SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 232/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11 NcC 72/2012z 19. októbra 2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a akoneprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesenímKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 NcC 72/2012 z 19. októbra2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súduKošice II (ďalej len „okresný súd“) žalobu, ktorou sa domáhala svojich nárokov na náhraduškody – nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti zaškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov, smerujúcu proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvomspravodlivosti Slovenskej republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnyma zásadným zásahom do jej základných práv zo strany okresného súdu, najmä práva naposkytnutie súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovalav úvode podanej žaloby „požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Košice II sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. Poukázala na to, že „Ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor“, a ďalej na to, že „Nerešpektovaním tejto premisy by došlo k negácii zásady nemo debet esse iudex in propria causa“, a taktiež poukázala na judikatúruústavného súdu týkajúcu sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu.
Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcovokresného súdu z prerokúvania a rozhodovania v predmetnom konaní.
Podľa sťažovateľky objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že jej žaloba o náhraduškody spôsobenej rozhodovaním jednotlivých sudcov okresného súdu má byť prerokovanáa rozhodnutá sudcami toho istého okresného súdu, vyvoláva dôvodnú pochybnosťo nezaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na dané okolnostiprípadu nemôžu javiť v očiach strán ako nezávislí.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu, uvedenérozhodnutie zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej finančnézadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasne sa domáhala vydania dočasnéhoopatrenia, ktorým by ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia krajskéhosúdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súdv tej istej veci koná.
Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súdeprebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je danápri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje,a identity účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jedenz uvedených znakov totožnosti veci.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základných práv podľačl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajskéhosúdu sp. zn. 11 NcC 72/2012 z 19. októbra 2012. Ústavný súd zistil, že konanie v tej istejveci voči tomu istému uzneseniu krajského súdu pre porušenie tých istých práv sťažovateľkyuž prebieha pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 10073/2014 na základe sťažnostisťažovateľky doručenej 18. augusta 2014.
Ústavný súd konštatuje, že začatie konania s nižšou spisovou značkou(Rvp 10073/2014) bráni tomu, aby vo veci prebiehalo ďalšie konanie s vyššou spisovouznačkou (Rvp 11523/2014), a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuťpre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľkyv nej uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2015