znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 234/07-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   februára   2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha o sťažnosti Ing. M. S. – V., H., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 403/99 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. M. S. – V., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 26 Cb 403/99 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby vo veci sp. zn. 26 Cb 403/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. S. – V., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 75 000 Sk (slovom sedemdesiatpäťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. M. S. – V., trovy konania v sume   6 296   Sk   (slovom   šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť   slovenských   korún   )   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. R. S., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 20. novembra 2007 č. k II. ÚS 234/07-18 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. S. – V., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. S., K., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 403/99.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 3. mája 1999 podal na okresnom súde „návrh na zahájenie   konania   o   vydanie   platobného   rozkazu   na   zaplatenie   224.089,83   Sk s príslušenstvom.“ Vec je vedená na okresnom súde pod sp. zn. 26 Cb 403/99.

Okresný súd rozsudkom z 27. júna 2001 žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) o jeho odvolaní proti rozsudku rozhodol uznesením z 13. februára 2002 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie a vo veci zaujal konkrétny právny názor.

Uznesenie krajského súdu sťažovateľovi bolo doručené 22. marca 2002. Od tohto dňa sa vo veci podľa neho neuskutočnilo žiadne pojednávanie ani žiadny iný procesný úkon,   preto   je   presvedčený,   že   v tomto   prípade   ide   o   závažné   prieťahy   v konaní,   čím dochádza k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa č. 6 ods. 1 dohovoru.

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil tým, že „v danom prípade existuje príčinná súvislosti medzi zbytočnými prieťahmi v konaní, ktoré mi spôsobili nemajetkovú ujmu a preto požadujem vo veci i finančné zadosťučinenie vo výške 200.000- Sk. Som totiž presvedčený, že nárok uplatnený v konaní č. 26 Cb 403/99 je   oprávnený,   čo   si   myslím,   že   vyplýva   i   z   uznesenia   Krajského   súdu   Bratislava č. 27 Cob 315/01.   Zbytočnými   prieťahmi   v   konaní   a   nečinnosťou   Okresného   súdu Bratislava I. sa takto neprimerane oddialilo právoplatné ukončenie veci“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v tejto veci takto rozhodol:„1. Základné právo Ing. M. S. – V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   článku   48   odst.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prerokovanie   veci v primeranej   lehote   podľa   článku   6   odst.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 403/99 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I. v Bratislave prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 26 Cb 403/99 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. S. – V. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 200.000.- Sk (slovom dvestotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I. v Bratislave povinný tomuto vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu. Uviedla, že v predmetnej veci bol nariadený termín pojednávania na 13. február 2007, avšak   právny   zástupca   ani   navrhovateľ   sa   na   pojednávanie   nedostavili,   svoju   neúčasť ospravedlnili a požiadali o odročenie pojednávania. Zákonná sudkyňa termín pojednávania odročila na 25. máj 2007. V prípade, že sa účastníci dostavia na toto pojednávanie, očakáva meritórne rozhodnutie veci.

Právny   zástupca   sťažovateľov   a   predsedníčka   okresného   súdu   ústavnému   súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 26 Cb 403/99.

Ústavný súd zo spisového materiálu vzťahujúceho sa na vec zistil:Dňa 7. mája 1999 sťažovateľ podal žalobu na okresnom súde. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. Rob 1079/99.

Dňa   12.   mája   1999   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa na predloženie listinných dôkazov a úpravu návrhu petitu.

Dňa 23. septembra 1999 právny zástupca sťažovateľa doručil listinné dôkazy. Dňa   1.   októbra   1999   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 11. októbra 1999 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok.Dňa 14. októbra 1999 okresný súd vydal platobný rozkaz sp. zn. Rob 1079/99.Dňa 3. novembra 1999 žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu.Dňa 29. novembra 1999 po výzve okresného súdu žalovaný zaplatil súdny poplatok.Dňa 25. februára 2000 sa sťažovateľ vyjadril k odporu.Dňa   28.   júna   2000   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   sťažovateľ   nebol prítomný. Pojednávanie bolo odročené na 11. október 2000.

Dňa   11.   októbra   2000   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   boli   prítomní, pojednávanie bolo odročené na 29. november 2000 s tým, že sťažovateľovi bolo uložené v lehote 7 dní predložiť dôkazy a mala byť vypočutá svedkyňa E. P.

Dňa 20. októbra 2000 odporca doplnil údaje.Dňa 29. novembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľ nebol prítomný. Pojednávanie bolo odročené na 7. február 2001.

Dňa 6. februára 2001 boli účastníci upovedomení o odročení pojednávania z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.

Dňa 25. mája 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli účastníci prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 22. jún 2001 a mala byť predvolaná ďalšia svedkyňa.Dňa 22. júna 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli účastníci prítomní. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku.

Dňa 27. júna 2001 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd návrh zamietol.

Dňa 16. júla 2001 podal odvolanie sťažovateľ.Dňa 19. júla 2001 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa   14.   augusta   2001   bol   spis   doručený   krajskému   súdu.   Bol   zaevidovaný   pod sp. zn. 27 Cob 315/01.

Dňa 13. februára 2002 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde, na ktorom boli účastníci   prítomní.   Krajský   súd   uznesením   č.   k.   27   Cob   315/01-144   zrušil   rozsudok prvostupňového súdu a vrátil vec na ďalšie konanie.

Dňa 12. marca 2002 bol spis doručený okresnému súdu.Dňa 13. februára 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom   sťažovateľ nebol prítomný. Pojednávanie bolo odročené na 25. máj 2007.

Dňa   25.   mája   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   sťažovateľ   nebol prítomný. Pojednávanie bolo odročené na 21. september 2007.

Dňa   21.   septembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   na   ňom   nebol prítomný a pojednávanie bolo odročené na 30. november 2007.

Dňa   30.   novembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   sťažovateľ   bol prítomný. Pojednávanie bolo odročené na 1. apríl 2007 s tým, že odporcovi okresný súd uložil predložiť listinné dôkazy.

Na   pretrvávajúce   prieťahy   v konaní   sťažovateľ   upozornil   svojou   sťažnosťou z 10. októbra 2006 adresovanou predsedovi okresného súdu, aj štátnej správe súdov.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (III.   ÚS   61/98),   pričom   k vytvoreniu právnej istoty preto dochádza   až právoplatným rozhodnutím súdu   alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 10/98, II. ÚS 210/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98, II. ÚS 813/00,   IV. ÚS 74/02)   zohľadňuje   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú   1)   právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že v danom prípade   ide   o   spor   o   vydanie   bezdôvodného   obohatenia,   ktorý   z povahy   veci   ale   ani z faktického hľadiska nemožno považovať za zložitý.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Sťažovateľ sa nezúčastnil na piatich z desiatich nariadených pojednávaní. Súdny poplatok za návrh na začatie konania a tiež za odvolanie proti zamietavému rozsudku okresného súdu zaplatil až po výzvach okresného súdu. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ tým čiastočne sám prispel k celkovej dĺžke konania, ktorú namieta.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.

Vec   napadla   na   okresný   súd   v septembri   1997   a bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn. 26 Cb 403/99.   Po   zrušení   platobného   rozkazu   súd   konal   bez   zbytočných   prieťahov, priebežne   nariaďoval   pojednávania.   V období   od   júla   2001   do   februára   2002   sa   vec nachádzala   na krajskom   súde.   Toto   konanie   trvalo   len   do   októbra   1997,   keď   bola   vec z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená krajskému súdu. Od októbra 1997 do marca 2000 vo   veci   rozhodoval   krajský   súd.   Od   marca   2002,   keď   bol   po   rozhodovaní   o   odvolaní sťažovateľa spis vrátený okresnému súdu, tento bol nečinný až do februára 2007. Ďalej potom okresný súd už konal bez zbytočných prieťahov.

So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti a tiež skutočnosť, že konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 26 Cb 403/99 nie je dosiaľ právoplatne skončené, ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu neviedol k nastoleniu stavu právnej istoty sťažovateľa, preto porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal   [podobne   aj   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)]. Keďže konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 26 Cb 403/99 nebolo dosiaľ právoplatne skončené, ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia uložil okresnému súdu aj povinnosť ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   priznané   finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   odseku   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk, čo odôvodnil.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Postup okresného súdu v jeho veci u sťažovateľa dlhodobo vyvolával stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto a zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľa ústavný súd dospel   k záveru,   že   finančné   zadosťučinenie   v   sume   75   000 Sk,   ktoré   je   okresný   súd povinný   zaplatiť   v súlade   s výrokom   tohto   nálezu   sťažovateľovi,   je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením jeho základného práva.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným súdom.   Ústavný   súd   priznal sťažovateľovi   náhradu   trov   konania   v súlade   s vyhláškou   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a spísanie sťažnosti) 2 970 Sk za každý úkon plus režijný paušál v sume 178 Sk za každý úkon v celkovej sume 6 296 Sk.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2008