znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 233/06-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2006 predbežne prerokoval sťažnosť R. B., K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. Š., K., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C   340/01   a postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 Co 365/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 23. decembra 2005 doručená sťažnosť R. B., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. M. Š., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a   práva   na prejednanie jej   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   340/01 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 365/05.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že sa na okresnom súde žalobou podanou 6. marca 2001 (žaloba bola pôvodne podaná Okresnému súdu Košice II, ktorý ju 8. marca 2001   z dôvodu   svojej   nepríslušnosti   postúpil   okresnému   súdu   ako   miestne   príslušnému 19. apríla 2001, o čom upovedomil všetkých účastníkov konania, pozn.) domáhala, aby súd určil, že zmluvy o prevode členských a nájomných práv k jednoizbovému bytu č. 53 v K., uzavreté medzi ňou a odporcami v 1. a 2. rade a následne potom medzi ďalšími odporcami sú neplatné, a aby súd uložil odporkyni v 6. rade vypratať predmetný byt. Keďže súd podľa názoru sťažovateľky v jej veci nepostupoval plynulo, výrazne sťažoval jej situáciu, v ktorej sa ocitla so svojimi deťmi po tom, čo pri prevode členských a nájomných práv bola uvedená do   omylu.   V dôsledku   dĺžky   konania   dochádzalo   postupne   k opakovaným   prevodom nájomných a členských práv na ďalšie osoby, voči ktorým musela uplatňovať svoje práva rozširovaním okruhu odporcov a návrhmi na vydanie predbežných opatrení.

Pretože okresný súd ani po roku od podania žaloby nenariadil vo veci pojednávanie, obrátila sa sťažovateľka na Kanceláriu právnej ochrany pre etnické menšiny na Slovensku - Nadáciu Dobrá rómska víla Kesaj v Košiciach, ktorá v jej mene podala 5. februára 2002 okresnému   súdu   žiadosť   o nariadenie   termínu   pojednávania   vo   veci,   vybavenie   ktorej urgovala 10. apríla 2002. Keďže sťažovateľka nedostala od okresného súdu žiadnu odpoveď a vo veci nebolo nariadené pojednávanie, obrátila sa 10. februára 2003 na okresný súd so sťažnosťou   na   prieťahy   v konaní.   Okresný   súd   vo   svojej   odpovedi   Spr   2324/03 z 18. februára 2003 uznal sťažnosť za dôvodnú. Po tomto dátume súd pokračoval v konaní, opakovane   však   dochádzalo   k prevodu   členských   a nájomných   práv,   čo   situáciu sťažovateľky zhoršovalo. V dôsledku takéhoto vývoja požiadala predsedu krajského súdu o prešetrenie postupu v konaní a pomoc pri ukončení veci.

Okresný   súd   rozhodol   vo   veci   sťažovateľky   25.   apríla   2005   rozsudkom č. k. 13 C 340/01-213,   voči   ktorému   sa   odvolali   jednotliví   odporcovia.   Konanie   je v súčasnom období vedené na krajskom súde pod sp. zn. 4 Co 365/05 a vo veci nebolo dosiaľ o odvolaniach rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel a vo veci vydal tento nález:

„Okresný   súd   Košice   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13C/340/01   a Krajský   súd Košice, v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 365/05 porušili právo R. B., aby sa jej vec prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   zaručených   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a jej   právo na   prerokovanie veci   v primeranej lehote zaručené v čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR prikazuje Krajskému súdu Košice, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 365/05 konal bez zbytočných prieťahov.

R. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice I povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu. R. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk, ktoré je Krajský súd Košice povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu. R.   B.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   ktorú   sú   Okresný   súd Košice I a Krajský   súd   Košice   povinní   spoločne   a nerozdielne   vyplatiť   ich   právnej zástupkyni do jedného mesiaca od dňa doručenia tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľky,   keďže   pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00).

1.   Sťažnosť   v časti,   v ktorej   sťažovateľka   namietala   porušenie   označených základných práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 340/01, ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený.

Ústavný súd zo spisového materiálu okresného súdu sp. zn. 13 C 340/01 zistil, že konanie na okresnom súde prebiehalo od 19. apríla 2001 do 25. októbra 2005. Okresný súd vo   veci   meritórne   rozhodol   rozsudkom   č.   k.   13   C   340/01-213,   proti   ktorému   podali odporcovia odvolanie. Spis bol 25. októbra 2005 predložený na rozhodnutie o odvolaniach odporcov krajskému súdu, kde sa nachádza aj v súčasnosti.

Z uvedených   skutočností   vyplýva,   že   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu (23. decembra 2005) konanie na okresnom súde bolo skončené a vo veci bolo rozhodnuté, v dôsledku čoho už nemohlo dochádzať k porušovaniu sťažovateľkou označených práv zo strany okresného súdu.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   v časti namietajúcej   porušenie   jej   práv   okresným   súdom   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2. Ústavný súd ďalej pri predbežnom prerokovaní sťažnosti preskúmal túto sťažnosť aj   v časti,   v ktorej   sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 365/05.

Pri podaní sťažnosti namietajúcej zbytočné prieťahy v konaní súdu musí sťažovateľ podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde preukázať, že využil prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje. V prípade namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757//2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sťažovateľka má vedomosť, že po odvolaniach, ktoré podali odporcovia proti rozsudku okresného súdu č. k. 13 C 340/01-213 z 25. apríla 2005, sa spis nachádza na krajskom súde (od 25. októbra 2005),   ktorý   podľa   jej   tvrdení   vo   veci   nekoná.   Sťažovateľka   napriek   tejto   skutočnosti nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní krajského súdu. Za takúto sťažnosť totiž nemožno považovať sťažnosť adresovanú predsedovi krajského súdu 22. septembra 2003, v úplne inom štádiu konania a rozhodovania, v čase, keď krajský súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu   okresného   súdu   o pristúpení   ďalšej   účastníčky   do   konania   na   strane žalovaných.

Ústavný   súd   nevyzýval   právnu   zástupkyňu   na   predloženie   dôkazu   o podaní sťažnosti, keďže z vyjadrenia predsedníčky senátu krajského súdu Spr 720/06 z 24. apríla 2006 mal za preukázané, že sťažovateľka krajskému súdu sťažnosť nepodala, čo napokon vyplynulo aj zo spisu v predmetnej veci.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   v časti   smerujúcej   proti krajskému súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2006