znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 232/2010-12

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 6. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ndob 13/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2010 doručená   sťažnosť   J.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ndob 13/2009.

V sťažnosti označenej ako „žaloba“ sťažovateľ uviedol:

„Dňa 9. januára 2007 som podal odvolanie voči uzneseniu Najvyšší súd SR - 3 Obdo 10/2006 a to cestou Okresného súdu Veľký Krtíš... Na toto moje odvolanie prišla prvá odpoveď... 15.07.2009.... Od 09.01.2007 do 15.07.2009 – 28 mesiacov a 24 dní... nebola so mnou vedená žiadna listová korešpondencia – ani iné žiadne vyrozumenia...“.

Z prílohy   pripojenej   k sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   listom   z 27.   júla   2009 požiadal predsedu najvyššieho súdu „... aby podal vysvetlenie prečo sa v danej veci nič nekonalo“. Sťažovateľ v liste uvádza konanie vedené pod sp. zn. 2 Ndob 13/2009.

Podľa   názoru   sťažovateľa   najvyšší   súd   nekonal   efektívne   v zmysle   základných princípov ústavy a právnych predpisov Slovenskej republiky a poukazuje na skutočnosť, že„...   Reálna   súdna   ochrana   znamená   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   čo   je   možné dosiahnuť len aktívnou činnosťou súdu...“.

Sťažovateľ zároveň konštatuje, že „ide o jednoduchú vec po právnej stránke ako aj skutkového základu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám za to, že NS SR... vo veci riadne nekonal čím došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a k nedôvodným prieťahom v konaní...

Sťažovateľ   si   zároveň...   uplatňuje   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 132 775,67   Eura   ako   náhradu   nemajetkovej   ujmy   vyjadriteľnú   v peniazoch   za   to   že sťažovateľ je povinný trpieť stav právnej neistoty v ktorej sa nachádzal.“.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol, aby ústavný   súd   nálezom vyslovil porušenie „základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom NS SR...

Aby sťažovateľovi... bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 132 775,67 Eura ktoré je NS SR... povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu ako aj vzniknuté trovy a... náhradu hotových výdavkov vo výške 300 Euro...

Týmto žiadam, aby Ústavný súd SR zaviazal Najvyšší súd SR... na plnenie si svojej povinnosti v danej veci...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti   a jej príloh   vyplýva, že sťažovateľ namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ndob 13/2009.

V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   ústavný   súd   zistil,   že   pod sp. zn. 2 Ndob 13/2009 je na najvyššom súde vedené konanie o námietke zaujatosti voči predsedníčke senátu najvyššieho súdu, ktorú vzniesol sťažovateľ 3. júna 2009 v dovolacom konaní sp. zn. 3 Obdo 20/2009. O námietke sťažovateľa najvyšší súd rozhodol uznesením z 24. júna 2009, ktoré bolo doručené sťažovateľovi 15. júla 2009 a v tento deň nadobudlo aj právoplatnosť.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“ najvyššieho súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. Rozhodnutie, ktorým najvyšší súd rozhodol o námietke zaujatosti, nadobudlo právoplatnosť 15. júla 2009. Vzhľadom na to, že predmetná sťažnosť bola podaná ústavnému súdu 26. marca 2010, teda už po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods.   3 zákona o ústavnom   súde,   ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2010