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   vyplýva,   žepredmetné podanie bolo doručené 22. augusta 2014. V kolónke prílohy/listy nie je uvedenýnijaký údaj. Ústavný súd vzal do úvahy aj ďalšiu nespochybniteľnú skutočnosť, podľa ktorejbol sťažovateľ do 25. augusta 2014 vo svojej trestnej veci zastúpený ním splnomocnenouobhajkyňou ⬛⬛⬛⬛.

Ďalej je nesporným faktom, že sťažovateľ na výzvu vyšetrovateľa z 28. augusta 2014,ktorou vyšetrovateľ sťažovateľa vyzval, aby mu v lehote 3 dní oznámil, či si zvolí obhajcualebo či mu má byť obhajca ustanovený súdom, nikdy nereagoval. Zo zistení ústavnéhosúdu ďalej vyplynulo, že opatrením okresného súdu sp. zn. Tp 90/2014 z 5. septembra 2014bol   sťažovateľovi   ustanovený   obhajca ⬛⬛⬛⬛.   Predmetné   opatrenie   bolosťažovateľovi   doručené   faxom   spolu   s   návrhom   na   predĺženie   lehoty   trvania   väzby   8.septembra   2014.   Poštou   bol   návrh   na   predĺženie   lehoty   trvania   väzby   doručenýsťažovateľovi   10.   septembra   2014   a   obhajcovi   sťažovateľa 9. septembra 2014.

Z oboch prípisov okresnej prokuratúry (z 18. septembra a z 26. septembra 2014),ktoré sú prílohami sťažnosti, vyplýva, že podanie obhajcu sťažovateľa doručené okresnémuriaditeľstvu Policajného zboru 22. augusta 2014 neobsahovalo prílohu – splnomocneniez 21.   augusta   2014   opatrené   súhlasom   sťažovateľa.   Rovnaký   záver   možno   vyvodiť   ajz prípisu vyšetrovateľa z 11. septembra 2014, ktorý uvádza,   že splnomocnenie udelenéobhajcovi sťažovateľa jeho matkou nevyjadruje vôľu sťažovateľa.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolíobhajcu tým, že písomne splnomocní obhajobou advokáta.

Podľa § 39 ods. 21 Trestného poriadku ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak muho   nezvolí   ani   jeho   zákonný   zástupca,   môže   mu   ho   zvoliť   príbuzný   v   priamom   rade,súrodenec,   osvojiteľ,   osvojenec,   manžel,   druh   alebo   zúčastnená   osoba.   Orgány   činnév trestnom   konaní   a   súd   sú   na   žiadosť   obvineného   povinné   obvinenému   umožniť,   abyv určenej lehote požiadal oprávnenú osobu, aby mu zvolila obhajcu vo vlastnom mene.Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné o žiadosti obvineného bez meškaniaupovedomiť oprávnenú osobu.

Podľa   §   39   ods.   3   Trestného   poriadku   ak   je   obvinený   pozbavený   spôsobilostina právne   úkony   alebo   ak   je   jeho   spôsobilosť   na   právne   úkony   obmedzená,   môžu   muoprávnené osoby zvoliť obhajcu i proti jeho vôli.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného poriadku obvinený alebo oprávnená osoba môžu zvoliť vtej istej veci aj viacerých obhajcov.

Podľa § 39 ods. 5 Trestného poriadku obvinený môže namiesto obhajcu, ktorého sizvolil alebo ktorého mu zvolila oprávnená osoba uvedená v odseku 1, zvoliť iného obhajcu.

Z   citovaných   ustanovení   Trestného   poriadku   nepochybne   vyplýva,   že   na   účinnéprevzatie   obhajoby   sťažovateľa,   ktorý   nie   je   pozbavený   spôsobilosti   na   právne   úkonya ktorého spôsobilosť na právne úkony nie je ani obmedzená, obhajcom zvoleným matkousťažovateľa   bol   potrebný   súhlas   sťažovateľa.   Sťažovateľ   tento   súhlas   na   splnomocnenieudelené obhajcovi jeho matkou následne aj udelil.

Kým sťažovateľ tvrdí, že splnomocnenie udelené obhajcovi jeho matkou opatrené ajjeho   následným   súhlasom   bolo   prílohou   podania   jeho   obhajcu,   ktoré   bolo   okresnémuriaditeľstvu Policajného zboru doručené 22. augusta 2014, orgány činné v trestnom konanítvrdia   opak.   Rovnaký   záver,   teda   že   splnomocnenie   opatrené   následným   súhlasomsťažovateľa   nebolo   súčasťou   vyšetrovacieho   spisu,   vyplýva   aj   z napadnutých   uzneseníokresného súdu a tiež krajského súdu.

Záveru o absencii prílohy – splnomocnenia udeleného obhajcovi matkou sťažovateľaa opatreného následným súhlasom sťažovateľa vo vyšetrovacom spise v relevantnom čase,nasvedčuje   v prvom   rade   skutočnosť,   že   nie   je   vyznačené   ako   príloha   na   prezentačnejpečiatke   okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   na   podaní   obhajcu   sťažovateľaz 22. augusta   2014,   ktoré   bolo   okresnému   riaditeľstvu   Policajného   zboru   doručené22. augusta 2014. Tento záver potvrdzuje tiež prípis vyšetrovateľa z 28. augusta 2014 (tentosíce nie je prílohou sťažnosti, ale jeho existencia nesporne vyplýva jednak zo samotnejsťažnosti   sťažovateľa   adresovanej   ústavnému   súdu,   ako   aj   z napadnutého   uzneseniaokresného súdu); vyšetrovateľ týmto prípisom vyzval sťažovateľa, aby mu oznámil, či sizvolí obhajcu alebo či mu má byť obhajca ustanovený súdom. Sťažovateľ na označený prípisvšak nereagoval, a preto mu bol opatrením okresného súdu z 5. septembra 2014 ustanovenýza obhajcu ⬛⬛⬛⬛.

Pri akceptácii dosiaľ uvádzaných skutočností možno bez zásadnejších pochýb dospieťk záveru, že okresný súd rozhodujúci o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvaniaväzby sa o súhlase sťažovateľa s prevzatím obhajoby obhajcom sťažovateľa splnomocnenýmjeho   matkou   dozvedel   pri   rozhodovaní   o   predmetnom   návrhu   11. septembra   2014   aokamžite   na   túto   skutočnosť   reagoval   prerušením   výsluchu   a informovaním   obhajcusťažovateľa o termíne výsluchu.

Odhliadnuc   od   dosiaľ   uvedeného,   ústavný   súd   považuje   pre   svoje   rozhodovanieza podstatné to, že obhajca sťažovateľa nežiadal výsluch určený na 11. september 2014z dôvodu prípravy obhajoby preložiť na iný termín, pričom taktiež počas výsluchu vyhlásil,že   nepotrebuje   čas   na   naštudovanie   návrhu   okresnej   prokuratúry   na   predĺženie   lehotytrvania väzby.

Navyše, vo vzťahu k námietke, že obhajca sťažovateľa nemal možnosť nahliadnuťdo vyšetrovacieho   spisu,   a tým   mu   bolo   znemožnené   kvalifikovane   reagovať   na   návrhokresnej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania väzby, považuje ústavný súd za potrebnépoukázať   na   skutočnosť,   že   zo   zápisnice   z výsluchu   vyplýva,   že   po   výsluchusťažovateľa sudkyňa pre prípravné konanie oboznámila prítomných s vyšetrovacím spisomČVS: ORP-347/1-VYS-TT-2014 Kh, t. j. sťažovateľ a jeho obhajca mali možnosť oboznámiťsa s jeho obsahom.

Z uvedených   dôvodov   považuje   ústavný   súd   námietky   sťažovateľa   týkajúce   sanamietaného porušenia základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru za zjavne neopodstatnené a účelové. K námietkesťažovateľa, že mu nebol poskytnutý primeraný čas na prípravu svojej obhajoby, ústavnýsúd   nad   rámec   uvedeného   poznamenáva,   že   sťažovateľovi,   ako   aj   jeho   obhajcovi ⬛⬛⬛⬛ bol   návrh   okresnej   prokuratúry   na   predĺženie   lehoty   trvania   väzbydoručený 8., resp. 9. septembra 2014.

Na   podporu   svojho   záveru   o zjavnej   neopodstatnenosti   argumentácie   sťažovateľasmerujúcej proti porušeniu práva na obhajobu ústavný súd taktiež zdôrazňuje, že sťažovateľbol počas celého prípravného konania až do 25. augusta 2014 zastúpený ním zvolenouobhajkyňou ⬛⬛⬛⬛ a následne od 5. septembra 2014 obhajcom.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ namietal neprípustný zásah do svojho právana   obhajobu   v   súvislosti   s   rozhodovaním   o   predĺžení   lehoty   trvania   väzby,   preskúmalústavný   súd   aj   odôvodnenie   napadnutých   uznesení   okresného   súdu   a krajského   súduvo vzťahu k dôvodom predĺženia lehoty väzby a dospel k záveru, že tieto zodpovedajúzákonným   kritériám,   odôvodnenie   predmetných   rozhodnutí   je   zrozumiteľné,   logickéa nemožno ho považovať za arbitrárne.

Ústavný súd považuje za vhodné svoj záver o ústavne akceptovateľnom odôvodnenínapadnutého uznesenia okresného súdu dokumentovať poukazom na jeho relevantnú časť,v ktorej sa uvádza: „Dôvody väzby:

. obvinený ⬛⬛⬛⬛ je bez pracovného pomeru, nemá stály zdroj príjmov. doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu Trnava pod č. k. 7 T/179/2007 zo dňa 29. 10. 2008, právoplatným dňa 07. 11. 2008, rovnako za prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na podmienečný trest odňatia slobody

. od roku 2010 dvadsaťkrát postihnutý za priestupok, prevažne na úseku cestnej premávky

. obvinený páchal trestnú činnosť s vysokou frekvenciou, keďže v priebehu necelých troch dní bol schopný spolu s ďalšou osobou odcudziť tri vozidlá

. trestná činnosť vykazuje črty určitej organizovanosti, sofistikovanosti a nepochybne vyžadovala náležitú mieru prípravy

. stíhané konanie má charakter pokračovacej trestnej činnosti S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v ich súhrne možno sa dôvodne domnievať, že v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu, tento bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, aby si tak zabezpečil finančné prostriedky na živobytie, čím je u neho aj naďalej daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Vzhľadom na požiadavku, aby trvanie väzby s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu neprekročilo nevyhnutný čas, bolo nevyhnutné preveriť aj doterajší postup orgánov činných   v   trestnom   konaní   a   to,   či   postupujú   vo   veci   s   osobitnou   starostlivosťou a urýchlením v prípade takejto dlhšie trvajúcej väzby.

Oboznámením sa so spisovým materiálom sudkyňa pre prípravné konanie zistila, že voči osobe obvineného ⬛⬛⬛⬛ boli doteraz plynule vykonávané jednotlivé úkony trestného   stíhania.   V   rámci   prípravné   konania   bol   vypočutý   obvinený ⬛⬛⬛⬛, poškodený ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, svedok ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, bola vykonaná domová prehliadka, prehliadka iných priestorov, osobná   prehliadka   obvineného ⬛⬛⬛⬛ a   svedka ⬛⬛⬛⬛,   boli   porovnané pachové stopy, do konania bol pribraný Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave na   podanie   znaleckých   posudkov   z   odvetvia   daktyloskopie,   odvetvia   kriminalistickej biológie   a   genetickej   analýzy,   metalografie,   metalurgie,   informatiky   a   elektrotechniky. Doposiaľ   neboli   vypracované   znalecké   posudky   z   odboru   prírodovedného   skúmania a kriminalistických   analýz,   oddelenie   biológie   a   genetickej   analýzy   a   z   odboru kriminalistickej   expertízy   (elektrotechniky   a   metalurgia),   ktoré   by   podľa   správ kriminalistického a expertízneho ústavu a kriminalistických analýz mali byť vyhotovené v predpokladanom termíne do 30. 10. 2014 a do 31. 10. 2014. Na základe poskytnutých údajov   o   uskutočnenej   telekomunikačnej   činnosti   bolo   dňa   26.   08.   2014   urobené vyhodnotenie, ktorého výsledky je potrebné preveriť. Z tejto analýzy vyplýva možná účasť ďalších   osôb   na   páchaní   trestnej   činnosti,   resp.   tieto   osoby   by   mohli   objasniť   ďalšie okolnosti   páchania trestnej   činnosti obvineným ⬛⬛⬛⬛. Vzhľadom   na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné prípravné konanie v základnej sedemmesačnej lehote väzby   ukončiť.   Tieto   dôvody   spočívajú   mimo   procesnej   aktivity   (činnosti)   súdu   alebo orgánov činných v trestnom konaní, čiže ich nespôsobili orgány činné v trestnom konaní alebo súd svojou nečinnosťou. Úkony trestného stíhania boli pritom vykonávané plynule a bez prieťahov.

Keďže   i   napriek   iniciatíve   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   sa   vec   doposiaľ nepodarilo ukončiť a prepustením obvineného na slobodu by mohlo byť zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie   účelu trestného konania, sudkyňa pre prípravné konanie skonštatovala, že návrh na predĺženie trvania väzby u obvineného ⬛⬛⬛⬛ považuje za dôvodný, preto lehotu trvania väzby predĺžila do 19. 12. 2014.“

Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd rozhodol o jeho sťažnosti bez toho, abypoznal jej dôvody, pričom sťažovateľ svoju sťažnosť prostredníctvom obhajcu odôvodnilpodaním doručeným do podateľne okresného súdu na druhý deň po vyhlásení uznesenia.Túto námietku sťažovateľa ústavný súd považuje za opodstatnenú, keďže tvrdenie krajskéhosúdu   obsiahnuté   v odôvodnení   napadnutého   uznesenia,   podľa   ktorého „Proti   tomuto uzneseniu podal... sťažnosť obvinený, ktorú bližšie nezdôvodnil“, nezodpovedá skutočnosti.Zo   zistení   ústavného   súdu   totiž   jednoznačne   vyplynulo,   že   odôvodnenie   sťažnostisťažovateľa doručené okresnému súdu 12. septembra 2014 je súčasťou spisu, nachádza sa nač.   l.   34   spisu   a   bolo   jeho   súčasťou   už   pred   predložením   spisu   okresným   súdomkrajskému súdu   na   rozhodnutie   o   sťažnosti,   keďže   spis   bol   krajskému   súdu   predložený18. septembra 2014.

Napriek uvedenému ústavný súd na rozdiel od sťažovateľa zastáva názor, že týmtopochybením   krajského   súdu   nedošlo   k neprípustnému   zásahu   do   práva   sťažovateľana účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a ani do iného ústavou či dohovoromgarantovaného práva sťažovateľa.

Ústavný   súd   totiž   zistil,   že   obsah   argumentácie   obhajcu   sťažovateľa,   ktorúprezentoval v konaní pred okresným súdom (pozri zápisnicu o výsluchu) a v odôvodnenísťažnosti adresovanej krajskému súdu, je v podstate identický a smeroval (len) k tvrdenémuneprípustnému zásahu do obhajobných práv sťažovateľa. Príslušná sťažnostná argumentáciasťažovateľa teda nepredstavovala pre krajský súd nové, dosiaľ neznáme skutočnosti, keďže vnej uvedené dôvody boli obsahom prednesu obhajcu sťažovateľa počas výsluchu sťažovateľakonaného pred okresným súdom 11. septembra 2014.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd podčiarkuje, že aj pri akceptácii formálnehopochybenia   krajského   súdu   v trestnej   veci   sťažovateľa   v súvislosti   s rozhodovanímo predĺžení trvania jeho väzby z materiálneho hľadiska k neprípustnému zásahu do jehoústavou a dohovorom garantovaných práv nemohlo dôjsť, keďže tak okresný súd, ako ajkrajský   súd   ústavne   akceptovateľným   a udržateľným   spôsobom   odôvodnili   svojerozhodnutia. Procesné pochybenia, ktoré ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnostizistil, podľa jeho názoru nedosahujú takú intenzitu, na základe ktorej by po prípadnomprijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o porušení sťažovateľomoznačených základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľačl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3, čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a čl. 13 dohovoru. Ústavný súd pretotúto   časť   sťažnosti   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ako   zjavneneopodstatnenú.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   rozhodovaťo ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2015