znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 231/08-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. P. a M. P., T., zastúpených advokátkou JUDr. K. Š., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 50/00 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7   C   50/00 p o r u š i l základné   právo J.   P.   a M.   P.,   aby   sa   ich   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 50/00 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. P. a M. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Trnava p o v i n n ý   im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. P. a M. P.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 327,30 € (slovom   tristodvadsaťsedem   eur   a   tridsať   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr. K. Š., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 27. mája 2008 č. k. II. ÚS 231/08-10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. P. a M. P., T. (ďalej aj „sťažovateľ“ a „sťažovateľka“,   a   spolu   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   porušenie   svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 50/00 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: „B. so sídlom v T.,... podalo dňa 11. 05. 2000 ako navrhovateľ návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy vo výške 6.833,- Sk s príslušenstvom proti sťažovateľom...“.

Sťažovatelia ďalej popísali chronológiu úkonov súdu v danej veci a poukázali na to, že   podľa   ich   presvedčenia   v napadnutom   konaní   dochádzalo   a dochádza   k   zbytočným prieťahom. Vo svojej sťažnosti uviedli: „Čo sa týka samotnej podstaty vzniku zbytočných prieťahov   v   tomto   konaní,   s konečnou   platnosťou   o   nich   rozhodne   Ústavný   súd, domnievame sa však, že prieťahy vznikli a ďalej trvajú v dôsledku postupu súdu v tejto veci. Okresný súd vo veci v dlhších časových úsekoch buď vôbec nekonal alebo aj keď konal,   tak   vykonával   úkony   len   z   dôvodu,   aby   v   predmetnej   veci   vôbec   nejaké   úkony vykázal. Aktuálne je možné konštatovať, že vo veci nebolo vytýčené žiadne pojednávanie viac ako 3 roky.

Sťažovatelia sa sťažnosťou zo dňa 21. 12. 2005 sťažovali na prieťahy v konaní.... V tejto súvislosti si sťažovatelia dovoľujú pripomenúť, že ospravedlňovanie zo strany vedenia Okresného súdu v Trnave a napokon aj Krajského súdu v Trnave, že pridelenie niekoľko desiatok už začatých konaní novej sudkyni bolo príčinou nekonania zo strany súdu neobstojí, pretože podľa našich informácii na občianskoprávnom úseku je už viac rokov dostatočný počet sudcov, títo majú pomerne nízky nápad vecí, v ostatných rokoch má každý sudca   prideleného   vyššieho   súdneho   úradníka.   Príčinou   neuspokojivého   stavu vo vybavovaní agendy na občianskoprávnom úseku je zrejme nedostatočná kontrola sudcov zo strany vedenia Okresného súdu v Trnave, čo sa zrejme prejavuje aj v podaniach iných sťažovateľov na prieťahy v konaní. Taktiež tvrdenie Krajského súdu v Trnave, že od augusta 2005 sa vo veci koná plynule sa nezakladá na pravde, a to s poukazom na tú skutočnosť, že Okresný súd v Trnave o danej veci do dnešného dňa nielen že nerozhodol, ale ani v danej veci nevykonal žiadny úkon....

V spore, ktorý je predmetom konania na Okresnom súde v Trnave (týka sa úhrad za plnenia poskytované s užívaním družstevného bytu), ide o sumu vo výške 6.883,-Sk s prísl.. Tento spor možno hodnotiť ako nie veľmi náročný spor, skutkovo a právne vôbec nie zložitý, čo však možno tvrdiť iba za predpokladu, že sudca si náležíte plní svoje povinnosti ktoré mu vyplývajú   zo   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších predpisov.   Sťažovatelia   sa   domnievajú,   že   v   danej   veci   sa   jedná   o   zavinené   prieťahy v konaní zapríčinené chýbajúcou kontrolnou činnosti zo strany vedenia Okresného súdu na zabezpečenie plynulosti vo vybavovaní súdnej agendy....

Právna   neistota   ohľadom   konania,   ktoré   za   viac   ako   sedem   rokov   nie   je   stále ukončené,   sa dá odstrániť jedine právoplatným rozhodnutím súdu. Aj napriek tomu,   že sťažovatelia nie sú v predmetnej veci navrhovateľmi, právoplatné rozhodnutie uvedeného sporu im bráni, aby mohlo dôjsť k uskutočneniu prevodu 3-izbového družstevného bytu, ktorý užívajú. Ostatní užívatelia bytov (teraz už vlastníci) v dome, v ktorom sa byt nachádza, už majú prevody bytov do ich vlastníctva viac rokov zrealizované....

Sťažovatelia   žiadajú   aj   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   127   ods.   3 Ústavy Slovenskej republiky, a to každému vo výške 100.000,- Sk...

Túto svoju žiadosť odôvodňujú ujmou, ktorá im vznikla v dôsledku konania, ktoré svojim postupom vytvorili sťažovateľom právnu neistotu a dôsledky, ktoré vznikajú tým, že sťažovatelia stále nemajú možnosť, aby bol byt, ktorý dlhé roky užívajú; prevedený do ich vlastníctva,   pričom   zastávajú   názor,   že   nárok   navrhovateľa   voči   sťažovateľom   nie   je dôvodný. Nemožnosť odkúpenia bytu (a teda prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu na sťažovateľov) má za následok, že sťažovatelia sú neprimerane dlho v neistote, čo sa týka ich bytovej otázky. Až do skončenia uvedeného sporu totiž nebudú mať istotu, že nimi obývaný byt budú môcť nadobudnúť do vlastníctva. Opätovne podotýkame, že dôvodom tejto právnej neistoty je spor takmer nepatrnej hodnoty.

Sťažovatelia sa domnievajú, že intenzita porušenia namietaného práva spôsobená tak dlhodobými prieťahmi v nečinnosti súdu sa prakticky rovná odmietaniu spravodlivosti.... Na základe vyššie uvedených dôvodov sa sťažovatelia domnievajú, že v označenom konaní došlo k porušeniu ich práv podľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, preto navrhujú, aby Ústavný súd vydal nasledovné rozhodnutie:

Základné právo J. P. a M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   v Trnave   v   konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 50/2000 bolo porušené.

Okresnému súdu v Trnave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 50/2000 konal bez zbytočných prieťahov.

J.   P.   a M.   P.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   každému   vo   výške 100.000,- Sk (...), ktoré im je Okresný súd v Trnave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Trnava je povinný uhradiť J. P. a M. P. trovy právneho zastúpenia (...) na   účet   ich   právneho   zástupcu   spoločnosti   I.,   s. r. o.,   zast.   JUDr.   K.   Š.,   konateľkou a advokátkou...“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný   súd,   zastúpený jeho predsedom   JUDr.   P.   L.,   listom   z 25. marca   2009 sp. zn.   1SprV/291/08,   a právna   kancelária   zastupujúca   sťažovateľov   stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 16. apríla 2009.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   chronológiu   úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„... Z prehľadu úkonov súdu vyplýva, že prieťahy v konaní boli spôsobené jednak skutkovou náročnosťou celej veci, jednak tým, že vec bola dlhšiu dobu na odvolacom súde a čiastočne aj tým, že zákonný sudca vo veci nevykonal efektívne a sústredené procesné úkony na zabezpečenie plynulosti konania....oznamujem Vám, že súhlasím s tým, aby sa vo veci upustilo od ústneho prejednania.“

2.2 Právna kancelária zastupujúca sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedla najmä, že:

„Na   základe   Vašej   výzvy   zo   dňa   31.   3.   2009,   doručenej   do   našej   advokátskej kancelárie I., s. r. o. dňa 6. 4. 2009, vo veci sťažnosti I. J. P.,... II. M. P.,... obaja trvale bytom   T.  ...   pre   namietané   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod spis. zn. 7C/50/00, si Vám týmto dovoľujeme vyjadriť náš súhlas s tým, aby bola vec prejednaná v zmysle § 30 ods. 1 a 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov bez nariadenia pojednávania.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy   a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 50/00:

Dňa 11. mája 2000 podalo B. T. (ďalej len „navrhovateľ“) Okresnému súdu Trnava návrh   proti   M.   P.   a J.   P.   na   vydanie   platobného   rozkazu   o   zaplatenie   6   833   Sk s príslušenstvom.

Dňa   16.   mája   2000   súd   vydal   platobný   rozkaz   na   zaplatenie   6   833   Sk s príslušenstvom.

Dňa 29. mája 2000 sťažovatelia podali odpor proti platobnému rozkazu.Dňa 9. augusta 2000 súd vyzval navrhovateľa, aby sa písomne vyjadril k odporu.Dňa 15. augusta 2000 sa navrhovateľ vyjadril k odporu.Dňa 13. septembra 2000 súd nariadil termín pojednávania na 20. október 2000.Dňa 20. októbra 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. december 2000.

Dňa 8. decembra 2000 sa navrhovateľ vyjadril písomne k predmetnej veci.Dňa 19. decembra 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 27. február 2001.

Dňa 26. februára 2001 sa sťažovatelia vyjadrili písomne k predmetnej veci.Dňa 27. februára 2001 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že navrhovateľ do 14 dní oznámi súdu, akým spôsobom boli vybavené reklamácie zo strany sťažovateľov.

Dňa 7. marca 2001 navrhovateľ predložil súdu listiny.Dňa 21. marca 2001 súd vyzval navrhovateľa, aby predložil doklad aj o tom, akým spôsobom boli odpovede na reklamácie sťažovateľom doručené.

Dňa 28. marca 2001 navrhovateľ odpovedal na výzvu súdu.Dňa 22. júna 2001 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že do konania budú pribraní znalci.

Dňa 24. júla 2001 sťažovatelia doplnili svoje vyjadrenie k odporu.Dňa 12. septembra 2001 súd uznesením č. k. 7 C 50/00-73 ustanovil vo veci znalca Ing. E. K. a sťažovateľom uložil zložiť preddavok na znalečné.

Dňa 24. septembra 2001 sťažovatelia požiadali súd o odpustenie povinnosti zložiť uvedený preddavok.

Dňa 18. októbra 2001 súd vyzval sťažovateľov, aby zaslali súdu doklady o svojich rodinných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 26. októbra 2001 sťažovatelia zaslali súdu požadované doklady.

Dňa   23.   januára   2002   súd   vyzval   znalca,   aby   prevzal   predmetný   spis   na   účely znaleckého   dokazovania.   V rovnaký   deň   uznesením   č.   k.   7   C   50/00-80   oslobodil sťažovateľov od platenia súdnych poplatkov celkom.

Dňa 25. júna 2002 bol súdu doručený znalecký posudok.Dňa 18. júla 2002 súd nariadil termín pojednávania na 27. august 2002.Dňa 21. augusta 2002 sa navrhovateľ vyjadril k znaleckému posudku.Dňa 27. augusta 2002 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že znalec sa vyjadrí k námietkam účastníkov konania.

Dňa 24. septembra 2002 súd vyzval znalca, aby sa vyjadril k námietkam účastníkov konania.

Dňa 22. októbra 2002 znalec odpovedal na výzvu.Dňa 15. januára 2003 súd vyzval sťažovateľov, aby sa písomne vyjadrili k vyjadreniu znalca.

Dňa 6. februára 2003 sťažovatelia odpovedali na výzvu.Dňa 19. februára 2003 súd nariadil vypočutie znalca dožiadaním na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom.

Dňa 4. apríla 2003 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom nariadil termín vypočutia na 28. apríl 2003.

Dňa 28. apríla 2003 sa výsluch odložil na 16. máj 2003.Dňa 16. mája 2003 sa uskutočnil výsluch znalca.Dňa 28. mája 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 10. júna 2003 súd nariadil termín pojednávania na 17. júl 2003.Dňa 17. júla 2003 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie a bol vyhlásený rozsudok č. k. 7 C 50/00-125, na základe ktorého súd návrh zamietol.

Dňa 14. augusta 2003 podal navrhovateľ proti uvedenému rozsudku odvolanie.Dňa 20. augusta 2003 aj sťažovatelia podali odvolanie proti uvedenému rozsudku.Dňa 3. septembra 2003 súd vyzval účastníkov konania, aby sa písomne vyjadrili k podaným odvolaniam.

Dňa 17. septembra 2003 sa navrhovateľ vyjadril k odvolaniu sťažovateľov.Dňa 25. septembra 2003 sa sťažovatelia písomne vyjadrili k odvolaniu navrhovateľa.Dňa   3.   októbra   2003   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Trnave   (ďalej   len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaniach.

Dňa   31.   marca   2004   krajský   súd   uznesením   č.   k.   11   Co   253/03-205   napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 17. mája 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 9. augusta 2005 sťažovateľ vyzval súd na odstránenie prieťahov v konaní.Dňa   11.   augusta   2005   súd   vylúčil   na   samostatné   konanie   vzájomný   návrh sťažovateľov.

Dňa 17. augusta 2005 súd vyzval navrhovateľa, aby presne špecifikoval žalovanú sumu.Dňa   5.   septembra   2005   navrhovateľ   predložil   svoje   podanie   súdu,   ku   ktorému pripojil aj dôkazný materiál.

Dňa 24. januára 2006 súd nariadil vo veci termín pojednávania na 6. marec 2006.Dňa 7. februára 2006 navrhovateľ zaslal súdu ďalšie písomnosti.Dňa 6. marca 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 4. máj 2006.

Dňa 3. mája 2006 súd vyzval navrhovateľa na doplatenie súdneho poplatku.Dňa 4. mája 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie a bol vyhlásený rozsudok č. k. 7 C 50/00-299, ktorým súd konanie sčasti zastavil a sčasti zamietol.

Dňa 18. mája 2006 navrhovateľ zaplatil požadovaný súdny poplatok.Dňa 19. júna 2006 navrhovateľ podal proti rozsudku č. k. 7 C 50/00-299 odvolanie.Dňa 19. júla 2006 bol spis predložený krajskému súdu.Dňa 4. augusta 2006 navrhovateľ zaslal súdu odôvodnenie svojho odvolania.Dňa   26.   októbra   2006   odvolací   súd   vyzval   sťažovateľov,   aby   sa   vyjadrili k odvolaniu.

Dňa 7. novembra 2006 sa sťažovatelia vyjadrili k predmetnému odvolaniu.Dňa 15. januára 2007 bol spis vrátený okresnému súdu z dôvodu procesných chýb v prvostupňovom konaní.

Dňa 16. januára 2007 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 7 C 50/00-326. Dňa 26. apríla 2007 bol spis opätovne predložený krajskému súdu.Dňa 22. júla 2008 krajský súd vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril k veci.

Dňa 28. júla 2008 navrhovateľ reagoval na výzvu krajského súdu.Dňa 14. októbra 2008 odvolací súd uznesením č. k. 11 Co 113/07-350 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 5. novembra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 30. decembra 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. február 2009.Dňa 5. februára 2009 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 24. marec 2009.

Dňa 25. februára 2009 navrhovateľ predložil súdu požadované listiny.Dňa 24. marca 2009 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu „oboznámenia sa s prednesmi účastníkov konania“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní „o   zaplatenie   6   833   Sk s prísl.“ vedenom   okresným súdom   pod sp.   zn. 7 C 50/00   dochádza   k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľov   ako   odporcov   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, dĺžka napadnutého konania podľa názoru ústavného   súdu   nebola   závislá   od   zložitosti   veci. Vec   z právneho   hľadiska   nemožno považovať za zložitú, veď v podstate ide o bežný žalobný návrh na zaplatenie nedoplatkov na   zálohových   platbách   za   užívanie   bytu;   a pomocou   znalca   (ktorý   potreboval   na vypracovanie   znaleckého   posudku   päť   mesiacov)   ani   po   skutkovej   stránke   nebola   vec zložitá.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   ich   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia neprispeli svojím správaním k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovali pokračovania v konaní aj podaním sťažnosti na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci krátkodobo opakovane nečinný (napr. od 26. októbra 2001 do 23. januára 2002 a od 5. septembra 2005 do 24. januára 2006), ale aj dlhodobo   nečinný,   a to   konkrétne   od   17.   mája   2004   do   11. augusta   2005   (pätnásť mesiacov),   a okrem   toho   jeho   postup   bol   neefektívny   v období   od   19.   júla   2006   do 26. apríla 2007, keď musel byť spis vrátený z krajského súdu „bez rozhodnutia o odvolaní“ okresnému súdu z dôvodu procesných chýb v prvostupňovom konaní. Uvedená nečinnosť a neefektívna   činnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím   ospravedlniteľná,   pretože   počas minimálne dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovatelia   v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania nachádzajú, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek zákonných   dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú z ústavnoprávneho aspektu už aj v kontexte takmer deväť rokov trvajúceho napadnutého konania netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú konkretizovanú nečinnosť a neefektívnu činnosť   okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v napadnutom   konaní   došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   požadovali   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   každému   vo výške 100 000 Sk, teda po 3 319,39 €, pretože „ujmou, ktorá im vznikla v dôsledku konania, ktoré svojim postupom vytvorili sťažovateľom právnu neistotu a dôsledky, ktoré vznikajú tým, že sťažovatelia stále nemajú možnosť, aby bol byt, ktorý dlhé roky užívajú; prevedený do ich vlastníctva, pričom zastávajú názor, že nárok navrhovateľa voči sťažovateľom nie je dôvodný“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov,   ako   aj   vzhľadom   na   význam   konania   pre sťažovateľov   (nemožnosť   previesť   užívaný   byt   do   svojho   vlastníctva,   tak   ako   to   bolo umožnené ostatným užívateľom) považuje za primerané vo výške každému po 1 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 4. októbra 2007 a spísanie sťažnosti zo 17. októbra 2007. Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena   v sume   dvakrát   po   98,59   €,   preto   trovy   právneho   zastúpenia   pre   jedného sťažovateľa predstavujú sumu 197,18 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu   157,74   €   v prípade   jedného   sťažovateľa.   Spolu s režijným paušálom   ku   každému úkonu (2 x 5,91 € v roku 2007) v prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkove sumu 327,30 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009