znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 231/06-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   31.   októbra   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Lubyho o sťažnosti MUDr. J. V., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 896/94 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo   MUDr.   J.   V.   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 896/94 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 896/94 konal bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. J. V. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   MUDr.   J.   V. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   5   788   Sk   (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice I p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 231/06-9 zo 7. júla 2006 prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   sťažnosť   MUDr.   J.   V.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. K., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 896/94 na základe návrhu sťažovateľa o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že   sťažovateľ podal   žalobu 12.   augusta   1992   a upravil   ju 1. novembra   1993. Okresný   súd   uskutočnil   vo   veci   pojednávania   4.   septembra   1995, 25. marca   1996, 6.   decembra   2002   a uznesením   z   24.   mája   2004   nariadil   doplnenie znaleckého   dokazovania.   Po   vyjadrení   právneho   zástupcu   sťažovateľa   k doplneniu znaleckého   posudku   13.   apríla   2005   sa   ďalšie   pojednávania   konali   5.   októbra   2005 a 16. februára 2006. Sťažovateľ namieta, že okresný súd dosiaľ v jeho veci nerozhodol, pričom sa v konaní vystriedali šiesti zákonní sudcovia.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol: „1. Základné právo MUDr. J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   Čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   1 v konaní vedenom pod sp. zn.: 15 C 896/1994 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice 1 v konaní vedenom pod s. zn.: 15 C 896/1994 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. J. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000 Sk (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Košice   1   povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice 1 je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia MUDr. J. V. na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   J.   K.,   advokátska   kancelária   K.,   (...),   do   15   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.“

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie a predsedu okresného súdu aj na vyjadrenie k sťažnosti. Právny zástupca   sťažovateľa   a predseda   okresného   súdu   ústavnému   súdu   oznámili,   že   netrvajú na konaní ústneho pojednávania, a preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania upustil.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 25. septembra 2006 uviedol:

„Žaloba bola podaná na Mestský súd v Košiciach ešte 12. 8. 1992 a doposiaľ nebolo vo veci rozhodnuté.

Zdĺhavosť konania spôsobilo niekoľko dôvodov. Účastníci nedoručili súdu žalobu v dostatočnom počte rovnopisov, nezaplatili súdny poplatok z návrhu, v priebehu konania žalobca v 2. rade zobral svoju žalobu späť, zomrela žalovaná,   niekoľkokrát   sa   upresňoval   petit   žaloby,   pojednávania   boli   odročené   pre neprítomnosť účastníkov alebo na ich žiadosť za účelom mimosúdnej dohody, ku ktorej nakoniec nedošlo a pod.

Zo   strany   súdu   boli   prieťahy   spôsobné   tým,   že   vo   veci   sa   vystriedalo   niekoľko zákonných sudcov.

V súčasnosti sa vo veci pravidelne koná. Podstatou práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   súdu.   Stav   právnej   neistoty   sa neodstráni tým, že súd v konaní nariadi pojednávanie alebo, že vykoná úkon. Stav právnej neistoty je odstránený až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej.

Vzhľadom na dĺžku konania je sťažnosť MUDr. V. dôvodná.“

Z predloženého súdneho spisu sp. zn. 15 C 896/94 ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania:

1. Dňa 12. augusta 1992 bol Mestskému súdu v Košiciach doručený návrh MUDr. J. V. a Ing. V. V. proti odporkyni Ľ. G. na začatie konania o vyporiadanie dedičstva, ktorým   sa   navrhovatelia   domáhali   vymedzenia   práv   a povinností   k zdedenej nehnuteľnosti.

2. Mestský   súd   v Košiciach   27.   augusta   1992 vyzval navrhovateľov   na doplnenie návrhu tak, aby obsahoval konkrétny petit a 6. októbra ich vyzval na predloženie jedného   rovnopisu   podania,   následne   17.   novembra   1992   zaslal   návrh   na vyjadrenie odporkyni.

3. Zo spisu nemožno zistiť, kedy bol odstúpený na konanie okresnému súdu. Prvý úkon okresného súdu, ktorý vyplýva z predloženého spisu, je z 22. februára 1993, keď zaslal vyjadrenie odporkyne právnemu zástupcovi navrhovateľov. Dňa 30. júla 1993 okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov na predloženie listu vlastníctva a znaleckého posudku k hodnote nehnuteľnosti a 30. augusta 1993 na ich predloženie vyzval navrhovateľov.

4. Dňa 2.   novembra 1993   bolo   doručené   podanie   právneho zástupcu   sťažovateľa, ktorým opravil žalobný návrh tak, že žiadal o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva   prikázaním   nehnuteľnosti   do   vlastníctva   sťažovateľa s povinnosťou   vyplatiť   spoluvlastníkov.   Zároveň   podal   návrh   na   vydanie predbežného   opatrenia   a   požiadal   o zaslanie   poštovej   poukážky   na   uhradenie súdneho poplatku.

5.   Dňa 1. decembra 1993 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za protinávrh. Sťažovateľ ho zaplatil

16. marca 1994.

6.   Podaním z 18. februára 1994 vzal navrhovateľ v 2. rade späť žalobu a požiadal o zastavenie konania o jeho nárokoch, pretože kúpnopredajnou zmluvou previedol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na odporkyňu.

7. Okresný súd uznesením z 2. mája 1994 zastavil konanie o nárokoch navrhovateľa v 2. rade, návrh sťažovateľa a protinávrh odporkyne vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. mája 1994.

8. Uznesením z 2. mája 1994 súd zamietol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia.

9. Na základe odvolania sťažovateľa proti tomuto uzneseniu bol spis 15. júna 1994 predložený Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením č. k. 11 Co 295/94-39 z 30.   septembra   1994   potvrdil   uznesenie   súdu   prvého   stupňa,   ktorým   zamietol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia. Spis bol vrátený okresnému súdu 12. októbra 1994.

10. Prípisom z 5. decembra 1994 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporkyne na predloženie listu vlastníctva, výzvu urgoval 9. januára 1995 a 31. januára 1995.

11. Dňa   21.   februára   1995   okresný   súd   vyzval   odporkyňu   na   zaplatenie   súdneho poplatku za protinávrh.

12. Pojednávanie nariadené na 25. máj 1995 bolo odročené na neurčito za účelom mimosúdnej   dohody   s tým,   že   právnym   zástupcom   účastníkov   bolo   uložené oznámiť výsledok dohody. Prípisom z 3. júla 1995 okresný súd vyzval právnych zástupcov účastníkov, aby oznámili, či došlo k dohode.

13. Pojednávanie nariadené na 4. september 1995 sa konalo v neprítomnosti žalovanej, ktorá   sa   ospravedlnila   z dôvodu   práceneschopnosti,   okresný   súd   uznesením pripustil zmenu návrhu.

14. Pojednávanie nariadené na 9. október 1995 bolo odročené, pretože sa nedostavil sťažovateľ ani jeho právny zástupca. Ďalšie pojednávanie 30. novembra 1995 bolo tiež   odročené   z dôvodu   neprítomnosti   účastníkov.   Z rovnakého   dôvodu   boli odročené   aj   pojednávania   8.   januára   1996   a 15.   februára   1996   (neprítomnosť odporkyne   na   pojednávaní   8.   januára   1996   ospravedlnil   jej   syn   z dôvodu práceneschopnosti).

15. Dňa 25. marca 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania.

16. Uznesením z 19. apríla 1996 okresný súd ustanovil znalca z odboru stavebníctva odvetvia   oceňovania   nehnuteľností,   aby   zistil,   či   posudzovaný   rodinný   dom   je vertikálne   reálne   deliteľný, s akými   predpokladanými   nákladmi   a určil   aktuálnu hodnotu nehnuteľností.

17. Dňa   28.   mája   1996   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   aby predložil aktuálny list vlastníctva.

18. Prípisom   z   3.   júla   1996   okresný   súd   v zmysle uznesenia   vyzval   účastníkov   na zloženie   preddavku   na   trovy   znaleckého   dokazovania   s poučením,   že   bez zaplatenia preddavku nemôže byť posudok vypracovaný.

19. Dňa   5.   novembra   1996   okresný   súd   urgoval   znalca   z dôvodu   uplynutia   lehoty určenej   na   vypracovanie   znaleckého   posudku.   Znalecký   posudok   bol   doručený

15. novembra   1996.   Uznesením   z   20.   novembra   1996   okresný   súd   rozhodol o znalečnom.

20. Dňa 17. februára 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý znalec a následne bolo pojednávanie odročené na 7. apríl 1997. Dňa 18. marca 1997 bolo pojednávanie preročené na neurčito.

21. Prípisom z 30. júla 1998 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporkyne, aby sa vyjadril k znaleckému posudku, najmä k otázke možnosti reálnej deľby domu a právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či bol vypracovaný geometrický plán na základe záverov znaleckého posudku.

22. Dňa 4. novembra 1998 bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa, v ktorom   navrhol   ustanovenie   znalca   z odboru   geodézie   na   vyhotovenie geometrického plánu na reálne rozdelenie nehnuteľnosti.

23. Prípisom z 25. októbra 2001 okresný súd požiadal Okresný úrad Košice I, odbor katastrálny o zaslanie listu vlastníctva.

24. Pojednávanie nariadené na 7. október 2002 bolo odročené na 8. november 2002. O odročenie požiadala písomne odporkyňa z dôvodu služobnej cesty jej právneho zástupcu.   Dňa   7.   novembra   2002   bolo   účastníkom   oznámené   preročenie   na

6. december 2002.

25.   Dňa   6.   decembra   2002   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito.

26. Prípisom z 27. marca 2003 okresný súd vyzval právneho zástupcu odporkyne, aby špecifikoval námietky k znaleckému posudku a návrhy k znaleckému dokazovaniu.

27.   Listom z 10. júla 2003 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby predložil   projektovú   dokumentáciu   k   stavebným   úpravám   podľa znaleckého posudku.

28. Dňa 27. novembra 2003 bolo doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľa, ktorým   okresnému   súdu   oznámil   právnych   nástupcov   po   zomrelej   odporkyni. Prípisom z 29. januára 2004 okresný súd požiadal notára JUDr. D. o oznámenie dedičov odporkyne.

29. Uznesením z 24. mája 2004 okresný súd uložil znalcovi doplniť znalecký posudok o určenie, či záver o reálnej deliteľnosti posudzovanej nehnuteľnosti zodpovedá spoluvlastníckym podielom účastníkov konania.

30.   Dňa 18. novembra 2004 bolo doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľa, ktorým opakovane žiadal, aby súd nariadil znalcovi vypracovať geometrický plán k návrhu reálneho rozdelenia nehnuteľnosti.

31.   Znalecký   posudok   bol   okresnému   súdu   doručený   26.   novembra   2004 a 1. decembra 2004 ho zaslal na vyjadrenie účastníkom konania.

32. Podaním doručeným 13. apríla 2005 sťažovateľ upravil petit tak, že žiada, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo určením nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva   jedného   z účastníkov   s povinnosťou   vyplatiť   odstupujúcemu spoluvlastníkovi všeobecnú cenu jeho spoluvlastníckeho podielu.

33. Prípisom   z   24.   augusta   2005   okresný   súd   urgoval   právneho   zástupcu   odporcu o zaslanie vyjadrenia k znaleckému posudku.

34. Dňa   3.   januára   2006   bolo   doručené   podanie   sťažovateľa,   ktorým   oznámil okresnému súdu, že nesúhlasí s cenou podľa znaleckého posudku predloženého odporcom.

35. Pojednávanie nariadené na 16. február 2006 bolo odročené na neurčito za účelom vykonania ďalšieho dokazovania s tým, že spis bude predložený sudcovi, ktorý po zvážení skutočností,   ktoré   odzneli   na   pojednávaní   buď   nariadi   znalecké   dokazovanie   pre   účely vyhotovenia geometrického plánu potrebného pre realizáciu reálnej deľby nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov, ako aj pre zistenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti potrebnej pre zistenie rozdielu, ktorý bude nutné vyplatiť v prospech toho zo spoluvlastníkov, ktorý získa menšiu časť nehnuteľnosti alebo nariadi pojednávanie na doplnenie dokazovania výsluchom účastníkov.

II.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,   podľa   ktorého   „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez zbytočných prieťahov...“

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   vychádza   zo   svojej   ustálenej   judikatúry,   podľa   ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (napr. II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

1. Predmetom posudzovaného konania je návrh sťažovateľa a protinávrh odporcu na zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   prikázaním   nehnuteľnosti   do vlastníctva   jednému   z účastníkov   s určením   povinnosti   vyplatiť   druhému   účastníkovi hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu. Podľa názoru ústavného súdu ide o konanie, ktoré je bežnou súčasťou agendy všeobecných súdov a po právnej stránke nie je zložité. Určitú skutkovú zložitosť veci signalizuje potreba znaleckého dokazovania. Nejedná sa však o takú mimoriadnu faktickú zložitosť, ktorá by opodstatňovala doterajšiu dĺžku konania.

2.   Druhým   kritériom,   pomocou   ktorého   ústavný   súd   skúmal   existenciu   zbytočných prieťahov, je správanie sťažovateľa v namietanom konaní.

Ústavný súd na ťarchu sťažovateľa pripísal zaplatenie súdneho poplatku až po výzve súdu   16.   marca   1994   a absenciu   na   viacerých   pojednávaniach   (9.   októbra   1995, 30. novembra 1995, 8. januára 1996 a 15. februára 1996), čím čiastočne prispel k predĺženiu konania.   Na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   prihliadol   pri   určení   výšky   primeraného finančného zadosťučinenia v tejto veci. Na druhej strane upresňovanie petitu žaloby ústavný súd   nepričítal   na   vrub   sťažovateľa,   pretože   využitie   možností   daných   sťažovateľovi procesnými predpismi (napr. Občiansky súdny poriadok) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v súdnom   konaní môže síce   spôsobiť predĺženie konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,   ktorého   dôsledkom   sú   zbytočné   prieťahy (napr.   I.   ÚS   31/01). Rovnako   ústavný   súd   vyhodnotil   námietku   predsedu   okresného   súdu   o odročení pojednávania za účelom mimosúdnej dohody, ku ktorej nakoniec nedošlo.

3. Posledné kritérium, podľa ktorého ústavný súd posudzoval namietané konanie, bol postup okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že napriek začatiu konania 12.   augusta   1992,   ústavný   súd   posudzuje   toto   konanie   len   od   15.   marca   1993,   keď nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde (I. ÚS 49/93).

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie trvá od podania návrhu už štrnásť rokov, pričom zo spisu zistil prvý úkon okresného súdu 22. februára 1993, teda okresný súd v tejto veci koná 13 rokov a 8 mesiacov bez meritórneho rozhodnutia, čo je okolnostiam prípadu celkom zjavne neprimeraná dĺžka konania.

Z priebehu   konania   vyplýva,   že   sa   na   jeho   dĺžke   významne   podieľala   nečinnosť okresného súdu v období od 18. marca 1997 do 4. septembra 2002, ktorá bola prerušená len dvomi úkonmi súdu a to 30. júla 1998 výzvou právnym zástupcom účastníkov v súvislosti so   znaleckým   posudkom   a 25.   októbra   2001   dožiadaním   Okresného   úradu   Košice   I o zaslanie listu vlastníctva. Tieto dva ojedinelé úkony v priebehu päť a pol roka, na ktoré nenadväzovala ďalšia procesná   činnosť okresného súdu, nemožno považovať za úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

Ústavný súd akceptuje názor predsedu okresného súdu, že k spomaleniu konania v ďalšom   období   došlo   aj   v dôsledku   úmrtia   odporkyne,   keď   súd   musel   zisťovať   jej právnych nástupcov. V nasledujúcom období bol však okresný súd bez relevantného dôvodu opäť   nečinný   a to   od   1.   decembra   2004   do   24.   augusta   2005,   ako   aj   od   posledného pojednávania zo 16. februára 2006 do predloženia spisu ústavnému súdu v septembri 2006. Viacnásobná zmena zákonného sudcu, na ktorú v tejto súvislosti tiež poukázal predseda okresného   súdu,   nie   je   okolnosťou,   ktorú   ústavný   súd   zohľadňuje   pri   posudzovaní zodpovednosti súdu za zbytočné prieťahy v konaní.

Vzhľadom   na   to,   že   nečinnosť   súdu,   ktorá   je   príčinou   neprimerane   dlhej   lehoty prerokovávania veci, ústavný súd ju označil za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré mali za následok   porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 896/94 zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 896/94 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   40 000   Sk vzhľadom na neadekvátnu a nedostatočnú právnu ochranu zapríčinenú nečinnosťou súdu. Pri   rozhodovaní   o priznaní   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   zohľadnil   všetky okolnosti prípadu, predovšetkým celkovú dĺžku konania, obdobia poznačené zbytočnými prieťahmi   ako   aj   čiastočný   podiel   sťažovateľa   na   dĺžke   konania   a   dospel   k záveru,   že v danom prípade bude konkrétnym okolnostiam prípadu primerané priznanie finančného zadosťučinenia 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. J. K. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil   sumou   5   788   Sk   (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún) spolu   za   dva   úkony   právnej   pomoci   urobené   v roku   2006   podľa   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, t. j. 2-krát 2 730 Sk a 2-krát 164 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2006