znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 231/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené podsp.   zn.   Rvp   9539/2014   až   sp.   zn.   Rvp   9541/2014   a sp.   zn.   Rvp   12475/2014   vo   vecinamietaného   porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12 CoE 307/2013 z 29. mája2014, sp. zn. 11 CoE 187/2013 z 5. júna 2014, sp. zn. 11 CoE 21/2014 z 5. júna 2014 a sp.zn. 12 CoE 310/2013 z 26. júna 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 9539/2014 až sp. zn. Rvp 9541/2014 a sp. zn. Rvp 12475/2014   s p á j a na spoločnékonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 9539/2014.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   akopodané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. augusta2014   a 25.   septembra   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom auzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 12 CoE 307/2013z 29. mája 2014, sp. zn. 11 CoE 187/2013 z 5. júna 2014, sp. zn. 11 CoE 21/2014 z 5. júna2014 a sp. zn. 12 CoE 310/2013 z 26. júna 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenia krajskéhosúdu“).

Z obsahu sťažností vyplýva, že Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“)uzneseniami špecifikovanými v prílohách k sťažnostiam uložil sťažovateľke (ako oprávnenejv exekučnom konaní), aby zaplatila súdny poplatok v sume 1 € za spracovanie hromadnéhopodania – návrhu na zmenu súdneho exekútora – podľa „položky č.20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.)“. Na základe odvolaní sťažovateľky krajský súdnapadnutými uzneseniami uznesenia okresného súdu potvrdil.

Podľa sťažovateľky okresný súd aj krajský súd porušili jej právo na súdnu ochranua právo na spravodlivý súdny proces tým, že „svoje rozhodnutie formulovali na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva a osobitne aplikácie protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolali konanie na potvrdenie domnienky   o ústavnosti,   ktorá   je   však   vyvrátiteľná   rozhodnutím   o abstraktnej   kontrole ústavnosti“.

Podľa názoru sťažovateľky „porušovateľ, alebo súd prvého stupňa, mali prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP“ a „postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska“.

Sťažovateľka v sťažnostiach ďalej uviedla, v čom spočíva podľa jej názoru rozporpoložky 20b) Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákona Slovenskej národnej radyč. 71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a   poplatku   za   výpis   z   registra   trestov   v   zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)] s ústavou.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, žepostupom a napadnutými uzneseniami krajského súdu bolo porušené jej základné právopodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté uzneseniakrajského   súdu   zrušil   a veci   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie   a aby   jej   priznal   finančnézadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniazákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len„OSP“).

Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.Rvp 9539/2014 až sp. zn.   Rvp 9541/2014   a sp. zn. Rvp 12475/2014 a z   tohto obsahuvyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavnýsúd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohtouznesenia.

2. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôžepodať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôdiných   osôb,   nie   svojich   (I.   ÚS   56/98).   Sťažnosti,   v   ktorých   sťažovatelia   nenamietajúporušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   ústavný   súd   už   pri predbežnomprerokovaní   odmieta   ako   podané   osobami   zjavne   neoprávnenými   (III. ÚS 41/00,   I.   ÚS43/98, II. ÚS 128/95).

O   návrhu   podanom   zjavne   neoprávnenou   osobou   možno   hovoriť   vtedy,   keďnamietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného právaalebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným   postupom   orgánu   štátu   a   osobou   sťažovateľa,   prípadne   z   iných   dôvodov.Za návrh   podaný   niekým   zjavne   neoprávneným   preto   možno   považovať   návrh,   pripredbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušeniaoznačeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiťpo jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).

Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd z obsahu napadnutých uznesení,ktoré   boli   pripojené   k   sťažnostiam,   nepochybne   zistil,   že   sťažovateľka   v napadnutýchkonaniach nemá postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou na podaniesťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 113/02, III. ÚS 162/09,I. ÚS 343/09).   Z napadnutých   uznesení   krajského   súdu   vyplýva,   že   účastníčkounapadnutých   konaní   v procesnom   postavení   oprávnenej   je   obchodná   spoločnosťEX CREDIT, a. s., Šustekova 49, Bratislava.

Keďže sťažovateľka nie je účastníčkou napadnutých exekučných konaní, postupoma napadnutými uzneseniami krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu jej základných právalebo slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 205/04). Vzhľadom na uvedenéskutočnosti   sťažovateľka   nie   je   v okolnostiach   prípadu   aktívne   vecne   legitimovanána podanie sťažností ústavnému súdu.

Keďže porušenie označených práv postupom a napadnutými uzneseniami krajskéhosúdu namietala v konaní pred ústavným súdom osoba odlišná od účastníka týchto súdnychkonaní, ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2015