znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 230/08-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. januára 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa v konaní o prijatej sťažnosti spoločnosti G., a. s., právne zastúpenej advokátom Mgr. T. K., B.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 216/2004, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   spoločnosti   G.,   a.   s.,   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 216/2004   p o r u š e n é   b o l o.

2. Spoločnosti   G.,   a.   s., p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Košice II   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresný   súd   Košice   II   j e   p o v i n n ý   uhradiť   spoločnosti   G.,   a.   s,   trovy konania   v sume   248,71   €   (slovom   dvestoštyridsaťosem   eur   a   sedemdesiatjeden   centov) na účet jej právneho zástupcu Mgr. T. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 230/08-8 z 27. mája 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   G.,   a.   s.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Košice II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 38 Cb 216/2004.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala návrh na začatie konania o zaplatenie 76   689,60   Sk   s prísl. proti   J.   C.   (ďalej   aj   „odporca“). Odporca   si   podľa   tvrdenia sťažovateľky   nesplnil   povinnosť   zaplatiť   riadne   a včas   časť   ceny   úveru   podľa   zmluvy o úvere.

Sťažovateľka v sťažnosti popísala priebeh napadnutého súdneho konania a poukázala na to, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný. Ďalej uviedla, že mala plnú dôveru v správne   a   efektívne   konanie   súdu,   ktoré   rešpektuje   základné   princípy   spravodlivého procesu, avšak okresný súd vo veci nekonal plynule, a keď odporca nebol v predmetnom konaní súčinnostný, okresný súd neaplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku s cieľom včas zabezpečiť potrebnú súčinnosť od odporcu.

Sťažovateľka uviedla, že navodením právnej neistoty zo strany okresného súdu a ním zapríčineným   porušením   uvedených   ústavných   práv   bola   obmedzená   v   rozvoji podnikateľských   aktivít,   nadobudnutí   a udržiavaní   si   materiálnych   a   osobných   zložiek podnikania   spočívajúcich   najmä   v   rozvoji   jej   sociálnych   aktivít   ako   zamestnávateľa, udržiavaní   si   zamestnanosti   a   vytváraní   si   samotných   existenčných   predpokladov   jej podnikania.   Poukázala   aj   na   predmet   svojho   podnikania,   ktorým   je   okrem   iných poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zbytočnými prieťahmi zo strany okresného súdu bola   obmedzovaná   v nadobudnutí   prostriedkov   potrebných   na   uskutočňovanie   jej podnikateľskej   činnosti,   pričom   obmedzovanie   spočíva   najmä   v   získavaní   úverov,   kde zdĺhavosť   konania   má   nesporný   vplyv   na   ekonomické   a   účtovné   ukazovatele,   ktoré podmieňujú ich získanie. V neposlednom rade sťažovateľka utrpela ujmu na dobrom mene - likvidite, ktorú požíva v relevantných ekonomických kruhoch.

Vzhľadom   na   uvedené   nepriaznivé   následky,   ktoré   boli   spôsobené   prieťahmi v konaní   pred   okresným   súdom,   sťažovateľka   zastáva   názor,   že   sú   dané   dôvody   na priznanie   finančného   zadosťučinenia   v   sume   100   000   Sk,   a   zároveň   zastáva   názor,   že uvedená   výška   finančného   zadosťučinenia   je   vzhľadom   na   výšku   pohľadávky k 10. septembru   2007,   ktorá   predstavovala   sumu   236 895,30   Sk   (istina   76   689,60   Sk, vyčíslené úroky k 10. septembru 2007 v sume 146 987,70 Sk, hotové výdavky 100 Sk, súdny poplatok 3 830 Sk, trovy právneho zastúpenia 9 288 Sk), a okolnosti jej prípadu primeraná, pričom poukazuje na to, že porušenie jej základného práva nemožno účinne odstrániť   len   uplatnením   právomoci   ústavného   súdu   nariadiť   okresnému   súdu   vo   veci konať.

Sťažovateľka napokon navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:„Okresný súd Košice II v konaní sp. zn. 38 Cb 216/2004 porušil základné právo spoločnosti G., a. s., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice II aby vo veci sp. zn. 38 Cb 216/2004 konal. Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň sťažovateľovi priznáva 100.000,- Sk ako primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov na účet právneho zástupcu sťažovateľa a trovy právneho zastúpenia 7.615,-   Sk,   spočívajúce   v   zmysle   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   SR č. 655/2004 Z. z. v dvoch úkonoch právnej služby po 3.629,50 Sk s DPH a dvoch režijných paušáloch po 178,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice II a povinný zaplatiť v rovnakej lehote na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

2. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. 1SprV/400/2008 doručeným ústavnému súdu 17. júla 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza, že 31. marca 2004 podal právny predchodca sťažovateľky G., k. s., ako žalobca na miestne nepríslušnom Okresnom súde Košice I žalobu, ktorá bola postúpená okresnému súdu 10. júna 2004 a pôvodne bola vedená pod sp. zn. 32 Rob 427/04, proti žalovanému J. C. o zaplatenie sumy 76 689,60 Sk s príslušenstvom. Platobný rozkaz bol vydaný 19. júla 2004 avšak uznesením z 12. októbra 2004 bol zrušený, keďže ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Dňa 16. novembra 2004 bola vec zapísaná do registra Cb pod sp.   zn. 38 Cb 216/2004 do   súdneho oddelenia Mgr. G. F. V januári až máji 2005 boli vykonané   úkony   súvisiace   s   prípravou   pojednávania   a   zistením   pobytu   žalovaného. Podaním, ktoré bolo doručené okresnému súdu 3. augusta 2006, sťažovateľka navrhla, aby okresný   súd   pripustil   zmenu   účastníkov   konania   na   strane   žalobcu   na   základe   zmluvy o predaji podniku. Rozhodnutím zo 16. marca 2007 okresný súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto do konania vstúpila sťažovateľka. Uznesením zo 14. marca 2008 bol žalovanému ustanovený opatrovník v konaní. Na pojednávaní konanom 16.   júna   2008   bol   vyhlásený   rozsudok,   ktorým   okresný   súd   žalobe   vyhovel. Keďže rozhodnutím   vo   veci   samej   rozsudkom   zo   16. júna   2008   bol   odstránený   stav   právnej neistoty sťažovateľky, okresný súd navrhuje, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel. Podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde okresný súd súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu   sťažnosti   a zo   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp. zn.   38   Cb   216/2004 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

Okresnému súdu Košice I bol 31. marca 2004 doručený návrh na začatie konania o zaplatenie   sumy   76   689,60   Sk   s príslušenstvom,   pretože   odporca   si   podľa   tvrdenia sťažovateľky   nesplnil   povinnosť   zaplatiť   riadne   a včas   časť   ceny   úveru   podľa   zmluvy o úvere.   Vyšší   súdny   úradník   postúpil   žalobný   návrh   z dôvodu   miestnej   nepríslušnosti okresnému súdu. Okresnému súdu bola vec doručená 10. júna 2004 a bola vedená pod č. k. 27   Rob   113/2004-32.   Okresný   súd   vydal   19. júla 2004   pod   č.   k.   32   Rob   427/2004-34 platobný   rozkaz,   ktorým   vyhovel   návrhu   sťažovateľky.   Platobný   rozkaz   nebolo   možné doručiť odporcovi, pretože sa zásielka 2. augusta 2004 vrátila z dôvodu, že na danej adrese ide   o   neznámeho   adresáta.   Na   výzvu   okresného   súdu   zo   7.   septembra   2004   register obyvateľstva potvrdil adresu odporcu, ktorú uviedol navrhovateľ. Vzhľadom na skutočnosť, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť, okresný súd ho 12. októbra 2004 uznesením č. k. 27 Rob 113/2004-40 zrušil. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia 5. novembra 2004 bola 16. novembra 2004 pridelená vec sudcovi. Na základe § 372k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku 5. januára 2005 okresný súd sťažovateľke oznámil, že predpokladaný termín pojednávania v jej veci bude vo štvrtom štvrťroku 2005. Okresný súd 7. januára 2005   uznesením   uložil   odporcovi,   aby   sa   do   30   dní   vyjadril   k veci,   a taktiež   vyzval sťažovateľku   oznámiť,   či   súhlasí   s rozhodnutím   veci   bez   nariadenia   pojednávania. Odporcovi sa uvedenú výzvu nepodarilo doručiť. Okresný súd sa vo februári 2005 pokúsil poštou doručiť výzvu na adresu miesta podnikania, ktorú zistil zo živnostenského registra. Ani   doručovanie   v máji   2005   prostredníctvom   mestskej   polície   nebolo   úspešné.   O 14 mesiacov,   v auguste   2006,   právny   zástupca   odporcu   zaslal   okresnému   súdu   oznámenie o predaji   podniku.   Sťažovateľka   ako   kupujúca   kúpila   podnik   predchádzajúceho   žalobcu G., k.   s.,   a požiadala   okresný   súd   o pripustenie   zmeny   účastníkov.   Okresný   súd   z tohto dôvodu požiadal Okresný súd Bratislava I 11. augusta 2006 o úplný výpis z obchodného registra,   ktorý   mu   bol   doručený   18. septembra   2006.   Vec   bola   síce   7. novembra   2006 pridelená novému sudcovi, avšak 27. novembra 2006 bola nanovo pridelená pôvodnému sudcovi. Uznesením č. k. 27 Rob 113/2004-88 zo 16. marca 2007 okresný súd pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa. Okresný súd výzvou z 19. apríla 2007 opätovne zisťoval pobyt odporcu. Register odpoveďou doručenou 27. júna 2007 potvrdil pôvodný údaj o pobyte. V júli 2007 požiadal okresný súd o doručenie zásielky mestskú políciu, ktorá zistila, že sa adresát síce zdržiava na tejto adrese, ale ani prvodoručenie a ani opakované doručenie neboli úspešné. Odporca si zásielku nevyzdvihol ani na stanici mestskej polície. O 6 mesiacov, 18. decembra 2007, vyzval okresný súd sťažovateľku, aby doložila dôkaz, na základe   ktorého   určila   istinu   a príslušenstvo   v žalobe,   a dôkaz   o prevode   finančných prostriedkov v rámci úveru. Zároveň bola mestská polícia opätovne požiadaná o doručenie zásielky odporcovi. Koncom januára 2008 mestská polícia oznámila okresnému súdu, že na uvedenej adrese odporca nebýva a používa ju len ako skladisko. Sťažovateľka na výzvu obratom reagovala. Okresný súd 19. februára 2008 nariadil pojednávanie na 21. apríl 2008. Uznesením č. k. 27 Rob 113/2004-103 zo 14. marca 2008 okresný súd na základe § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovil odporcovi   opatrovníka. Sťažovateľka aj opatrovník   odporcu   sa   ospravedlnili   z neúčasti   na   pojednávaní.   Okresný   súd   v deň pojednávania   toto   pojednávanie   odročil   na   16.   jún   2008.   Sťažovateľka   aj   opatrovník odporcu sa opäť ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní. Na pojednávaní uskutočnenom 16. júna 2008, na ktorom sa nezúčastnili účastníci konania, okresný súd vyhlásil rozsudok č. k.   38   Cb   216/2004-122,   ktorým   vyhovel   sťažovateľke.   Rozsudok   nadobudol právoplatnosť 2. augusta 2008.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

V súvislosti s hodnotením konania podľa uvedených kritérií ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľky došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene pôvodného účastníka konania na strane žalobcu, a to na základe zmluvy o predaji podniku. Na základe návrhu sťažovateľky z 1. augusta 2006 okresný súd pripustil zmenu na strane žalobcu uznesením zo 16. marca 2007. Právoplatnosťou tohto uznesenia okresného súdu (10. mája 2007) sťažovateľka vstúpila do predmetného konania v tom štádiu, v akom sa nachádzalo pred zmenou účastníkov konania. Ústavný súd zistil, že G., k. s., predala svoj podnik   okrem   oprávnenia   používať obchodné meno sťažovateľke – G.,   a. s.   Obchodné meno G., k. s., bolo neskôr vymazané, a namiesto neho bolo zapísané G. B., a. s. Pôvodná žalobkyňa teda ďalej právne existuje ako G. B., a. s. Vzhľadom na charakter a rozsah zmluvy o predaji podniku však ústavný súd nemal pochybnosť o tom, že sťažovateľka môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto sukcesii predchádzalo (m. m. I. ÚS 52/01, I. ÚS 82/05, pre právnickú osobu IV. ÚS 16/05).

1. Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   návrh   sťažovateľky   na   začatie konania o zaplatenie sumy 76 689,60 Sk s prísl. na základe zmluvy o úvere. Uvedený druh konania je štandardnou súčasťou rozhodovania všeobecných súdov a nie je právne zložitá. Predmetná vec nebola zvlášť zložitá, aj keď sa z faktického hľadiska mierne komplikovala skutočnosťou, že odporca v konaní   nepreberal súdne zásielky. Napokon treba uviesť, že daná   vec   nie   je   vecou   s osobitným   významom   pre   sťažovateľku   v zmysle   judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva.

2. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   prípadnú   existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania. V súhrne možno správanie sťažovateľky hodnotiť ako súčinnostné, ktoré neprispelo   žiadnym   spôsobom   k predĺženiu   celkovej   doby   konania.   Nemožno   jej   teda vyčítať žiaden podiel na nečinnosti súdu, čo netvrdí ani okresný súd vo svojom stanovisku k sťažnosti.

3.   Pokiaľ   ide   o postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní,   ústavný   súd konštatuje, že predmetné konanie bolo poznačené ústavne neakceptovateľnými prieťahmi. Konanie prebehlo výlučne na jednom stupni súdnej sústavy. V konaní, ktoré celkovo trvalo štyri roky a tri mesiace, možno zaznamenať jedno ročné a jedno polročné obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu. Z uvedeného vyplýva, že konanie neprebiehalo plynulo, bez dlhších období nečinnosti medzi jednotlivými úkonmi. Ani z pohľadu na konanie ako celok nemožno   akceptovať   zistené   obdobia   nečinnosti.   Ústavný   súd   nesúhlasí   s názorom okresného   súdu,   že   nedošlo   k porušeniu   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, pretože medzičasom už bolo vo veci rozhodnuté. V čase podania ústavnej   sťažnosti   nebola   vec   právoplatne   ukončená,   a tak   bol   ústavný   súd   povinný preskúmať celé konanie.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   38   Cb   216/04   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na právoplatné skončenie predmetného konania ústavný súd nevyhovel tej časti návrhu, v ktorej   sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100   000   Sk   najmä   z dôvodu,   že „navodením   právnej   neistoty   zo   strany   súdu...   bola sťažovateľka obmedzená v rozvoji podnikateľských aktivít“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu a berúc do úvahy konkrétne   okolnosti   daného   prípadu,   ako   aj   skutočnosť,   že   konanie   vo   veci   bolo do rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   z   5.   septembra   2007   a   spísanie ústavnej   sťažnosti   z 10. septembra   2007).   Za   dva   úkony   vykonané   v roku   2007   patrí odmena v sume dvakrát po 98,59 € a režijný paušál dvakrát po 5,91 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   predstavujú   sumu   209   €, ku ktorej   bolo   treba   pripočítať   19   %   DPH,   teda   sumu   39,71   €,   t. j.   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 248,71 €.

Vyjadrenie   právneho   zástupcu   doručené   ústavnému   súdu   30.   júla   2008,   podľa ktorého   sťažovateľka   trvá   na   ústavnej   sťažnosti,   nevyhodnotil   ústavný   súd   vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2009