znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 234/06-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., P., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. R. T., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 8 ods. 1, 2, 3 a 5 Listiny   základných   práv   a   slobôd   a čl.   17   ods.   1,   2   a 5   Ústavy   Slovenskej   republiky uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3 Tos 136/05 zo 16. novembra 2005 a čl. 5 ods.   4   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   čl.   17   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu   Prievidza   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   1   T   167/05   a   postupom   Krajského   súdu v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Tos 136/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. februára 2006   doručené   podanie   M.   Š.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   P.,   t. č.   vo   väzbe,   zastúpeného advokátom   Mgr.   R.   T.,   PhD.,   B.,   označené   ako „Ústavná   sťažnosť“. Z jeho   obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie jeho základných práv súvisiacich s osobnou slobodou tým, že Okresný súd Prievidza (ďalej len „okresný súd“) nerozhodoval podľa lehôt   uvedených   v Listine   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „Listina“),   uznesenie Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“), ktorým bola zamietnutá sťažnosť proti uzneseniu   okresného   súdu,   bolo   arbitrárne   a nepreskúmateľné   a napokon   okresný   súd a krajský súd v týchto konaniach nekonali urýchlene.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn. Tp 17/05 z 23. februára 2005 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 21/05 zo 16. marca 2005 bol podľa § 68 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby s tým, že väzba začína 21. februára 2005 od 23.10 h. Zároveň nebol prijatý písomný sľub a návrhu na zloženie peňažnej záruky nebolo vyhovené.

Na   hlavnom   pojednávaní   v konaní   sp.   zn.   1   T   167/05   pred   okresným   súdom sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu žiadal o nahradenie väzby písomným sľubom a peňažnou zárukou. Okresný súd uznesením č. k. 1 T 167/05-331 z 21. septembra 2005 podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, písomný sľub neprijal a návrhu na zloženie peňažnej záruky nevyhovel.

Proti uvedenému uzneseniu sťažovateľ ihneď po vyhlásení ústne do zápisnice podal sťažnosť. Krajský súd na neverejnom zasadnutí konanom 16. novembra 2005 sťažnosť ako nedôvodnú   zamietol.   Uznesenie   krajského   súdu   bolo   doručené   obhajcovi   sťažovateľa 5. decembra 2005.

Sťažovateľ tvrdí, že krajský súd ho nezákonne pozbavil osobnej slobody, pretože pri vzatí   do   väzby   boli   prekročené   lehoty   stanovené   vnútroštátnym   poriadkom.   Podľa sťažovateľa mala byť v jeho prípade uplatnená lehota podľa čl. 8 ods. 3 Listiny. Vzhľadom na   rovnakú   právnu   silu   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a Listiny   je sťažovateľ   toho   názoru,   že   v jeho   trestnej   veci   bolo   povinnosťou   orgánov   činných v trestnom konaní postupovať v súvislosti s jeho zadržaním v súlade s čl. 8 ods. 3 Listiny, keďže tento stanovuje prísnejšie podmienky pre prípadný zásah do základného práva na osobnú slobodu a zabezpečuje väčší rozsah práva na osobnú slobodu ako čl. 17 ods. 3 ústavy. Keďže nejde o rozsah odporujúci ústave (čl. 152 ods. 1 ústavy), je potrebné vždy aplikovať ustanovenie čl. 8 ods. 3 Listiny.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že uznesenie krajského súdu je nepreskúmateľné, pretože krajský súd sa vôbec nevysporiadal s námietkami sťažovateľa. V uznesení nie sú uvedené konkrétne dôvody, prečo peňažnú záruku spolu s písomným sľubom nemožno považovať za dostatočnú záruku, že nebude pokračovať v trestnej činnosti, a to okrem iného aj vo vzťahu k zásade zdržanlivosti a primeranosti. Krajský súd nepostupoval s osobitnou starostlivosťou, neuviedol vo vzťahu k sťažovateľovi žiadne konkrétne, relevantné a dostatočné dôvody pre ďalšie   pozbavenie   osobnej   slobody   a nespochybnil   a nevyvrátil   sťažovateľom   uvádzané dôvody o neodôvodnenosti väzobného stíhania.

Napokon sťažovateľ tvrdí, že záruky čl. 5 ods. 4 dohovoru neboli v jeho prípade splnené. Proti uzneseniu okresného súdu z 21. septembra 2005 podal bezprostredne po jeho vyhlásení   sťažnosť,   ktorú   prostredníctvom   obhajcu   písomne   odôvodnil   podaním z 10. októbra 2005. Krajský súd sťažnosť zamietol uznesením zo 16. novembra 2005, teda 56 dní po podaní sťažnosti, ktoré mu bolo doručené až 5. decembra 2005. Od podania sťažnosti do doručenia uznesenia uplynulo 85 dní. Sťažovateľ nepovažuje dobu 85 dní za primeranú   a súladnú   s ustanoveniami   čl.   5   ods.   4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal takýto nález:„1. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 16. 11. 2005, sp. zn. 3 Tos 136/05, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 21. 9. 2005, č. k. 1 T 167/05-331, ktorým bola sťažovateľova žiadosť o jeho prepustenie z väzby zo dňa 21. 9. 2005 zamietnutá, nebola prijatá sťažovateľova žiadosť o nahradenie väzby jeho písomným sľubom a nebolo vyhovené sťažovateľovej žiadosti o nahradenie jeho väzby zložením peňažnej záruky, porušil právo sťažovateľa na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 8 ods. 1, čl. 8 ods. 2, čl. 8 ods. 3 a čl. 8 ods. 5 Listiny.

2. Krajský súd v Trenčíne arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou uznesenia zo dňa 16. 11. 2005, sp. zn. 3 Tos 136/05, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu Okresného   súdu   v Prievidzi   zo   dňa   21.   9.   2005,   č.   k.   1   T   167/05-331,   ktorým   bola sťažovateľova žiadosť o jeho prepustenie z väzby zo dňa 21. 9. 2005 zamietnutá, nebola prijatá sťažovateľova žiadosť o nahradenie väzby jeho písomný sľubom a nebolo vyhovené sťažovateľovej žiadosti o nahradenie jeho väzby zložením peňažnej záruky, porušil právo sťažovateľa na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 5 ods. 4 Dohovoru, čl. 17 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 17 ods. 5 Ústavy SR a čl. 8 ods. 1, čl. 8 ods. 2 a čl. 8 ods. 5 Listiny.

3. Okresný súd v Prievidzi v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 167/05 a Krajský súd v Trenčíne   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   Tos   136/05   o sťažnosti   sťažovateľa   proti uzneseniu Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 21. 9. 2005, č. k. 1 T 167/05-331, porušili právo   sťažovateľa   na   urýchlené   rozhodnutie   o zákonnosti   väzby   podľa   čl.   5   ods.   4 Dohovoru, čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 ods. 2 Listiny.

4. Uznesenie Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 21. 9. 2005, č. k. 1 T 167/05-331 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16. 11. 2005, sp. zn. 3 Tos 136/05 sa zrušujú a sťažovateľ sa prepúšťa z väzby na slobodu, alebo uznesenie Krajského súdu v Trenčíne   zo   dňa   16.   11.   2005,   sp.   zn.   3   Tos   136/05   sa   zrušuje   a Krajskému   súdu v Trenčíne sa prikazuje, aby o veci znovu konal a rozhodol.

5. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 50.000,- Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť Okresný súd v Prievidzi a peňažnú sumu vo výške 200.000,- Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd v Trenčíne, to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

6.   Okresný   súd   v Prievidzi   a Krajský   súd   v   Trenčíne   sú   povinní   spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD., so sídlom B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti napáda uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Tos 136/05 zo 16.   novembra   2005.   Ústavný   súd   je   najprv   povinný   preskúmať   procesné   náležitosti a predpoklady sťažnosti.

Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu (napr. III. ÚS 90/03) pre začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) je pri právoplatnom rozhodnutí podľa Trestného poriadku, ktoré sa sťažovateľovi doručuje, a ktorým mali byť porušené jeho namietané práva, rozhodujúci deň doručenia odpisu tohto rozhodnutia sťažovateľovi, nie právnemu zástupcovi.

V sťažnosti   je   uvedené,   že   uznesenie   krajského   súdu   bolo   doručené   obhajcovi sťažovateľa 5. decembra 2005. Okresný súd zaslal ústavnému súdu na základe jeho výzvy kópiu   doručenky,   z ktorej   ústavný   súd   zistil,   že   napadnuté   uznesenie   bolo   doručené sťažovateľovi 2. decembra 2005. Sťažnosť sťažovateľa je zo 6. februára 2006 a v ten istý deň bola odovzdaná na poštovú prepravu (ako to vyplynulo z listu riaditeľa pošty č. 73-V-2006 doručeného ústavnému súdu 31. mája 2006). Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ nesplnil podmienku včasnosti podania ústavnej sťažnosti.

Sťažovateľ taktiež namieta porušenie práva na rozhodovanie o zákonnosti väzby bez zbytočných   prieťahov   okresným   súdom   a krajským   súdom.   Podľa   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde,   sťažnosť   možno   podať   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu.   Závery o oneskorenosti   uvedené   vo   vzťahu   k napadnutému   uzneseniu   sa   plne   vzťahujú   aj   na namietané prieťahy pri rozhodovaní o väzbe.

Z   týchto   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľa   odmietnuť   ako   podanú oneskorene už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2006