znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 230/06-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2006 predbežne prerokoval   sťažnosť   D. Z.,   bytom B.,   zastúpenej   advokátom JUDr.   J. P.,   so sídlom K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 21/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. Z. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2006 doručená sťažnosť D. Z., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. P., so sídlom K., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 21/99, ktorého predmetom je návrh sťažovateľky   na   určenie   platnosti   skončenia   pracovného   pomeru   (okamžitého   zrušenia pracovného   pomeru)   u žalovaného   a nárok   na   odstupné,   náhradu   mzdy   a úroky z omeškania.

Sťažovateľka namieta porušenie označených práv v konaní okresného súdu, ktoré napriek viacerým sťažnostiam (z 31. augusta 2004, 21. januára 2005 a 29. mája 2005) nie je právoplatne   skončené   ani   po   takmer   ôsmich   rokoch   od   podania   žaloby.   Zo   sťažnosti vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   17.   augusta   1998   žalobu   Okresnému   súdu   Senica (sťažovateľka uviedla Okresný súd Senec), ktorý ju z dôvodu miestnej príslušnosti postúpil okresnému súdu, o čom sťažovateľku vyrozumel listom zo 4. novembra 1998. Sťažovateľka poukazuje   na   postúpenie   spisu   až   12.   februára   1999.   Následne   okresný   súd   vyzval sťažovateľku 25. mája 1999 na zaplatenie súdneho poplatku a 6. júla 1999 vyzval odporcu na   vyjadrenie   k podanému   návrhu,   ku   ktorému   sa   vyjadrila   sťažovateľka   podaním zo 16. augusta   1999.   Sťažovateľka   namieta   nečinnosť   okresného   súdu   v období   od 16. augusta 1999 do 19. februára 2001, keď ju okresný súd vyzval na predloženie listinných dôkazov.

Pojednávania, ktoré sa konali 4. apríla 2001 a 11. mája 2001, okresný súd odročil na neurčito   z dôvodu   neprítomnosti   žalovaného.   Sťažovateľka   13.   júna   2001   rozšírila   svoj návrh   o úroky   z omeškania a z dôvodu   rozhodnutia   o tomto   návrhu okresný   súd   odročil pojednávanie nariadené na 12. september 2001 na neurčito. Uznesením zo 16. októbra 2001 okresný súd pripustil zmenu žalobného návrhu. Sťažovateľka namieta nariadenie ďalšieho pojednávania až 20. mája 2002, teda až po siedmich mesiacoch, a to na 27. september 2002, ktoré   bolo   opäť odročené   pre neprítomnosť žalovaného.   Ďalšie pojednávanie sa   konalo 4. decembra 2002 a bolo odročené na neurčito.

Listom   z 5.   februára   2003   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   vyjadrenie k vzájomnému   návrhu   žalovaného,   sťažovateľka   zaslala   vyjadrenie   11.   apríla   2003. Okresný súd 19. marca 2004 listom vyzval sťažovateľku na doplnenie vyjadrenia, na čo sťažovateľka reagovala 29. apríla 2004. Sťažovateľka namieta, že odvtedy okresný súd v jej veci nevykonal žiadny úkon.

Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal nález, ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   28   C   21/99,   prikáže okresnému súdu v označenej veci konať bez zbytočných prieťahov a prizná sťažovateľke primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   100   000   Sk   ako   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia.

Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti podľa § 25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o ústavnom súde“) vyžiadal od okresného súdu spis sp. zn. 28 C 21/99, z ktorého zistil do dátumu posledného úkonu uvádzaného sťažovateľkou v zásade   rovnaké   skutočnosti,   ako   uvádza   sťažovateľka   s tým,   že   žaloba   bola   podaná Okresnému   súdu   Senica.   Okresný   súd   však   robil   úkony   v označenom   konaní   aj v nasledujúcom období, čo už sťažovateľka neuvádza, a to napriek tomu, že o nich musela mať vedomosť.

Dňa 21. novembra 2005 okresný súd určil pojednávanie na 6. február 2006, ktoré bolo   pre   neprítomnosť   sťažovateľky   a jej   splnomocnenca,   ktorému   okresný   súd   zaslal predvolanie na nesprávnu adresu, odročené na 6. marec 2006. Na pojednávaní 6. marca 2006   splnomocnený   zástupca   sťažovateľky   uviedol,   že   sťažovateľka   má   záujem   na mimosúdnom   urovnaní   sporu,   s predloženým   návrhom   však   nesúhlasil   právny   zástupca odporcu.   O odročenie   ďalšieho   pojednávania   nariadeného   na   20.   marec   2006   požiadal právny zástupca odporcu, ako aj splnomocnený zástupca sťažovateľky z dôvodu rokovania o mimosúdnom urovnaní veci, a preto okresný súd pojednávanie odročil na 13. apríl 2006. Zástupcovia obidvoch   účastníkov opäť požiadali okresný súd o ospravedlnenie neúčasti, ako aj o odročenie pojednávania, pretože pokračujú rokovania o mimosúdnom urovnaní sporu. Okresný súd odročil pojednávanie na 25. máj 2006. Zástupcu sťažovateľky vyzval okresný súd na zabezpečenie účasti sťažovateľky na tomto pojednávaní, výzva mu bola doručená 2. mája 2006. Výzvou doručenou 27. apríla 2006 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby zabezpečil účasť žalovaného na pojednávaní a oznámil výsledok mimosúdnej   dohody.   Dňa   22.   mája   2006   doručil   splnomocnený   zástupca   sťažovateľky okresnému súdu „Späťvzatie návrhu na vydanie rozsudku“, ktorým sťažovateľka vzala späť návrh a jeho zmenu v celom rozsahu, súhlasila so späťvzatím vzájomného návrhu a uviedla, že nežiada náhradu trov konania. V rovnaký deň doručil „Späťvzatie vzájomného návrhu žalovaného“ právny   zástupca   žalovaného,   taktiež   vyjadril   súhlas   so   späťvzatím   žaloby v celom rozsahu a uviedol, že nežiada náhradu trov konania. Súčasne zaslal okresnému súdu „Dohodu o urovnaní“, na základe ktorej vykonali účastníci konania uvedené dispozície so svojimi   návrhmi.   Okresný   súd   následne   na   pojednávaní   25. mája   2006,   na   ktoré   sa nedostavili účastníci konania ani ich zástupcovia, vyhlásil uznesenie o zastavení konania.

II.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých   prerokovanie   nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“   a práva   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote...“.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu   právnej neistoty, v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   (v   tomto   prípade   všeobecného   súdu). Samotným prerokovaním veci na všeobecnom súde sa právna neistota neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím   súdu.   Za   takýto   spôsob   treba   považovať   aj   také   procesné   rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré je zákonom upraveným následkom dispozície účastníka konania s návrhom na začatie konania, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby sa v súdnom konaní o jeho nárokoch nekonalo a meritórne nerozhodovalo, pokiaľ sa táto dispozícia týka uplatneného nároku v celom rozsahu, resp.   ako v danom prípade v celom rozsahu uplatní späťvzatie vzájomného návrhu aj odporca.

Zo   spisu   sp.   zn.   28   C 21/99 ústavný súd   zistil,   že späťvzatie návrhu na začatie konania ako aj späťvzatie vzájomného návrhu predložili účastníci konania okresnému súdu 22. mája 2006 na základe dohody o mimosúdnom urovnaní, ktorú uzavreli v rovnaký deň. Okresný súd rozhodol o zastavení konania v celom rozsahu na pojednávaní 25. mája 2006. Sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu 31. mája 2006.

Ústavný súd v konaniach, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy   a   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   vychádza   z názoru,   že   ochranu   základnému   právu   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02, IV. ÚS 61/03). Ak v čase, keď bola   sťažnosť   doručená   ústavnému   súdu,   nedochádza   k porušovaniu   namietaného základného práva (aj keď rozhodnutie súdu ešte nie je právoplatné), ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože   v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   okresný   súd   rozhodol o zastavení   konania   na   základe   dispozitívnych   procesných   úkonov   účastníkov   konania, a okresný súd už v tejto veci nemôže vykonávať ďalšie úkony smerujúce k jej meritórnemu rozhodnutiu, ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2006