znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 234/09-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., O.; F. K., Ž.; V. K., R.; P. K., Č., a PaedDr. E. B., N., zastúpených advokátom JUDr. M. R., Ž., ako aj sťažnosť Z. K. a R. K., obaja bytom Č., a J. K.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 380/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K., F. K., V. K., P. K., PaedDr. E. B., Z. K., R. K. a J. K.   o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra 2008 doručená sťažnosť J. K., O.; F. K., Ž.; V. K., R.; P. K., Č., a PaedDr. E. B., N., Z. K. a R.   K.,   obaja bytom   Č.,   a J.   K.,   K.   (spolu   ďalej   len „sťažovatelia“),   ktorou   namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 380/01.

Sťažovatelia Z. K., R. K. a J. K. sú dedičmi po pôvodnom sťažovateľovi A. K., Č., ktorý po podaní sťažnosti ústavnému súdu 26. novembra 2008 zomrel, a podľa oznámenia právneho zástupcu uvedení dedičia vstupujú do konania ako jeho právni nástupcovia.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 5 C 380/01 sa žalobou podanou 17. júla 2001 sťažovatelia a ich právny predchodca (A.   K.)   domáhali   vyslovenia   neplatnosti   kúpnej   zmluvy   z   dôvodu,   že   ju   spolu   s   ich právnymi predchodcami uzavreli v tiesni, pod tlakom spoločenského systému, a súčasne sa domáhali   vydania   nehnuteľnosti,   ktorá   bola   na   základe   takejto   zmluvy   scudzená. Sťažovatelia   v   sťažnosti   uviedli,   že   okresný   súd   koná   v   ich   veci   so   zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav ich   právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovatelia ďalej vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli: „Vzhľadom na tieto skutočnosti sú sťažovatelia po viac ako 7 rokoch konania bez akéhokoľvek   výsledku,   majú   za   to,   že   vznikajú   prieťahy   v   konaní,   dĺžka   konania   je neprimerane   dlhá   a   nie   je   predpoklad   jej   právoplatného   skončenia   v   najbližšej   dobe, pričom   súd   mohol   nariadiť   znalecké   dokazovanie   už   po   prvom   pojednávaní,   kedy sťažovatelia tvrdili, že kúpnu zmluvu nepodpísali a nie až po viac ako 6 rokov, ďalej súd mal rozhodnúť už na pojednávaní dňa 22. 10. 2008, kedy mal k dispozícii znalecký posudok, ktorý potvrdil, že podpisy na kúpnej zmluve nie sú sťažovateľov a teda kúpna zmluva je neplatná od počiatku a ide o absolútne neplatný právny úkon, sú porušované ich základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   čl.   36   ods.   3   Listiny základných práv a slobôd, v konaní Okresného súdu v Čadci č. k. 5 C 380/2001.“

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo J. K., F. K., V. K., A. K. (Z. K., R. K., J. K.) a PaedDr. E. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd bolo postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod č. k. 5 C 380/2001 bolo porušené.

Okresnému súdu Čadca sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 5 C 380/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

J. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk, F. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk, V. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk, A. K. (Z. K., R. K., J. K.) sa priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   50.000,-   Sk,   P.   K.   sa   priznáva primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   50.000,-   Sk   a   PaedDr.   E.   B.   sa   priznáva primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   50.000,-   Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Čadca povinný zaplatiť sťažovateľom v 1) až 6) rade do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Okresný súd v Čadci je povinný zaplatiť J. K., F. K., V. K., A. K. (Z. K., R. K., J. K.), P. K. a PaedDr. E. B. trovy konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 30.870,- Sk (2 úkony á 15.245,- Sk s poukazom na ust. §-u 13 ods. 3 Vyhl. č. 655/04 Z. z. + 2x režijný paušál á 190,- Sk), na účet advokáta JUDr. M. R., advokáta, do dvoch mesiacov dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   380/01   o   ich   žalobe o   vyslovenie neplatnosti právneho úkonu a vydanie nehnuteľnosti.

Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 5 C 380/01 na preskúmanie možnosti prijatia sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd zistil, že žalobou podanou   okresnému   súdu   17.   júla   2001   sa   sťažovatelia   a   spol.   domáhali   vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že bola ich právnymi predchodcami uzavretá v tiesni a pod tlakom spoločenského systému, a žiadali vydanie predanej nehnuteľnosti. Následne 10. augusta   2001   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   a spol.,   aby   spoločne   a   nerozdielne zaplatili   súdny   poplatok   za   žalobu,   ktorý   zaplatili   4.   septembra   2001.   Okresný   súd 25. septembra 2001 vyžiadal pripojiť dedičský spis po právnych predchodcoch sťažovateľov a spol. (neb. M. K. a M. K.), pričom 29. novembra 2001 zistil, že dedičské konanie po M. K.   vedené   pod   sp.   zn.   D   601/99   nebolo   ešte   právoplatne   skončené.   Medzitým   sa 17. decembra 2001 k žalobe vyjadril žalovaný. Okresný súd 10. februára 2002 opätovne žiadal   pripojiť   súvisiace   dedičské   spisy,   ktorých   zapožičanie   urgoval   18.   marca   2002, pričom   dedičský   spis   po   M.   K.   (sp.   zn.   D   1992/99),   ktorý   okresnému   súdu   zapožičal Okresný súd Nitra, bol k spisu pripojený 28. marca 2002 a dedičský spis po M. K. (sp. zn. D 601/99) bol pripojený 15. apríla 2002.

Dňa 26. apríla 2002 okresný súd žiadal od Okresného súdu Nitra, aby ustanovil kolízneho opatrovníka pre maloletého žalobcu v 7. rade. Uznesenie Okresného súdu Nitra o ustanovení   kolízneho   opatrovníka   z   25.   júna   202   bolo   okresnému   súdu   doručené 28. augusta   2002   (za   kolízneho   opatrovníka   bol   ustanovený   Okresný   úrad   N.   –   odbor sociálnych   vecí).   Následne   2.   októbra   2002   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na 27. november 2002, ktoré bolo po vypočutí prítomných účastníkov odročené na neurčito z dôvodu vyžiadania napadnutej kúpnej zmluvy od TJ Č. (ďalej len „TJ“ alebo „žalovaný v 2. rade“), spisu z príslušného katastrálneho úradu a dopytu na Mestský národný výbor v Č. (ďalej len „mestský úrad“) v súvislosti s identifikáciou spornej nehnuteľnosti. Okresný súd 13.   decembra 2002 urobil   dopyty   na všetky   subjekty   označené na pojednávaní, pričom mestský úrad 5. februára 2003 oznámil, že sporná nehnuteľnosť má nové súpisné číslo a TJ 18. februára 2003 oznámila, že nedisponuje požadovanou kúpnou zmluvou.

Ďalšie pojednávanie vo veci nariadil okresný súd 10. marca 2003, a to na 16. apríl 2003. Pred jeho konaním sťažovatelia a spol. 2. apríla 2003 upravili (rozšírili) žalobný petit. Na pojednávaní 16. apríla 2003 okresný súd uznesením pripustil rozšírenie žalobného petitu a odročil ho na neurčito z dôvodu oznámenia adresy svedka žalovaným, ktorý sa následne vyjadril   k   sporu   25.   apríla   2003.   Dňa   12.   mája   2003   okresný   súd   nariadil   ďalšie pojednávanie na 30. máj 2003. Dňa 29. mája 2003 sa žalobkyňa v 6. rade písomne vyjadrila k sporu a následne na pojednávaní 30. mája 2003 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľov a spol. zamietol. Proti rozsudku sa 22. júla 2003 sťažovatelia a spol. odvolali s tým, že ho odôvodnia neskôr, pričom toto doplnenie okresný súd urgoval 26.   augusta   2003,   na   základe   čoho   sťažovatelia   a   spol.   doplnili   dôvody   ich   odvolania 23. septembra 2003. Následne 29. septembra 2003 okresný súd vyzval sťažovateľov a spol., aby   zaplatili   súdny   poplatok   za   odvolanie,   a   žalovaného   vyzval   na   vyjadrenie   sa k odvolaniu. Dňa 14. októbra 2003 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský   súd“),   ktorý   uznesením   sp.   zn.   5   Co   411/03   z   3.   júna   2004   zrušil   rozsudok okresného súdu z dôvodu procesných pochybení a nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol vrátený okresnému súdu 18. júla 2004. Dňa   5.   novembra   2004   okresný   súd   dožiadal   Okresný   súd   Nitra,   aby   vypočul žalobkyňu v 6. rade. Dožiadanie bolo 21. januára 2005 doručené Okresnému súdu Nitra, ktorý ho 25. januára 2005 postúpil na vybavenie Okresnému súdu Nové Zámky, ktorému bolo dožiadanie doručené 31. januára 2005 a ktorý nariadil výsluch žalobkyne v 6. rade na 4. apríl 2005, avšak potom, ako sa jej nepodarilo doručiť predvolanie, Okresný súd Nové Zámky zistil, že žalobkyňa v 6. rade má bydlisko v obvode Okresného súdu Nitra, a preto 15.   apríla   2005   postúpil   dožiadanie   Okresnému   súdu   Nitra,   ktorému   bolo   doručené 19. apríla 2005. Vybavené dožiadanie bolo okresnému súdu doručené 12. mája 2005. Dňa 19. júla 2005 okresný súd vyzval TJ na preukázanie ich právneho nástupníctva, na túto výzvu TJ reagovala 28. septembra 2005.

Okresný súd 9. novembra 2005 vyzval právneho zástupcu sťažovateľov a spol., aby opravil označenie žalovaného, pretože nimi označený žalovaný neexistuje, na čo právny zástupca   sťažovateľov   a   spol.   13.   decembra   2005   za   žalovaného   označil   Slovenskú republiku zastúpenú Krajským úradom v Ž. Následne 12. januára 2006 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov a spol., aby označil všetky dôkazy, ktoré žiada vykonať. Právny zástupca 20. februára 2006 oznámil, že nemá žiadne návrhy na dokazovanie. Na označenie všetkých dôkazov, ktoré majú byť v konaní vykonané, vyzval okresný súd 16. mája 2006 aj žalovaného. Dňa 16. októbra 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 30. november   2006   a   súčasne   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľov   a spol.,   aby   oznámil mená a adresy svedkov. Dňa 25. októbra 2006 právny zástupca sťažovateľov a spol. žiadal, aby okresný súd pripustil   TJ do konania ako žalovaného v 2. rade,   a 31. októbra 2006 oznámil, že svedkovia – niekdajší zamestnanci žalovaného, už zomreli.

Dňa 23.   novembra 2006   okresný   súd „z technických príčin“ zrušil   pojednávanie nariadené na 30. november 2006 a nový termín nariadil na 11. január 2007. Pojednávanie bolo   po   vypočutí   prítomných   účastníkov   odročené   na   neurčito   z dôvodu   rozhodnutia „o pripustení ďalšieho účastníka do konania“. Uznesením z 9. februára 2007 okresný súd pripustil TJ do konania ako žalovaného v 2. rade a 1. marca 2007 ho okresný súd vyzval, aby sa vyjadril k sporu a predložil všetky dôkazy k veci. Žalovaný v 2. rade reagoval na výzvu okresného súdu 23. mája 2007 a 27. augusta 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. október 2007. Dňa 1. októbra 2007 právny zástupca sťažovateľov a spol. zmenil z dôvodu zrušenia krajských úradov označenie žalovaného v 1. rade na Slovenskú republiku – zastúpenú Obvodným úradom v Ž., a súčasne vzhľadom na pristúpenie žalovaného v 2. rade   upravil   žalobný   petit.   Pojednávanie   konané   3.   októbra   2007   bolo   po   vypočutí účastníkov odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania a predloženia dokladov   žalovaným   v   1.   rade,   ktorý   oznámil   požadované   údaje   o   jeho   právnom nástupníctve 17. októbra 2007.

Uznesením z 19. októbra 2007 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie, aby do dvoch mesiacov posúdil pravosť podpisov sťažovateľov v 1., 2. a 4. rade na spornej kúpnej zmluve (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. februára 2008), a súčasne okresný súd uznesením pripustil zmenu žaloby v zmysle podania sťažovateľov a spol.   z   1.   októbra   2007.   Dňa   19.   novembra   2007   okresný   súd   uznesením   uložil sťažovateľom   v   1.   2.   a   4.   rade   zložiť   preddavok   na   znalecké   dokazovanie,   ktorý   bol zaplatený 4. januára 2008. Ustanovenej súdnej znalkyni bol spis predložený 9. apríla 2008. Okresný súd 23. júna 2008 telefonicky urgoval vypracovanie znaleckého posudku a 24. júna 2008 urgoval vypracovanie znaleckého posudku aj písomne. Dňa 21. júla 2008 znalkyňa oznámila, že potom, ako jej bol spis doručený, 23. apríla 2008 vyhotovila „znaky prvej orientácie“ a 16. júla 2008 vyzvala sťažovateľov v 1., 2. a 4. rade, aby jej poskytli ich „porovnávacie   podpisy“,   a   až   po   ich   získaní   vypracuje   znalecký   posudok,   ktorý   bol napokon   okresnému   súdu   predložený   11.   septembra   2008.   Z   jeho   záverov   vyplýva,   že podpisy sťažovateľov v 1., 2. a 4. rade na spornej kúpnej zmluve nie sú ich podpisy. Ďalšie pojednávanie nariadil okresný súd 12. septembra 2008, a to na 22. október 2008.   Uznesením   z   13.   októbra   2008   priznal   okresný   súd   znalkyni   znalečné.   Právny zástupca sťažovateľov a spol. sa kladne vyjadril k znaleckému posudku 16. októbra 2008 a 20.   októbra   2008   sa   k   znaleckému   posudku   vyjadrili   kolízny   opatrovník   a   žalovaný v 2. rade. Pojednávanie konané 22. októbra 2008 bolo po vypočutí prítomných účastníkov odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania. Dňa 28. októbra 2008 okresný súd žiadal príslušný katastrálny úrad o zapožičanie súvisiaceho spisu sp. zn. V 1471/95-480/97 a 3. novembra 2008 nariadil pojednávanie na 27. november 2008. Vyžiadaný katastrálny spis bol okresnému súdu zapožičaný 6. novembra 2008. Dňa 19. novembra 2008 žalobkyňa v   6.   rade   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   zo   zdravotných   dôvodov. Pojednávanie konané 27. novembra 2008 bolo bez meritórneho prerokovania odročené na 17. december 2008 z dôvodu opätovného predvolania neprítomných žalovaných.

Dňa 10. decembra 2008 právny zástupca sťažovateľov a spol. oznámil, že sťažovateľ vo 4. rade (A. K.) zomrel 26. novembra 2008, oznámil okruh jeho dedičov a v tej súvislosti upravil žalobný petit. Okresný súd na pojednávaní konanom 17. decembra 2008 vyhlásil rozsudok, ktorým vyhovel žalobnému návrhu týkajúcemu sa vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy a vo zvyšku tento žalobný návrh zamietol. Proti predmetnému rozsudku sa žalovaný v 1. rade odvolal 29. januára 2009 a žalovaný v 2. rade 30. januára 2009. Sťažovatelia a spol. sa 9. februára 2009 odvolali proti rozsudku v jeho nevyhovujúcej časti a proti výroku o trovách. Dňa 13. februára 2009 okresný súd vyzval žalovaného v 2. rade, aby preukázal svoje   majetkové   pomery   pre   účel   rozhodnutia   o   žiadosti   o   oslobodenie   od   súdneho poplatku,   a   12.   marca   2009   vyzval   sťažovateľov   a   spol.,   aby   sa   vyjadrili   k odvolaniu žalovaných, a žalovaných vyzval, aby sa vyjadrili k ostatným odvolaniam. Žalovaný v 2. rade sa 3. apríla 2009 vyjadril k odvolaniu sťažovateľov a spol. a k odvolaniu žalovaného v 1.   rade,   9.   apríla   2009   sa   právny   zástupca   sťažovateľov   a   spol.   vyjadril   k odvolaniam žalovaných a 14. apríla 2009 sa k odvolaniam žalovaných vyjadril kolízny opatrovník. Dňa 21. apríla 2009 žalovaný v 1. rade žiadal okresný súd o doposlanie odvolania sťažovateľov a spol., aby sa mohol k nemu vyjadriť, pretože mu bolo zaslané iba odvolanie žalovaného v 2. rade.Súdny   spis   bol   ústavnému   súdu   zapožičaný   v   čase   pred   jeho   predložením odvolaciemu súdu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06). Obdobne je to aj s posúdením čl. 38 ods. 2 listiny.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

Z uvedeného prehľadu procesného postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 380/01 ústavný súd zistil dve ojedinelé obdobie nečinnosti v trvaní 5 mesiacov, a to   prvé   obdobie   neefektívnej   činnosti   od   26.   apríla   2002,   keď   okresný   súd   žiadal o ustanovenie   kolízneho   opatrovníka   pre   maloletého   žalobcu,   do   2.   októbra   2002,   keď okresný   súd   nariadil   pojednávanie,   a   druhé   obdobie   nečinnosti   od   16.   mája   2006,   keď okresný súd vyzval žalovaného na označenie dôkazov, do 16. októbra 2006, keď okresný súd nariadil pojednávanie.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Vzhľadom na skutočnosť, že zistené obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu nevykazujú   sami   osebe   ani   vo   vzájomnej   súvislosti   takú   intenzitu,   aby   boli   spôsobilé vyvolať porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   už   po   jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania sú podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy), nepripadalo do úvahy už rozhodovať o tejto časti sťažnosti.

P o u č e n i e :   P roti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009