znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 234/04-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Alexandra Bröstla o sťažnosti PhDr. Etely Garajovej, bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. M., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 306/96 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   PhDr.   Etely   Garajovej   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 306/96 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 306/96 konal bez zbytočných prieťahov.

3. PhDr. Etele Garajovej p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť PhDr. Etele Garajovej trovy právneho zastúpenia 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Z. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. októbra 2004   doručené   podanie   PhDr.   Etely   Garajovej,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Z.   M.,   B.,   označené   ako „Ústavná   sťažnosť“. Z obsahu sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 10 C 306/96,   ktorá   sa   týka   jej   návrhu   proti   žalovanému   SLOVAK-SOL,   spol.   s r.   o.,   na odstránenie vád nehnuteľnosti (resp. na náhradu škody).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:„Dňa 2. 11. 1994 som na Okresnom súde Bratislava III prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala návrh proti žalovanému SLOVAK-SOL, spol. s r. o. so sídlom v Bratislave,   Zátišie   č.   1   na   odstránenie   vád   nehnuteľnosti   (resp.   na   náhradu   škody) nachádzajúcej   sa   v Bratislave.   Spolu   s návrhom   som   predložila   doklady   a znalecký posudok,   ktorý presne špecifikoval stav nehnuteľnosti v čase podania návrhu.   Vec bola vedená pod sp. zn. 13 C 210/94. Okresný súd Bratislava III vyslovil vo veci podľa vtedy planých   procesných   predpisov   svoju   miestnu   nepríslušnosť   a dňa   15.   2.   1995   spisový materiál postúpil Okresnému (bývalému Obvodnému) súdu Bratislava I. Na tomto súde došlo   k strate   celého   spisového   materiálu,   v dôsledku   čoho   muselo   dôjsť   k jeho rekonštrukcii v zmysle platných a účinných ustanovení Spravovacieho poriadku pre okresné a krajské súdy. Po jeho rekonštrukcii, z dôvodu oprávneného nesúhlasu Okresného súdu Bratislava I, bola vec dňa 10. 7. 1996 vrátená Okresnému súdu Bratislava III...

Po tom, ako bol spis vrátený na Okresný súd Bratislava III... tento súd vo veci napriek   mojej   žiadosti   zo   dňa   30.   4.   1997   adresovanej   predsedovi   Okresného   súdu Bratislava III, vo veci nekonal.

Podpredsedníčka   Okresného   súdu   Bratislava   III   v odpovedi   zo   dňa   5.   8.   1997 reagovala na moju žiadosť tak, že ak by JUDr. Z. (konajúca zákonná sudkyňa) v septembri 1997 neukončila PN, zváži pridelenie spisu... inému sudcovi. Napriek tomuto prísľubu, ako aj mojej opakovanej žiadosti z 20. 11. 1997, takéto opatrenie v právomoci orgánu štátnej správy súdov nevykonala.

Dňa   19.   1.   1998   som   žiadala   o určenie   termínu   pojednávania   vo   veci   priamo konajúcu sudkyňu..., bezúspešne...

Vzhľadom na to, že od podania návrhu uplynulo už dlhšie časové obdobie a stav nehnuteľnosti sa stále zhoršoval, nechala som si vypracovať znalecký posudok znalcom Ing. A. G., CSc. na jej stav k mesiacu aprílu 1998, ktorý som spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia podala na Okresnom súde Bratislava III dňa 15. 4. 1998.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 12. 5. 1998 č. k. 10 C 306/96-35 môjmu návrhu v celom rozsahu vyhovel. V dôsledku odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. 11. 1999 sp. zn. 19 Co 256/99 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spisový materiál bol vrátený odvolacím súdom súdu prvého stupňa dňa 7. 2. 2000, ktorý ma dňa 24. 7. 2000 vyzval na doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia ako aj návrhu na začatie konania vo veci samej.

Uznesením z 21. 11. 2000 č. k. 10 C 306/96-80 Okresný súd Bratislava III konanie vo veci podľa § 43 ods. 2 O. s. p. zastavil, keď dospel k názoru, že pre neúplnosť návrhu, nepresnosť a tým aj nevykonateľnosť uplatneného petitu, nemôže vo veci konať. Na moje odvolanie Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. 4. 2001 sp. zn. 16 Co 119/01 napadnuté uznesenie   súdu   prvého   stupňa   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie   v dôsledku nesprávneho názoru súdu prvého stupňa, keď dospel k názoru, že mnou podaný návrh je dostatočne konkrétny a určitý. Spisový materiál bol Okresnému súdu Bratislava III vrátený odvolacím súdom dňa 22. 6. 2001...

Dňa 21. 1. 2002 som sa listom obrátila na predsedníčku Krajského súdu v Bratislave so žiadosťou, aby súd vo veci konal... Poukázala som na to, že spor trvá už ôsmy rok bez akéhokoľvek rozhodnutia vo veci samej.

Na túto moju žiadosť... odpovedal podpredseda okresného súdu, ktorý konštatoval vo veci prieťah od 22. 6. 2001... do 12. 6. 2002, kedy bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 17. 9. 2002...

Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo pred okresným súdom dňa 17. 9. 2002 nebolo meritórne, a bolo odročené na neurčito z dôvodu mimosúdneho vyriešenia sporu. Prípisom súdu   z 25.   2.   2003   bol   môj   právny   zástupca   vyzvaný   na   oznámenie,   či   zotrvávam   na podanom návrhu, alebo ho beriem späť. Listom z 27. 2. 2003 oznámil súdu, že na podanom návrhu trvám v celom rozsahu a žiadam o určenie termínu pojednávania. Dňa 12. 8. 2003 bol na výzvu súdu zaslaný znalecký posudok znalca Ing. A. G., CSc...

Vo veci bolo Okresným súdom Bratislava III vytýčené pojednávanie na deň 9. 9. 2003, na ktorom však vec opakovane nebola meritórne prejednaná. Do dňa podania tejto ústavnej   sťažnosti   nebolo   vo   veci...   vytýčené   pojednávanie   a vec   meritórne   prejednaná a ukončená. Náprava nebola zjednaná ani napriek mojej sťažnosti ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 7. februára 2002...

Okresný súd Bratislava III posledným úkonom, ktorý vo veci urobil, ma prípisom z 5. 5. 2004 opakovane vyzval, aby som špecifikovala svoj žalobný petit a oznámila výsledok mimosúdneho konania, či trvám na návrhu, alebo ho beriem späť. Oznámením z 11. 5. 2004 som opakovane oznámila súdu, že trvám na svojom návrhu.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:„Základné   právo PhDr.   Etely   Garajovej   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   zaručené   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 10 C 306/96 porušené bolo.

Okresnému   súdu   Bratislava   III   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 C 306/96 konal bez zbytočných prieťahov.

PhDr.   Etele   Garajovej   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   500.000,-   Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť PhDr. Etele Garajovej trovy konania na účet advokátky Z. M., B. 9 340 Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu“.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a keďže nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 234/04-16 z 9. novembra 2004 o jej prijatí na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 8. decembra 2004 právnu zástupkyňu sťažovateľa, a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   okresného   súdu   súčasne   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k prijatej sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľky súhlasila s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho   pojednávania,   čo   potvrdila   v odpovedi   na   výzvu   doručenú   ústavnému   súdu 27. decembra 2004.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   zo 17.   januára   2005 (Spr. 3814/2004, doručenom ústavnému súdu 7. februára 2004) okrem iného uviedol:„Žaloba žalobkyne PhDr. Etely Garajovej proti žalovanému Slovak-SOL, s. r. o. o odstránenie   vád   rodinného   domu   žalobkyne,   zistených   znaleckých   posudkom   Ing.   G. označené pod položkami A až L tohto posudku a to v lehote stanovenej súdom v alternatíve vydania bezdôvodného obohatenia podala žalovaná na tunajší súd dňa 2. 11. 1994. Tunajší súd vyslovil vo veci nepríslušnosť a spis odstúpil Okresnému súdu Bratislava I. Vzhľadom na to, že došlo k strate spisu, Okresný súd Bratislava I vykonal rekonštrukciu tohto spisu. Po vykonaní rekonštrukcie tohto spisu Okresný súd Bratislava I predložil vec Mestskému súdu v Bratislave, ktorý dňa 30. 4. 1996 vyslovil, že miestne príslušným súdom je Obvodný súd Bratislava 3, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 6. 1996 a vec bola predložená 12. 7. 1996 tunajšiemu súdu. Dňa 12. 5. 1998 tunajší súd vydal predbežné opatrenie vo veci, kedy 28. 5. 1998 podal žalovaný odvolanie. Dňa 9. 2. 1999 bol odvolateľ poučený o náležitostiach odvolania. Odvolanie odvolateľ doplnil dňa 11. 3. 1999. 11. 6. 1999   bolo   odvolanie   doručované   protistrane   na   vyjadrenie.   Dňa   10.   9.   1999   bola   vec predložená   odvolaciemu   súdu,   ktorý   predbežné   opatrenie   30.   11.   1999   zrušil   a vrátil tunajšiemu súdu dňa 7. 2. 2000. 17. 6. 2000 sudkyňa poučuje navrhovateľa o náležitostiach návrhu a žiada ho o doplnenie petitu. Súd urguje vrátenie doručenky 15. 8. 2000. 13. 9. 2000   súd   opätovne   realizuje   poučenie   navrhovateľky   nakoľko   táto   na   výzvu   súdu nereagovala. 18. 9. 2000 súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky. Dňa 8.   11.   2000   vytýčený   termín   pojednávania   21.   11.   2000   na   ktorom   súd   konanie o odstránenie vád stavby a návrhu na vydanie predbežného opatrenia zastavil. 14. 2. 2001 súdu doručené odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania. 28. 3. 2001 spis predložený Krajskému   súdu   v Bratislave   na   rozhodnutie.   30.   4.   2001   odvolací   súd   uznesenie   súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil dňa 22. 6. 2001 na ďalšie konanie. Dňa 12. 6. 2002 súd vo veci   vytýčil   pojednávanie   na   17.   9.   2002,   pojednávanie   na   žiadosť   oboch   účastníkov odročené na neurčito za účelom mimosúdneho pokonania s tým, že do jedného mesiaca účastníci   oznámia   súdu   stav   zmierovacieho   konania.   25.   2.   2003   súd   vyzýva   zástupcu navrhovateľa o oznámenie stavu zmierovacieho konania na čo dňa 4. 3. 2003 navrhovateľ oznamuje,   že   k mimosúdnemu   zmieru   neprišlo.   Dňa   14.   3.   2003   súd   vytyčuje   termín pojednávania   na   9.   9.   2003.   9.   9.   2003   pojednávanie   odročené   na   neurčito   z dôvodu návrhov   oboch   účastníkov   na   odročenie   termínu   pojednávania   z dôvodu   mimosúdnej pokonávky s tým, že v lehote najneskôr dvoch mesiacov oznámia súdu stav zmierovacieho konania. 26. 1. 2004 zástupca navrhovateľa súdu doručuje znalecký posudok, dňa 30. 3. 2004 súd vyzýva zástupcu navrhovateľa na doručenie žalobného petitu resp. aby oznámil výsledok zmierčieho konania. Súčasne vyzýva právneho zástupcu žalovaného o vyjadrenie sa k znaleckému posudku. Dňa 12. 5. 2004 právny zástupca navrhovateľa udáva, že trvá na pôvodnom žalobnom petite.   Dňa 31.   5.   2004   právny zástupca   žalovaného súdu zasiela stanovisko k znaleckému posudku. Ďalší úkon vo veci zaznamenaný nie je.

Ako vyplýva z naznačeného predmetom konania je odstránenie vád na stavbe vo vlastníctve   žalobkyne.   Žalobkyňa   vady   nešpecifikuje   odvoláva   sa   na   znalecký   posudok, ktorý v priebehu konania bol predmetom doplnenia. Termín odstránenia vád ponecháva na rozhodnutí   súdu.   Alternatívne   žiada   o vydanie bezdôvodného obohatenia,   ktorého   výšku však nešpecifikuje. Na takto formulovanom petite zotrváva ku dnešnému dňu. Ako vyplýva z vyjadrenia sudkyne táto považuje žalobný petit za neúplný a nepresný. Z priebehu konania je zrejmé, že takto formulovanú žalobu zastavila z procesných dôvodov, ktoré rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené avšak v súčasnosti je nová procesná situácia, kedy sa mohla vysporiadať s neúplným návrhom tak, že by podanie odmietla, čo však ku dnešnému dňu neučinila.   Ďalšou   zaujímavou   situáciou   je   skutočnosť,   že   v priebehu   súdneho   konania účastníci konania neprejavujú svoj záujem spor vyriešiť. Mám na mysli opakované žiadosti účastníkov konania odročiť pojednávania na neurčito za účelom mimosúdnej pokonávky, pričom súd musí výsledok zmierovacieho konania od účastníkov, resp. ich zástupcov žiadať. Takáto   pasivita   je   u žalovaného   predpokladateľná,   avšak   pozoruhodná   je   vo   vzťahu k žalobcovi.“

Predseda okresného súdu tiež oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov...“,   a porušenia práva   upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom...“, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 10 C 306/96.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej stabilnej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov“. Podľa   názoru ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu účastníka   konania   v zásade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu súdu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka súdneho konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že súd bol celkovo nečinný a vo veci neuskutočnil žiadne úkony (II. ÚS 4/03).

Sťažovateľka podala 2. novembra 1994 pôvodne na Obvodnom súde Bratislava 3 (v súčasnosti Okresný súd Bratislava III) žalobný návrh na odstránenie vád rodinného domu s alternatívou   vydania   bezdôvodného   obohatenia.   Po   vyslovení   miestnej   nepríslušnosti týmto   súdom   a postúpení   spisu   Obvodnému   súdu   Bratislava   1 tento   súd   oznámil sťažovateľke stratu spisu. Po rekonštrukcii spisu bol tento opätovne postúpený okresnému súdu, ktorý ho zaregistroval pod sp. zn. 10 C 306/96.

Okresný   súd   vydal   12.   mája   1998   predbežné   opatrenie,   ktoré   Krajský   súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 30. novembra 1999 zrušil. Okresný súd následne bez nariadenia pojednávania zastavil 21. novembra 2000 konanie v označenej veci podľa § 43 ods.   2   Občianskeho   súdneho poriadku.   Krajský   súd   na základe   odvolania   sťažovateľky zrušil 30. apríla 2001 napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (doručené okresnému súdu 22. júna 2001).

Po vrátení veci okresný súd bol nečinný približne jeden rok (22. jún 2001 - 12. jún 2002), čo aj podpredseda uvedeného súdu hodnotil ako prieťah v konaní.

V ďalšom období okresný súd nariadil vo veci prvé pojednávanie po ôsmich rokoch od podania návrhu, a to na 17. september 2002, neskôr aj na 9. september 2003. Tieto pojednávania však boli odročené so súhlasom oboch účastníkov. Po ďalších výzvach zo strany   súdu   smerujúcich   k zabezpečeniu   znaleckého   posudku   od   sťažovateľky a k upresneniu žalobného petitu okresný súd od mája 2004 až dosiaľ nevykonal vo veci žiadny úkon.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že okresný súd v konaní vo veci sp. zn. 10 C 306/96 podanej okresnému súdu pôvodne v roku 1994, resp. 1996, okrem vydania predbežného opatrenia 12. mája 1998 (zrušeného krajským súdom v novembri   1999)   a zastavenia   konania   v novembri   2000   ani   po   zrušení   rozhodnutia o zastavení konania krajským súdom v apríli 2001 a vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie   dosiaľ   neuskutočnil   žiadne   pojednávanie,   ktoré   by   malo   meritórny   význam (pojednávania nariadené na 17. september 2002 a 9. september 2003 boli odročené), a že stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka, dosiaľ nebol odstránený. Preto rozhodol,   že   v označenom   konaní   okresného   súdu   bolo porušené   základné   právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 10 C 306/96 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovateľka   požadovala   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia 500 000 Sk,   pričom   svoju   žiadosť   odôvodnila   doterajším   postupom   okresného   súdu, obdobiami jeho nečinnosti, stálym porušovaním svojich ústavných práv, ako aj nákladmi, ktoré jej vznikajú v súvislosti s udržiavaním nehnuteľnosti so zreteľom na jej vady.

Ústavný súd vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu v konaní vo veci sp. zn. 10 C 306/96 a na konkrétne okolnosti a povahu veci, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľka   sa   v zásade   nepričinila   o predĺženie   doby   konania okresného   súdu,   ako   aj naplnenie princípu   spravodlivosti,   považoval priznanie sumy 80 000 Sk sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľke vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou JUDr. Z. M. v sume 9 342 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v spojení s § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2004). Úhrada bola priznaná za jeden úkon po 4 534 Sk zaokrúhlene a 136 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2005