znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 231/05-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/04 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 24 C 137/02) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. B. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. októbra 2005 doručené podanie A. B., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., označené ako „Sťažnosť podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľka   namieta   zbytočné   prieťahy   v konaní Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len „okresný   súd“)   vedenom   pod   sp.   zn.   24 C 41/04 (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   24   C   137/02)   o jej   žalobe   vo   veci   určenia   neplatnosti zmluvy.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

«Dňa 15. 3. 2002 podala sťažovateľka u odporcu návrh na začatie konania o určenie neplatnosti zmluvy   proti   žalovaným:   žalovanému v 1.   rade   J.   K.,   žalovanému   v 2.   rade Mestu K. a žalovanej v 3. rade Ing. Z. Ch... Toto konanie sa viedlo u odporcu pod sp. zn. 24 C 137/02.

Odporca výzvou zo dňa 21. 3. 2002... vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Sťažovateľka   žiadosťou   zo   dňa 21.   5.   2002   požiadala   odporcu   o oslobodenie   od súdnych poplatkov.

Odporca výzvou zo dňa 17. 7. 2002... vyzval sťažovateľku na predloženie vyplneného potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Sťažovateľka podaním zo dňa 30. 7. 2002 predložila odporcovi vyplnené potvrdenie. Odporca uznesením... zo dňa 7. 8. 2002 priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podaním zo dňa 15. 11. 2002 sa žalovaný v 2. rade Mesto K. vyjadrilo k návrhu sťažovateľky, ako aj žalovaná v 3. rade...

Odporca   výzvou   zo   dňa   6.   2.   2003   vyzval   sťažovateľku   na   upresnenie   adresy žalovaného   v 1.   rade,   pretože   zásielka   adresovaná   mu   na   adresu   uvedenú   v návrhu   sa vrátila s oznámením, že adresát na uvedenej „adrese neznámy“.

Sťažovateľka oznámením zo dňa 22. 5. 2003 oznámila odporcovi adresu bydliska a sídlo zamestnávateľa žalovaného v 1. rade J. M. (predtým K.).

Sťažovateľka   podaním   zo   dňa   13.   2.   2003   zobrala   svoj   návrh   voči   žalovanému v 2. rade Mestu K. späť a žiadala, aby súd konanie proti žalovanému v 2. rade zastavil. Odporca   uznesením   sp.   zn.   24   C   137/2002   zo   dňa   5.   11.   2003   konanie   voči žalovanému v 2. rade Mestu K. zastavil a v prevyšujúcej časti návrh vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté i o trovách tohto konania.

Toto   konanie   sa   vedie   u odporcu   pod   sp.   zn.   24   C   41/2004   a doposiaľ   nie   je právoplatne skončené.

Sťažovateľka podaním zo dňa 28. 7. 2004 zmenila svoj návrh na začatie konania. Odporca uznesením sp. zn. 24 C 41/2004 zo dňa 8. 7. 2004 konanie prerušil až do právoplatného   skončenia   konania   vedeného   na   Okresnom   súde   Košice   II   pod   sp.   zn. 14 C 251/96. (Konanie vedené pod sp. zn. 14 C 251/96 sa týka zrušenia spoločného nájmu bytu medzi sťažovateľkou a žalovaným v 1. rade J. M., jej bývalým manželom.).

Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka dňa 22. 7. 2004 odvolanie. Odporca oznámením sp. zn. 24 C 41/2004 zo dňa 30. 3. 2005 oznámil sťažovateľke, že predpokladaný termín pojednávania v tejto veci bude v II. polroku 2005.

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4 Co 216/05-16 zo dňa 25. 7. 2005 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 8. 7. 2005.

Dňa   9.   9.   2005   podala   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v mene   sťažovateľky u predsedu Okresného súdu Košice II sťažnosť na prieťahy v konaní.

Predseda Okresného súdu Košice II listom sp. zn. Spr. 23148 zo dňa 19. 9. 2005 oznámil právnej zástupkyni sťažovateľky, že po prešetrení zistil, že sťažnosť je čiastočne dôvodná, nakoľko k určitým prieťahom v konaní došlo.»

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po predbežnom prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania o nej rozhodol týmto nálezom:

„Právo   sťažovateľky   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu Košice II najprv vo veci vedenej pod sp. zn. 24 C 137/02, v súčasnosti pod sp. zn. 24 C 41/2004 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II konal vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 24 C 41/2004 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne   z iných   dôvodov.   Za zjavne   neopodstatnenú   je   preto   možné   považovať   takú   sťažnosť,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 70/00, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 59/03).

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľky,   keďže   pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00).

Právny   názor   ústavného   súdu   o   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza z analýzy   doterajšieho   priebehu   konania   pred   prvostupňovým   súdom,   ktoré   začalo 15. marca 2002, teda doručením návrhu sťažovateľky okresnému súdu.

V priebehu roku 2002 okresný súd robil základné procesné úkony vo veci (7. augusta 2002 sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov). Po ďalších úkonoch vo veci a po reakcii na späťvzatie návrhu sťažovateľky voči žalovanému v 2. rade (13. februára 2003) a jej žiadosti o zastavenie konania voči nemu okresný súd 5. novembra 2003 zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade a návrh v časti vylúčil na samostatné konanie. V tomto období okresný súd konal relatívne plynulo a bez prieťahov vo veci.

Namietané konanie bolo ďalej na okresnom súde prerušené od 12. júla 2004 až do doručenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 25. júla 2005, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu (okresnému súdu 5. augusta 2005, sťažovateľke 22. augusta 2005), t. j. viac ako jeden rok.

Z doterajšieho priebehu konania a predovšetkým z úkonov sťažovateľky vyplynulo, že jej nebolo jasné, kto je vo veci pasívne legitimovaný, hoci táto skutočnosť vyplýva z listu vlastníctva.

Vzhľadom na uvedené okolnosti ústavný súd nepovažoval postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/04 (pôvodne pod sp. zn. 24 C 137/02) za taký, ktorý by   signalizoval   možnosť   kvalifikovať   ho   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ako porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Preto   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2005