SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 231/2010-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť A. T. a M. T., obaja bytom B., zastúpených advokátom JUDr. M. G., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 44 C 30/2008-40 z 20. mája 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 Co 135/2009-58 z 10. decembra 2009 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť A. T. a M. T. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2010 doručená sťažnosť A. T. a M. T., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 12 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 a 3 v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k. 44 C 30/2008-40 z 20. mája 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 12 Co 135/2009-58 z 10. decembra 2009.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že pred okresným súdom uplatňovali náhradu škody z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pri neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru manžela sťažovateľky a otca sťažovateľa proti Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Okresný súd žalobu zamietol s odôvodnením, že na vec sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nárok sťažovateľov nebol dôvodný. Toto rozhodnutie bolo po doplnení dokazovania v celom rozsahu potvrdené krajským súdom. Rozhodnutie súdov bolo nesprávne a nezákonné, pretože vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a súdy vec posudzovali podľa neplatného právneho predpisu, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľov na spravodlivý súdny proces. Okrem toho namietali, že súdy konali v ich neprítomnosti, čím porušili základné procesné pravidlá v konaní pred súdom. V konečnom dôsledku súdy rozhodli aj tak, že ich zaviazali na náhradu trov konania, čo nebolo na mieste vzhľadom na ich postavenie. Aj keď krajský súd doplnil dokazovanie, použil na rozhodnutie vo veci ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo však bol nesprávny výklad. Žiadali preto, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:
„1) Základné právo sťažovateľov na spravodlivé konanie bolo porušené.
2) KS a OS svojim konaním porušili Ústavu SR a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
3) Sťažovateľovi sa podľa čl. 127 ods. 3 priznáva finančné zadosťučinenie a to vo výške 100.000,- EUR...
4) Sťažovateľ má právo na náhradu trov konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných opráv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, pokiaľ sťažovateľ nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.
Sťažovatelia uviedli, že v predmetnej veci podali aj dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Toto potvrdili aj písomne podaním doručeným ústavnému súdu 3. mája 2010.
Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na zásade prieskumu veci právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem (Občiansky súdny poriadok). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to princíp subsidiarity.
Ústavný súd preto zaujal názor, že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná za zachovanú vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bulena a spol. verzus Česká republika a rozhodnutie uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3 a pod.).
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2010