znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 233/05-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2006 v senáte zloženom   z predsedu   Jána Mazáka a zo   sudcov   Alexandra   Bröstla   a Ľudmily Gajdošíkovej vo veci sťažnosti spoločnosti Z., a. s., so sídlom K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. S., so sídlom K. namietajúcej porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 527/93 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   spoločnosti   Z.,   a. s.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 527/93 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice   II p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom   pod sp.   zn. 16 C 527/93 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti   Z.,   a. s., p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   50 000 Sk   (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Košice   II   povinný   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Spoločnosti   Z.,   a. s., p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   6 309 Sk   (slovom šesťtisíctristodeväť slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť na účet advokátky JUDr. I. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra 2005   doručená   sťažnosť   spoločnosti   Z.,   a.   s.,   so   sídlom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpenej   advokátkou   JUDr.   I.   S.,   so   sídlom   K.,   v   ktorej   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v čl.   48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 527/93.

Zo sťažnosti vyplýva, že právny predchodca sťažovateľa podal 23. septembra 1992 bývalému   Mestskému   súdu   v   Košiciach   žalobný   návrh   na   zaplatenie   114 593 Sk   istiny s príslušenstvom proti žalovaným J. D. a spol. Návrh sťažovateľa je na okresnom súde evidovaný pod sp. zn. 16 C 527/93. Vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté.

Podľa názoru sťažovateľa vec, ktorá je predmetom konania vedeného pod sp. zn. 16 C 527/93, nie je „zaťažená takou právnou, resp. faktickou obtiažnosťou, aby súd o nej musel   viac   ako   13   rokov   rozhodovať,   a ešte   stále   nevyužiť   všetky   navrhnuté   dôkazné prostriedky napriek písomného dožiadania sťažovateľa o stave konania“.

Sťažovateľ tvrdí, že počas celého konania bol aktívny, „... zúčastňoval sa vytýčených pojednávaní,   zaobstaral   požadované   doklady   a   potvrdenia   potrebné   k dokazovaniu a v neposlednom rade viackrát písomne sa informoval o stave konania“. Dňa 15. augusta 2005 doručil sťažovateľ okresnému súdu sťažnosť na postup súdu podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“). Predseda okresného súdu v odpovedi sťažovateľovi z 18. augusta 2005 sp. zn. Spr. 23129/05 vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú s poukazom na to, že uvedená situácia   je   spôsobená   objektívnymi   dôvodmi,   predovšetkým   opakovanou   zmenou zákonných sudcov a ich mimoriadnou zaťaženosťou.

Podľa   názoru   sťažovateľa   tak   nečinnosťou   okresného   súdu,   ako   aj   jeho nehospodárnou činnosťou došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na   tomto   základe   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vo   veci   jeho   sťažnosti rozhodol nasledovne:

„1. Základné   právo   spoločnosti   Z.,   a.   s.,   K.,   (...)   na   prerokovanie   jeho   veci   bez zbytočných prieťahov, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 527/93 bolo porušené.

2. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní sp. zn. 16 C 527/93 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva spoločnosti Z., a. s., K., (...) finančné zadosťučinenie v sume Sk 500 000,- (slovom päťstotisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný   súd   Košice   II   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II je povinný nahradiť JUDr. I. S., advokátke, trovy konania na jej účet do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením č. k. II. ÚS 233/05-11 z 3. novembra 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   vyzval   ústavný   súd   právnu   zástupkyňu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu zároveň ústavný súd vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti a predložil ústavnému súdu spis sp. zn. 16 C 527/93.

Predseda okresného súdu a právna zástupkyňa sťažovateľa oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vo vyjadrení predsedu okresného súdu k sťažnosti sa okrem iného uvádza:„Žaloba bola podaná na bývalom Mestskom súde v Košiciach dňa 23. 9. 1992. Dňa 9. 9. 1993 bol rovnopis žaloby doručovaný na vyjadrenie žalovaným a zároveň bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. K jeho zaplateniu došlo dňa 28. 9. 1993.

V novembri   1993   bol   určený   termín   pojednávania   na   deň   10. 1. 1994.   Ďalšie pojednávania sa uskutočnili v dňoch 21. 2. 1994, 14. 3. 1994, 16. 5. 1994 a 23. 6. 1994. Termín pojednávania, určeného na deň 15. 8. 1994, bol zrušený.

Prípisom zo dňa 31. 1. 1996 bol žalobca vyzvaný na predloženie listinných dôkazov a špecifikáciu   žaloby.   Dňa   1. 7. 1996   bol   žalobca   opätovne   vyzývaný   na   predloženie potrebných dokladov.

V marci   1998   bol   určený   termín   pojednávania   na   deň   15. 4. 1998.   Žalobca   – sťažovateľ sa uvedeného pojednávania nezúčastnil.

V mesiaci august 1998 bolo vytýčené ďalšie pojednávanie na 9. 9. 1998. Ani tohto pojednávania sa žalobca nezúčastnil.

Vzhľadom   na   skutočnosť   neúčasti   žalobcu   na   dvoch   vyššie   uvedených pojednávaniach vyzval konajúci sudca žalobcu prípisom zo dňa 6. 10. 1998 na oznámenie, či   trvá   na   podanej   žalobe.   Keďže   na   uvedenú   výzvu   žalobca   nereagoval,   bol   súdom urgovaný v dňoch 28. 1. 1999, 22. 3. 1999, 24. 7. 2000, 4. 5. 2001 a 10. 12. 2001.

Prípisom   zo   dňa   1. 10. 2001   oznámil   správca   konkurznej   podstaty   žalobcu, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz.

Dňa 29. 10. 2003 na základe výpisu z obchodného registra bolo písomným dotazom u spoločnosti Z., a. s., so sídlom v K., zisťované právne nástupníctvo po žalobcovi. Dňa 11. 11. 2003 bola doručená odpoveď na uvedenú výzvu.

Dňa 15. 8. 2005 bola podaná žalobcom sťažnosť na postup súdu v uvedenej veci, po podaní   ktorej   určil   konajúci   sudca   v mesiaci   september   2005   termín   pojednávania na deň   5. 12. 2005.   Uvedené   pojednávanie   bolo z dôvodu neúčasti   viacerých   účastníkov konania odročené na neurčito.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedenú   chronológiu   vo   veci   vykonaných   úkonov   je   nutné pripustiť,   že   dané   konanie   počas   celého   trvania   sporu   nevykazovalo   známky   náležitej bezprieťahovovsti.   Zo   strany   súdu   bola   uvedená   situácia   spôsobená   predovšetkým opakovanou   zmenou   zákonných   sudcov   v   konaní,   ale   i   procesnými   prekážkami   pri doručovaní zásielok žalovaným, a to už od začiatku trvania sporu.

Zároveň si dovoľujem poukázať i na niekoľkoročnú nečinnosť žalobcu v spore, ktorú v ústavnému súdu adresovanej sťažnosti opomenul uviesť. Jedná sa o obdobie rokov 1998 až 2001, kedy sa sťažovateľ nezúčastnil dvoch vytýčených pojednávaní a nereagoval ani na jedinú z výziev súdu, ktoré mu boli zasielané.

Až podaním dňa 1. 10. 2001 oznámil správca konkurznej podstaty, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz.

Pri   rozhodovaní   ústavného   súdu   navrhujem   preto   zohľadniť   mnou   uvádzané skutočnosti.

Poukazujem tiež na skutočnosť, že žalobcom požadované finančné zadosťučinenie je neprimerane vysoké a nemôže byť poskytnuté na základe kritérií uvádzaných žalobcom, podľa ktorého by malo pokrývať finančnú stratu, ktorá mu v danom konaní doposiaľ nebola rozhodnutím súdu priznaná....“.

Zo súdneho spisu sp. zn. 16 C 527/93 zistil ústavný súd nasledovné:1. Žaloba právneho   predchodcu   sťažovateľa   o   zaplatenie   114 533 Sk   s   príslušenstvom proti 19 odporcom bola doručená Mestskému súdu v Košiciach 23. septembra 1992.2. Dňa   9. septembra 1993   boli   odporcovia   vyzvaní   na   vyjadrenie   k žalobe   a žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku (súdny poplatok bol zaplatený 28. septembra 1993).3. Podaním   z   8. októbra 1993   sťažovateľ   (jeho   právny   predchodca)   žiadal   súd o oznámenie stavu predmetného konania.4. V novembri 1993 bol nariadený termín pojednávania na 10. január 1994.

5. Pojednávanie   z   10. januára 1994   bolo   odročené   na   21. február 1994   z   dôvodu neprítomnosti 7 odporcov.6. Na pojednávaní 21. februára 1994 boli vypočutí prítomní účastníci konania a svedkovia a pojednávanie bolo odročené na 14. marec 1994. Uvedené pojednávanie bolo odročené na 16. máj 1994 pre opätovnú neprítomnosť viacerých odporcov.7. Pojednávanie 16. mája 1994 bolo po vypočutí prítomných odročené na 23. jún 1994 a sťažovateľ bol vyzvaný na predloženie potrebných listinných dokladov (sťažovateľ ich predložil 20. júna 1994).8. Pojednávanie z 23. júna 1994 bolo odročené na 15. august 1994 a sťažovateľovi (jeho právnemu predchodcovi) bolo uložené predložiť ďalšie listinné podklady (sťažovateľ ich doručil súdu 15. júla 1994).9. Pojednávanie nariadené na 15. august 1994 bolo zrušené.10. Opatrením   predsedu   súdu   z   25. augusta 1994   bola   vec   pridelená   do   senátu   34 C, následne opatrením zo 4. apríla 1995 do senátu 29 C.11. Prípisom   súdu   zo   14. februára 1996   bol   právny   predchodca   sťažovateľa   vyzvaný na špecifikáciu   žaloby   (právny   predchodca   sťažovateľa   odpovedal   na   výzvu   listom z 27. februára 1996).12. Ďalšiu   výzvu na doplnenie podkladov (odpis mzdových   listín   odporcov)   zaslal súd

9. júla 1996 právnemu predchodcovi sťažovateľa, ktorý jej vyhovel listom doručeným súdu 25. júla 1996.13. Opatrením predsedu súdu z 24. marca 1997 bola vec pridelená do senátu Dr. P.14. Dňa 27. marca 1998 bol nariadený termín pojednávania na 15. apríl 1998.15. Pojednávanie z 15. apríla 1998 bolo odročené pre neprítomnosť právneho predchodcu sťažovateľa s tým, že bude vyzvaný, aby sa vyjadril, či trvá na podanej žalobe.16. Pojednávanie z 9. septembra 1998 bolo opätovne odročené pre neprítomnosť právneho predchodcu sťažovateľa s tým, že bude vyzvaný, aby sa vyjadril, či trvá na podanej žalobe.17. Prípisom súdu zo 16. októbra 1998 bol právny predchodca sťažovateľa vyzvaný, aby sa vyjadril, či trvá na žalobe. Odpoveď na túto výzvu bola následne urgovaná v období do 10. decembra 2001 ďalšími 5 prípismi.

18. Prípisom   z   1. októbra 2001   oznámil   správca   konkurznej   podstaty   okresnému   súdu, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz.19. Prípisom   z   29. októbra 2003   okresný   súd   zisťoval   u sťažovateľa,   či   je   právnym nástupcom   pôvodného   žalobcu   a či   trvá   na   žalobe   (sťažovateľ   reagoval   listom doručeným 11. novembra 2003).20. Dňa   15. augusta 2005   doručil   sťažovateľ   okresnému   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v konaní.21. V septembri 2005 bol nariadený termín pojednávania na 15. december 2005.22. Pojednávanie z 15. decembra 2005 bolo z dôvodu neúčasti väčšiny odporcov odročené na neurčito.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   a   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 527/93.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“   (III. ÚS 61/98),   pričom   k vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   dochádza „až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu“   (I. ÚS 10/98).   Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zohľadňuje ústavný súd v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I. ÚS 70/98,   II. ÚS 74/97,   II. ÚS 813/00)   tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. V rámci prvého kritéria sa ústavný súd zaoberal právnou a faktickou zložitosťou veci, ktorá je predmetom namietaného konania sp. zn. 16 C 527/93. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci, ústavný súd po zistení, že predmetom namietaného konania je zaplatenie 114 593 Sk - istiny s príslušenstvom z titulu schodku vzniknutého v prevádzkovej jednotke sťažovateľa, konštatoval, že z právneho hľadiska nejde o zložitú vec.

Na druhej strane už skutočnosť, že žaloba smeruje proti 19 odporcom, signalizovala faktickú zložitosť namietaného konania, čo jeho priebeh potvrdil, pretože bolo potrebné zo strany okresného súdu vykonať časovo náročné dokazovanie a činnosť súdu objektívne sťažovala nečinnosť viacerých odporcov, ich opakovaná neúčasť na pojednávaniach, ako aj problémy   súvisiace   s doručovaním   listín.   Na   tomto   základe   ústavný   súd   konštatoval, že na   doterajšej   dĺžke   namietaného   konania   sp.   zn.   16 C 527/93   má   podiel   aj   faktická zložitosť veci.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka konania sp. zn. 16 C 527/93. Z analýzy spisu sp. zn. 16 C 527/93 vyplýva, že v období od apríla   1998   do   októbra   2001   neposkytoval   sťažovateľ   okresnému   súdu   potrebnú súčinnosť.   V tomto   období   sa   sťažovateľ,   resp.   jeho   právny   predchodca   2-krát   bez ospravedlnenia   nezúčastnil   ústneho   pojednávania   a nereagoval   na   viacero   prípisov okresného súdu. Ústavný súd na základe tohto zistenia dospel k záveru, že na doterajšej neprimeranej dĺžke namietaného konania má podiel aj správanie sťažovateľa ako účastníka konania. Ústavný súd zároveň zdôraznil, že táto skutočnosť nemôže ospravedlniť nečinnosť, resp. nedostatočnú aktivitu okresného súdu v namietanom konaní.

3. V rámci   posledného   kritéria   ústavný   súd   posudzoval   aktivitu   okresného   súdu v doterajšom priebehu namietaného konania. Na základe obsahu spisu sp. zn. 16 C 527/93 a dokumentácie   priloženej   k sťažnosti   ústavný   súd   konštatoval,   že   v období   od   podania žaloby   až   do   15. augusta 1994   bola   činnosť   okresného   súdu   plynulá   a smerovala k právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci   v primeranom   čase.   Následne   bol   okresný   súd do 14. februára 1996, t. j. takmer 17 mesiacov, nečinný, a preto ústavný súd toto obdobie hodnotil ako obdobie, v ktorom dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ani   v ďalšom   období   nebola   činnosť okresného súdu dostatočne plynulá a vykazovala znaky nečinnosti. Okresný súd nevykonal bez ospravedlniteľného dôvodu žiadny úkon vo veci v období od 1. júla 1996 do marca 1998   (17   mesiacov)   a v ďalšom   období   (od   októbra   1998   do   decembra   2001)   sa   jeho činnosť   obmedzila   na   zasielanie   výziev   sťažovateľovi   za   účelom   oznámenia,   či   trvá na podanej žalobe. Obdobne v období od decembra 2001 do podania sťažnosti na postup súdu podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. sťažovateľom (15. august 2005) sa činnosť okresného súdu obmedzila na zisťovanie, či sťažovateľ je právnym nástupcom pôvodného žalobcu.   Na   tomto   základe   ústavný   súd   konštatoval, že   aj   v tomto   období   nečinnosťou okresného súdu, resp. nedostatočnou plynulosťou jeho práce dochádzalo k porušovaniu práv sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne ukončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 527/93 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   zaoberal   sa   aj   jeho   žiadosťou   o   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 16 C 527/93 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto rozhodol aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   500 000 Sk s odôvodnením,   že „nečinnosťou   súdu   utrpel   finančnú   stratu,   nakoľko   nemá   možnosť právnymi prostriedkami získať v primeranej lehote finančné plnenie, ktoré mu náleží a ktoré reprezentuje   finančnú   ujmu   za   prípadné   porušovanie   právnej   povinnosti   zo   schodku žalovaných. Keby mal sťažovateľ priznanú žalovanú čiastku s príslušenstvom, mohol by ich zhodnotiť a vytvoriť finančný zisk.“.

Ústavný súd konštatoval, že účelom finančného zadosťučinenia nie je a nemôže byť kompenzácia finančnej straty, ktorú sťažovateľ utrpel nečinnosťou súdu. Na druhej strane vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za spravodlivé len z tohto dôvodu zamietnuť žiadosť   sťažovateľa   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   a   preto zohľadňujúc   najmä   faktickú   zložitosť   namietaného   konania   sp.   zn.   16 C 527/93,   podiel sťažovateľa na doterajšej dĺžke konania a dĺžku obdobia, v ktorom dochádzalo k zbytočným prieťahom   v konaní,   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   bude   priznanie   finančného zadosťučinenia   50 000 Sk   (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún)   sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. I. S. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil   sumou   6 309 Sk   (slovom   šesťtisíctristodeväť   slovenských   korún)   spolu   za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (vypočítanou zo základu   nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky v prvom polroku 2004 vo výške 15 008 Sk, t. j. 2-krát 2 501 Sk a 2-krát 150 Sk za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, pretože išlo o úkony urobené v roku 2005, a zvýšenou o 19 % daň z pridanej hodnoty, t. j. 1 007 Sk).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2006