SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 231/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené podsp. zn. Rvp 9539/2014 až sp. zn. Rvp 9541/2014 a sp. zn. Rvp 12475/2014 vo vecinamietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12 CoE 307/2013 z 29. mája2014, sp. zn. 11 CoE 187/2013 z 5. júna 2014, sp. zn. 11 CoE 21/2014 z 5. júna 2014 a sp.zn. 12 CoE 310/2013 z 26. júna 2014 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 9539/2014 až sp. zn. Rvp 9541/2014 a sp. zn. Rvp 12475/2014 s p á j a na spoločnékonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 9539/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a akopodané zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. augusta2014 a 25. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom auzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 12 CoE 307/2013z 29. mája 2014, sp. zn. 11 CoE 187/2013 z 5. júna 2014, sp. zn. 11 CoE 21/2014 z 5. júna2014 a sp. zn. 12 CoE 310/2013 z 26. júna 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenia krajskéhosúdu“).
Z obsahu sťažností vyplýva, že Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“)uzneseniami špecifikovanými v prílohách k sťažnostiam uložil sťažovateľke (ako oprávnenejv exekučnom konaní), aby zaplatila súdny poplatok v sume 1 € za spracovanie hromadnéhopodania – návrhu na zmenu súdneho exekútora – podľa „položky č.20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.)“. Na základe odvolaní sťažovateľky krajský súdnapadnutými uzneseniami uznesenia okresného súdu potvrdil.
Podľa sťažovateľky okresný súd aj krajský súd porušili jej právo na súdnu ochranua právo na spravodlivý súdny proces tým, že „svoje rozhodnutie formulovali na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva a osobitne aplikácie protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolali konanie na potvrdenie domnienky o ústavnosti, ktorá je však vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole ústavnosti“.
Podľa názoru sťažovateľky „porušovateľ, alebo súd prvého stupňa, mali prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP“ a „postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska“.
Sťažovateľka v sťažnostiach ďalej uviedla, v čom spočíva podľa jej názoru rozporpoložky 20b) Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákona Slovenskej národnej radyč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)] s ústavou.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, žepostupom a napadnutými uzneseniami krajského súdu bolo porušené jej základné právopodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté uzneseniakrajského súdu zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej priznal finančnézadosťučinenie a úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniazákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len„OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 9539/2014 až sp. zn. Rvp 9541/2014 a sp. zn. Rvp 12475/2014 a z tohto obsahuvyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavnýsúd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohtouznesenia.
2. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôžepodať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôdiných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajúporušenie svojich základných práv alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnomprerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými (III. ÚS 41/00, I. ÚS43/98, II. ÚS 128/95).
O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy, keďnamietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného právaalebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh, pripredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušeniaoznačeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiťpo jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).
Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd z obsahu napadnutých uznesení,ktoré boli pripojené k sťažnostiam, nepochybne zistil, že sťažovateľka v napadnutýchkonaniach nemá postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou na podaniesťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 113/02, III. ÚS 162/09,I. ÚS 343/09). Z napadnutých uznesení krajského súdu vyplýva, že účastníčkounapadnutých konaní v procesnom postavení oprávnenej je obchodná spoločnosťEX CREDIT, a. s., Šustekova 49, Bratislava.
Keďže sťažovateľka nie je účastníčkou napadnutých exekučných konaní, postupoma napadnutými uzneseniami krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu jej základných právalebo slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 205/04). Vzhľadom na uvedenéskutočnosti sťažovateľka nie je v okolnostiach prípadu aktívne vecne legitimovanána podanie sťažností ústavnému súdu.
Keďže porušenie označených práv postupom a napadnutými uzneseniami krajskéhosúdu namietala v konaní pred ústavným súdom osoba odlišná od účastníka týchto súdnychkonaní, ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podané zjavne neoprávnenou osobou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2015