znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 230/2012-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   4.   júla   2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. P. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., K., vo veci   namietaného   porušenia   čl.   30   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením Obecného zastupiteľstva obce B. sp. zn. OZ/II/31/2012/II z 24. februára 2012 a miestnym referendom v obci B. konaným 7. apríla 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. P. L.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2012 osobne do podateľne doručená sťažnosť Mgr. P. L., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného   porušenia   čl.   30   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) uznesením Obecného zastupiteľstva   obce B. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“)   sp.   zn. OZ/II/31/2012/II z 24. februára 2012 a miestnym referendom v obci B. (ďalej len „obec“) konaným 7. apríla 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v komunálnych voľbách konaných v roku 2010 zvolený za starostu obce. Túto funkciu riadne vykonával až do roku 2012. Sťažovateľ zvolal na 24. február 2012 zasadnutie obecného zastupiteľstva, pričom v rámci schváleného programu   bol   ako   samostatný   bod   17   prerokovaný   návrh   na   vyslovenie   nedôvery sťažovateľovi ako starostovi obce z dôvodu porušenia zákona. Po otvorení tohto bodu F. A. uviedol, že poslanci obecného zastupiteľstva sa rozhodli vysloviť sťažovateľovi nedôveru, keďže   sú   na   to   dané   početné   dôvody.   Na   to   potom   reagovali   viacerí   poslanci,   ako   aj sťažovateľ. Z obsahu zápisnice a jednotlivých vyjadrení poslancov obecného zastupiteľstva možno konštatovať, že uviedli ako porušovanie zákona zo strany sťažovateľa 12 skutkov, ktoré   sťažovateľ   konkrétne   uvádza.   Ani   jeden   zo   skutkov   nepovažuje   sťažovateľ za porušenie zákona, resp. za hrubé zanedbanie povinnosti z dôvodov, ktoré k jednotlivým bodom   konkrétne   uvádza.   Napriek   prejavenému   nesúhlasu   sťažovateľa   výsledkom rokovania obecného zastupiteľstva bolo prijatie uznesenia sp. zn. OZ/II/31/2012/II, podľa ktorého   obecné   zastupiteľstvo   vyhlasuje   v   obci   referendum   o odvolaní   sťažovateľa z funkcie starostu obce, a to v zmysle ustanovenia § 13a zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990   Zb.   o   obecnom   zriadení   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o obecnom   zriadení“).   Súčasne   sa   vyhlásilo   miestne   referendum   na 7. apríl   2012,   a   to na zodpovedanie   otázky,   či   občania   obce   súhlasia   s   odvolaním   sťažovateľa   z   funkcie starostu obce.

Sťažovateľ 2. marca 2012 podal Okresnému súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) návrh na začatie konania s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom sa domáhal vyslovenia nezákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva z 24. februára 2012. Okresný súd vec postúpil Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“). Uznesením krajského   súdu   č.   k.   20   S   20/2012-128   z   27.   marca   2012   bolo   konanie   zastavené s konštatovaním, že orgánom oprávneným na vydanie rozhodnutia je prokuratúra.

Ešte   1.   marca   2012   sťažovateľ   podal   samostatné   podanie   Okresnej   prokuratúre Námestovo (ďalej len „okresná prokuratúra“). Upovedomením okresnej prokuratúry sp. zn. Pd 27/2012 z 30. marca 2012 bolo sťažovateľovi oznámené, že sa podnet odkladá bez prijatia   konkrétneho   prokurátorského   upozornenia.   Sťažovateľ   sa   obrátil   aj   na   Krajskú prokuratúru v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“). Prípisom krajskej prokuratúry č. k. Kd   53/12-5   z   28.   marca   2012   bolo   sťažovateľovi   oznámené,   že   jeho   podanie   treba považovať za podnet   proti nečinnosti   okresnej prokuratúry s tým, že prokuratúra   nemá oprávnenie pozastaviť vykonateľnosť uznesenia obecného zastupiteľstva.

Napriek uvedeným skutočnostiam sa 7. apríla 2012 uskutočnilo miestne referendum, ktorého výsledky boli vyhlásené a zverejnené na úradnej tabuli v obci 10. apríla 2012. Miestne   referendum   bolo   úspešné,   pretože   sa   ho   zúčastnila   kvalifikovaná   väčšina obyvateľov   a   z   nich   kvalifikovaná   väčšina   rozhodla   o   odvolaní   sťažovateľa   z   funkcie starostu obce.

Sťažovateľ   napáda   porušenie   označeného   práva   v   dôsledku   zásahu   –   uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré bolo podkladom pre vykonanie miestneho referenda. Podľa § 11a zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o odvolanie starostu. Jedným z dôvodov možného odvolania starostu je aj okolnosť, že starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje ústavu, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy [§ 13a ods. 3 písm. a) bod 2 zákona o obecnom zriadení]. Obecné zastupiteľstvo smie vzhľadom na uvedené ustanovenia vyhlásiť obecné referendum o odvolaní starostu obce len za splnenia všetkých zákonných podmienok, nie teda svojvoľne a v rozpore s právom. Právna úprava vyžaduje, aby dôvody na odvolanie starostu (vypísanie miestneho referenda) boli dané a naplnené v momente schvaľovania   uznesenia.   Tieto   dôvody   sa   nedajú   dodatočne   a   ani   následne   dopĺňať, vysvetľovať a špecifikovať. Znamená to, že ak v dôsledku schválenia uznesenia obecného zastupiteľstva (ktoré je v rozpore s právom) dôjde k odvolaniu starostu obce z funkcie formou miestneho referenda (ktoré inak spĺňa formálne náležitosti), potom je potrebné celý takýto postup vyhodnotiť ako neústavný a nevyvolávajúci zákonom určené právne účinky.

Sťažovateľ žiada   vydať nález, ktorým by ústavný vyslovil   porušenie označeného článku ústavy uznesením obecného zastupiteľstva sp. zn. OZ/II/31/2012/II z 24. februára 2012 a miestnym referendom v obci konaným 7. apríla 2012 s tým, aby bolo uznesenie obecného zastupiteľstva zrušené a miestne referendum vyhlásené za neplatné.

Zo zápisnice z II. zasadnutia obecného zastupiteľstva z 24. februára 2012 vyplýva, že medzi inými bol osobne prítomný sťažovateľ ako starosta obce. Podľa bodu č. 2/17 (návrh na vyslovenie nedôvery sťažovateľovi na základe porušenia zákona o obecnom zriadení) bolo schválené uznesenie sp. zn. OZ/II/31/2012/II, ktorým „podľa § 13 písm. a) zákona SNR č. 369/1990 Zb. vyhlasuje OZ v B. referendum o odvolaní starostu obce Mgr. P. L. Na základe predložených skutočností, ktoré predniesli poslanci OZ B., vyslovenie nedôvery starostovi Mgr. P. L. Na základe toho vyhlasujú miestne referendum na 07. 04. 2012, miesto konania klubovňa OcÚ B. v čase od 8.00 do 20.00 hod. Otázka znie: Súhlasíte s odvolaním starostu obce Mgr. L. Áno – Nie.“.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 20 S 20/2012-128 z 27. marca 2012 vyplýva, že ním bolo   konanie   o   návrhu   sťažovateľa   proti   obci   na   preskúmanie   zákonnosti   uznesenia obecného zastupiteľstva sp. zn. OZ/II/31/2012/II z 24. februára 2012 a o návrhu na vydanie predbežných   opatrení   zastavené.   Krajský   súd   posúdil   podanie   sťažovateľa   podľa   jeho obsahu a povahy ako žalobu v zmysle § 250zf Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia sa koná o preskúmaní zákonností uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku, teda podľa   siedmej   hlavy   piatej   časti   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Konkrétne   z   tohto ustanovenia   vyplýva,   že   ak   obecné   zastupiteľstvo,   mestské   zastupiteľstvo,   miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia, pričom účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a prokurátor. Do tzv. verejného (správneho) súdnictva patria podľa siedmej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku aj konanie o nezákonnosti a zrušení uznesení zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy (§ 250zf), ako aj konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných   orgánov   štátnej   správy   a   zastupiteľstiev   orgánov   územnej   samosprávy (§ 250zfa).   Procesne   oprávneným   na   podanie   návrhu   je   v   oboch   prípadoch   prokurátor, ktorého   protestu   sa   nevyhovelo.   Prípustnosť   návrhu   v   týchto   veciach   teda   podmieňuje neúspešnosť protestu prokurátora. Z toho nesporne vyplýva, že sťažovateľ nie je aktívne legitimovaným   subjektom   na   podanie   žaloby   v   tej   časti,   v   ktorej   sa   domáha   zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva z 24. februára 2012, lebo na podanie takéhoto návrhu je aktívne procesne legitimovaný výlučne prokurátor, a to iba v prípade, že nebolo vyhovené jeho protestu.

Z   upovedomenia   okresnej   prokuratúry   o   spôsobe   vybavenia   podnetu   č.   k. Pd 27/2012-15 z 30. marca 2012 vyplýva, že podľa názoru okresnej prokuratúry pri výkone prokurátorského dozoru prokurátor nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ústavnosť aktu   verejnej   správy.   Taktiež   nie   je   oprávnený   preskúmavať   účelnosť,   vhodnosť   alebo hospodárnosť   aktov   orgánov   verejnej   správy   a   posudzovať   odborno-technické   otázky. Pokiaľ   sťažovateľ   v   podnete   namietal,   že   z   jeho   strany   nedošlo   k   hrubému   alebo opakovanému   zanedbávaniu   povinností   starostu,   treba   poukázať   na   skutočnosť,   že prokuratúra nie je oprávnená skúmať, či   došlo k naplneniu predpokladov ustanovených v § 13a   ods.   3   písm.   b)   bode   2   zákona   o   obecnom   zriadení.   Skúmanie   uvedených skutočností totiž nespadá do   pôsobnosti prokuratúry v rámci dozoru nad zachovávaním zákonnosti v oblasti verejnej správy.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť   v   časti   smerujúcej   proti   uzneseniu   obecného   zastupiteľstva   sp.   zn. OZ/II/31/2012/II z 24. februára 2012 treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásadu dozvedieť.

Napadnuté   uznesenie   obecného   zastupiteľstva   bolo   prijaté   na   zasadnutí   konanom 24. februára 2012. Ako to vyplýva jednak z tvrdenia samotného sťažovateľa v sťažnosti, ale aj zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, sťažovateľ bol pri prijatí uznesenia osobne   prítomný,   a   preto   okamžite   nadobudol   o   ňom   vedomosť.   Sťažnosť   podanú ústavnému súdu 4. júna 2012 treba preto považovať za oneskorenú.

Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti miestnemu referendu v obci konanému 7. apríla 2012. Túto časť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Jadrom podanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého uznesenie obecného zastupiteľstva   o   vyhlásení   referenda   o   odvolaní   starostu   obce   je   protiprávne,   pretože zákonné dôvody   na odvolanie sťažovateľa z funkcie starostu   obce v skutočnosti neboli dané. Ak je protiprávne uznesenie o vyhlásení referenda, potom podľa právneho názoru sťažovateľa protiprávne musí byť aj referendum samotné, a to bez ohľadu na to, že inak všetky formálno-právne podmienky jeho vyhlásenia a realizácie boli naplnené.

Vzhľadom   na   to,   ako   sťažovateľ   podanú   sťažnosť   argumentačne   postavil, rozhodujúcou otázkou sa javí, či možno uznesenie obecného zastupiteľstva z 24. februára 2012 považovať za súladné so zákonom o obecnom zriadení a s ústavou. V tejto súvislosti sa   z   pohľadu   ústavného   súdu   zdá   byť   rozhodujúce,   že   nemohlo   dôjsť   k   meritórnemu preskúmaniu   uznesenia   obecného   zastupiteľstva   ústavným   súdom   vzhľadom   na   to,   že sťažnosť   v   tejto   časti   bola   podaná   oneskorene.   Za   takéhoto   stavu   sa   musí   vychádzať z uznesenia obecného zastupiteľstva a nie je možné pri posudzovaní samotného referenda skúmať ako predbežnú otázku ústavnosť a zákonnosť uznesenia obecného zastupiteľstva.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľ proti samotnému referendu žiadne iné námietky neuplatnil, je táto časť sťažnosti nedôvodná už na prvý pohľad.

Berúc   do   úvahy   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012