znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 232/04-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Petra Kohúta, súdneho exekútora, so sídlom B. B., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 46   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu   Banská   Bystrica sp. zn. 1 Er 719/1997, Ex 376/97 z 30. júla 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Petra Kohúta o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. septembra 2004 doručené podanie Mgr. Petra Kohúta, súdneho exekútora, so sídlom B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. K., B., ktoré bolo označené ako „ústavná sťažnosť“. Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   ním   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), pretože   uznesením   sp.   zn.   1   Er   719/1997,   Ex 376/97   z 30.   júla   2004   mu   Okresný   súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) nepriznal náhradu trov zastaveného exekučného konania. Sťažovateľovi týmto nezákonným rozhodnutím okresného súdu vznikla škoda. Sťažovateľ navrhol vysloviť porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy, zrušiť uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 Er 719/1997, Ex 376/97 z 30. júla 2004 a vrátiť vec na ďalšie konanie.

2.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,   sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom   o ústavnom   súde, neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj sťažnosti   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť aj vtedy, ak je zrejmé,   že   medzi   namietaným   postupom   všeobecného   súdu,   v tomto   prípade   okresného súdu,   ktorý   rozhodoval   o zastavení   exekúcie   a o náhrade   trov   konania   sťažovateľa   ako súdneho exekútora, a označeným základným právom nie je žiadna súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ o možnom porušení tohto základného práva.

3.   Podľa   čl.   46   ods.   3   ústavy   „Každý   má   právo   na   náhradu   škody   spôsobenej nezákonným   rozhodnutím   súdu,   iného   štátneho   orgánu   či   orgánu   verejnej   správy   alebo nesprávnym úradným postupom“. Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených aj v čl.   46   ods.   3   ústavy   sa   možno   len   v medziach   zákonov,   ktoré   tieto   ustanovenia vykonávajú.   Takýmto   zákonom   je   zákon   č.   514/2003   Z.   z.   o zodpovednosti   za   škodu spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon č. 514/2003 Z. z.“).

Okresný   súd   zastavením   exekúcie   napadnutým   uznesením,   v ktorom   rozhodol   aj o tom, že nepriznal sťažovateľovi náhradu trov exekúcie od oprávneného, vykonal svoju právomoc, ktorá vo všeobecnosti   vyplýva z čl. 142 ods.   1 ústavy a osobitne zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene a doplnení   ďalších   zákonov   v znení   neskorších predpisov.

Výkonom tejto právomoci však okresný súd ako súd exekučný nemohol v žiadnom prípade zasiahnuť do základného práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy. Napadnuté uznesenie nemá žiadnu vecnú súvislosť s týmto základným právom a ani nevytvára žiadnu prekážku pre uplatnenie tohto základného práva za splnenia predpokladov ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2004