znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 230/2018-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. októbra 2018 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészarosa, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Burocim, Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 2/2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 230/2018-20 z 10. mája 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 2/2005 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „namieta postup Krajského súdu v Bratislave, kde sa pod sp. zn. 3 T/2/2005 vedie trestné konanie voči obžalovaným ⬛⬛⬛⬛ a spol. Sťažovateľ vystupuje v uvedenej veci ako poškodený...

Skutok, ktorý sa kladie obžalovaným za vinu, sa stal v roku 2000 a vec napadla súdu dňa 2. 5. 2005.

Sťažovateľ bol skutkom poškodený tak, že bola od neho podvodným spôsobom vylákaná kúpna cena auta v sume 19.252,47 Eur, ktorá zodpovedá škode spôsobenej trestným činom. Nárok na náhradu škody bol riadne v trestnom konaní uplatnený.

Od spáchania skutku uplynulo vyše 13 rokov a od napadnutia na súd (po zdĺhavom prekladaní spisu) uplynulo vyše 8 rokov. Doposiaľ nebol vyhlásený právoplatný rozsudok. Sťažovateľ upozornil predsedu Krajského súdu v Bratislave na porušenie práva na prejednanie veci bez prieťahov v zmysle §§ 62 až 64 zákona o súdoch, a to podanou sťažnosťou zo dňa 11. 2. 2013 doručenou súdu 13. 2. 2013. Na túto sťažnosť reagoval súd prv tak, že si vyžiadal predĺženie lehoty na vybavenie sťažnosti do 13. 5. 2013.

O sťažnosti rozhodol 22. 4. 2013, kde predseda súdu konštatuje, že k prieťahom nedošlo, nakoľko ide o skutkovo zložitú vec. Sťažovateľ sa nevie stotožniť so stanoviskom súdu, nakoľko žiadna zložitosť prípadu nemôže znamenať rozhodovanie vo veci vyše 8 rokov.

Vo veci rozhodoval taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 To/13/2011, kde vo svojom uznesení zo dňa 12. 4. 2012 na str. 17 konštatuje, že od podania obžaloby spis koloval z dôvodu namietania miestnej príslušnosti a vo veci sa začalo konať až 25. 1. 2008. Pre dokreslenie treba uviesť, že Krajský súd v Bratislave sa stal príslušným na prejednanie veci uznesením Najvyššieho súdu SR 4 Ndt/24/2004 zo dňa 30. 5. 2005, teda Krajský súd v Bratislave hneď po pridelení spisu zapríčinil prieťahy v konaní takmer 3 roky. Prieťahy v konaní napokon konštatuje NS SR na str. 24 uznesenia 5 To/13/2011 zo dňa 12. 4. 2012.

Sťažovateľ už v minulosti podal na Ústavný súd sťažnosť na prieťahy tejto veci, kde súd uznesením pod sp. zn. IV. ÚS 458/2013-8 z 24.7.2013 sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Podstatou odôvodnenia bolo, že sťažovateľ z formálnoprávneho hľadiska nebol poškodeným, a teda nemá právo na konanie bez prieťahov.

Po tomto rozhodnutí Ústavného súdu došlo k zmene zákonného sudcu v tejto trestnej veci. Nový zákonný sudca vyzval sťažovateľa listom zo dňa 30.9.2014, aby spolu s ostatnými poškodenými oznámil spoločného zástupcu. Súd napokon opatrením zo dňa 1.12.2014 rozhodol o spoločnom zástupcovi poškodených, a teda i sťažovateľa. Sťažovateľ je teda presvedčený, že pokiaľ pri skoršom rozhodnutí o jeho sťažnosti na prieťahy bolo pre Ústavný súd dôležité, že nie je z formálnoprávneho hľadiska poškodeným, tak minimálne od roku 2014 súd považuje sťažovateľa za poškodeného, ktorému i určil spoločného zástupcu a s ním i tak koná.

Uvedené však nemalo dopad na tú skutočnosť, že súd ani k dnešnému dňu vo veci nevydal právoplatný rozsudok. Vo veci sa má uskutočniť ďalšie hlavné pojednávanie, pričom sa vyhľadáva prítomnosť ďalších svedkov.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci vec zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. 3T/2/2005 porušené bolo.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v súdnom konaní pod sp. zn. 3T/2/2005 konal bez zbytočných prieťahov.“

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda krajského súdu prípisom sp. zn. 1 SprV 78/2018 z 1. júna 2018, v ktorom uviedol:

«Prípisom zo dňa 22.05.2018 som požiadal ⬛⬛⬛⬛, členku senátu 3T Krajského súdu v Bratislave o vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľky, toto vyjadrenie zo dňa 28.05.2018 mi bolo predložené dňa 28.05.2018.

k ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 230/2018, vo vzťahu k veci Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „KS BA“) sp. zn. 3T/2/2005, uviedla, že v predmetnej trestnej veci sa konalo plynulo až do 02.01.2018, kedy sa stal práceneschopným ⬛⬛⬛⬛, predseda senátu 3T. vo svojom vyjadrení zároveň priložila prehľad úkonov v predmetnej trestnej veci doručenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To/l 3/2011 z 12.04.2012 na tunajší súd, ktorým bol rozsudok KS BA zo dňa 27.05.2018 zrušený a vec bola vrátená KS BA:

dňa 16.05.2012 bolo KS BA doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To/13/2011 z 12.04.2012

dňa 31.05.2012 zákonný sudca KS BA pokyn na doručovanie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To/13/2012 z 12.04.2012

dňa 12.09.2012 KS BA vykonával dopyt na Register obyvateľov SR

dňa 02.11.2012 bol určený termín hlavného pojednávania na deň 31.01.2013 dňa 05.11.2012 KS BA žiadal o zapožičanie spisu Okresného súdu Košice sp. zn. 8Ntv/366/2001

dňa 21.11.2012 KS BA žiadal Krajský úrad vyšetrovania PZ o stanovisko k príkazu na domovú prehliadku vykonanú v AK JUDr. Uja

dňa 26.11.2012 KS BA žiadal Okresný súd Košice o zapožičanie spisu sp. zn. 8Ntv V 48/01

dňa 31.01.2013 hlavné pojednávanie - odročenie hlavného pojednávania na deň 22.03.2013

dňa 31.01.201 (správne malo byť „2013“, pozn.) uznesenie KS BA o poriadkovej pokute pre D. Borseka

dňa 04.02.2013 KS BA žiada o opätovné zapožičanie spisu z Okresného súdu Košice dňa 04.02.2013 KS BA žiada o zapožičanie spisu z Okresného súdu Trenčín dňa 26.02.2012 (správne malo byť pravdepodobne „2013“, pozn.) neverejné zasadnutie KS BA na rozhodnutie o námietke zaujatosti

dňa 14.03.2013 spisový materiál KS BA sp. zn. 3T/2/2005 doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ dňa 26.03.2013 bolo KS BA doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tost/8/2013 z 19.03.2013 o zamietnutí sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ dňa 28.06.2013 určený termín hlavného pojednávania na deň 03.10.2013 dňa 03.10.2013 hlavné pojednávanie

dňa 27.11.2013 bol určený termín hlavného pojednávania na deň 30.01.2014 dňa 09.01.2014 opatrenie KSBA o ustanovení obhajcu

dňa 30.01.2014 hlavné pojednávanie

dňa 04.08.2014 pokyn zákonného sudcu na zisťovanie odpisov z RT GPSR, MSSR, ZVJS dňa 30.09.2014 výzva súdu na určenie spoločného zástupcu poškodených

dňa 01.12.2014 KS BA opatrenie o ustanovení spoločného zástupcu poškodených -

dňa 24.03.2015 bol určený termín hlavného pojednávania nadeň 04.05.2015 dňa 04.05.2015 hlavné pojednávanie, odročenie na termín hlavného pojednávania 01.06.2015

dňa 01.06.2015 hlavné pojednávanie, uznesenie o nepripustení poškodených (vrátane sťažovateľa) do konania, odročenie hlavného pojednávania na termín 29.06.2015

dňa 29.06.2015 hlavné pojednávanie, súčasne rozhodnutie senátu o námietke zaujatosti proti ⬛⬛⬛⬛ - nevylúčený

dňa 06.08.2015 spisový materiál KS BA sp. zn. 3T/2/2005 doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu senátu o nevylúčení predsedu senátu

dňa 19.10.2015 spisový materiál KS BA sp. zn. 3T/2/2005 vrátený z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako predčasne predložený

dňa 28.10.2015 uznesenie KS BA o nevylúčení asistentky ⬛⬛⬛⬛ (námietka zaujatosti zo strany obžalovaných)

dňa 03.02.2016 spisový materiál KS BA sp. zn. 3T/2/2005 doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaných proti uzneseniu senátu o nevylúčení predsedu senátu

dňa 18.03.2016 spisový materiál KS BA sp. zn. 3T/2/2005 vrátený z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spolu s uznesením sp.zn. 6Tost/6/2016 z 03.03.2016

dňa 05.09.2016 uznesenie KS BA o vylúčení veci obžalovaných zo spoločného konania

dňa 11.10.2016 spisový materiál KS BA sp. zn. 3T/2/2005 doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu z 05.09.2016 dňa 20.10.2016 spisový materiál KS BA sp. zn. 3T/2/2005 vrátený z Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spolu s uznesením sp.zn. 4Tost/38/2016 z 18.10.2016

dňa 13.06.2017 určený termín hlavného pojednávania na deň 18.09.2017

dňa 18.09.2017 hlavné pojednávanie, odročené na 06.11.2017

dňa 06.11.2017 hlavné pojednávanie, odročené na neurčito

dňa 14.11.2017 pokyn zákonného sudcu pre VSÚ na zabezpečenie podkladov dňa 12.02.2018 spisový materiál KS BA sp. zn. 3T/2/2005 doručený na Ústavný súd Slovenskej republiky na konanie o ústavnej sťažnosti

dňa 08.03.2018 spisový materiál KS BA sp. zn. 3T/2/2005 vrátený z Ústavného súdu Slovenskej republiky.

⬛⬛⬛⬛

vo svojom vyjadrení uviedla, že celé konanie bolo poznačené obštrukciami zo strany obžalovaných. Do súdneho spisu bolo zo strany obžalovaných predkladané enormné množstvo rozsiahlych podaní (napr. diplomová práca a pod.), ktoré nemali priamy súvis s konaním vo veci.

S vyjadrením ⬛⬛⬛⬛, členky senátu 3T Krajského súdu v Bratislave, sa v celom rozsahu stotožňujem.

Do pozornosti Ústavného súdu Slovenskej republiky dávam, že dňa 01.06.2015 bolo na hlavnom pojednávaní za prítomnosti spoločného zástupcu poškodených prijaté uznesenie o nepripustení poškodených (vrátane sťažovateľa) do konania, ktoré sa nachádza v trestnom spise sp. zn. 3T/2/2005, č. l. 3914. To vážne spochybňuje procesnú legitimáciu sťažovateľa, ako aj jeho tvrdenie, že tunajší súd považuje minimálne od roku 2014 sťažovateľa za poškodeného a s ním i tak koná.»

K vyjadreniu krajského súdu sťažovateľ stanovisko nezaujal.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil, že po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 458/2013-8 z 24. júla 2013, ktorým sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní krajského súdu vedeného pod sp. zn. 3 T 2/2005 odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (pretože sťažovateľ nemal v napadnutom konaní postavenie poškodeného), krajský súd opatrením vedeným pod sp. zn. 3 T 2/2005 z 1. decembra 2014 rozhodol podľa § 44 ods. 2 z dôvodu podľa § 44 ods. 5 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný poriadok“) o ustanovení ⬛⬛⬛⬛ ako spoločného zástupcu pre poškodených, medzi ktorými bol aj sťažovateľ.

Rozhodnutiu predchádzala výzva krajského súdu z 30. septembra 2014 adresovaná sťažovateľovi, aby si spolu s ostatnými do úvahy prichádzajúcimi poškodenými zvolili spoločného zástupcu, ktorý bude vykonávať práva poškodených.

Na hlavnom pojednávaní 1. júna 2015 však krajský súd uznesením rozhodol, že podľa § 206 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 44 ods. 5 Trestného poriadku sa poškodení (okrem iných i sťažovateľ) s oboznámeným nárokom na náhradu škody nepripúšťajú do konania.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ nemá v napadnutom konaní postavenie poškodeného, preto nemôže disponovať základnými právami a slobodami zaručenými poškodenému.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených základných práv navrhol, aby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal krajskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho zastúpenia.

Podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej. Keďže v predmetnom prípade ústavný súd vyslovil, že sťažnostnému návrhu sťažovateľa nevyhovuje, uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní už nemusel zaoberať.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel, nepripadalo do úvahy, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2018