znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 232/03-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť J. L., bytom M., vo veci nezaujatého posúdenia jeho individuálnej   žiadosti   so   zreteľom   na   jeho   skutočný   zdravotný   stav,   priznania   plného invalidného   dôchodku   a primeraného   odškodnenia   smerujúcej   proti   Sociálnej   poisťovni, Krajskému súdu v Košiciach a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. L. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. októbra 2003   doručené podanie J. L., bytom M., (ďalej len „sťažovateľ“) „vo veci zamietnutia“ jeho „individuálnej žiadosti o celý invalidný dôchodok“ smerujúce proti Najvyššiemu súdu Slovenskej   republiky,   Krajskému   súdu   v Košiciach   a Sociálnej   poisťovni,   ktoré   sa zamietnutím   vyššie   uvedenej   sťažnosti   mali   dopustiť   porušenia   základných   práv sťažovateľa, ktoré sťažovateľ vo svojom podaní bližšie nekonkretizoval.

Pretože podanie v predloženej podobe nespĺňalo náležitosti ustanovené podľa § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby svoje podanie   doplnil,   s tým,   že   ho   informoval   o týchto   náležitostiach,   ako   aj   o možnosti a podmienkach ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavný súdom.

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu reagoval v určenej lehote, svoje podanie doplnil a súčasne   požiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným   súdom s dokumentovaním svojich sociálnych pomerov. Podanie sťažovateľa však ani po doplnení neobsahovalo   náležitosti   ustanovené   zákonom   o ústavnom   súde   (sťažovateľ   neoznačil základné práva, ktoré ním označené orgány mali porušiť), a preto ho ústavný súd odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sťažovateľa   pre   nesplnenie   zákonom ustanovených náležitostí bolo už bez právneho významu zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2003