znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 230/05-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. K., trvale bytom Švajčiarsko, Ing. I. K., trvale bytom T., a MVDr. E. S., trvale bytom K., zastúpených advokátom JUDr. M. B., so sídlom B., namietajúcu   porušenie   ich   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Ct 22/2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   V.   K.,   Ing.   I.   K.   a   MVDr.   E.   S. o d m i e t a   pre   zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra 2005   doručená   sťažnosť   Ing.   V.   K.,   trvale   bytom   Švajčiarsko   (ďalej   len   „sťažovateľ v prvom   rade“),   Ing.   I.   K.,   trvale   bytom   (ďalej   len   „sťažovateľ   v druhom   rade“),   T, a MVDr. E.   S.,   trvale   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ   v treťom   rade“;   spolu   len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   M.   B.,   so   sídlom   B.,   v ktorej   namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Ct 22/2003.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   sa   návrhom   podaným   okresnému   súdu 19. septembra   2003   domáhajú   ochrany   svojich   práv   na   ochranu   osobnosti   a opravy nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov proti odporcom M. Š., šéfredaktorovi denníka S.,   a P. P., a. s. (ďalej len „odporcovia“). Súčasťou návrhu bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý okresný súd uznesením č. k. 17 Ct 22/03-53 z 25. septembra 2003   v celom   rozsahu   zamietol.   Okresný   súd   uznesením   z 25.   septembra   2003   vyzval odporcov na písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania.

Proti   uzneseniu   o zamietnutí   návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   podali sťažovatelia odvolanie 28. októbra 2003. Sťažovatelia pritom zo spisu zistili, že okresný súd postúpil spis s podaným odvolaním Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) až   17.   februára   2004,   t.   j.   takmer   štyri   mesiace   po   podaní   odvolania.   Odvolací   súd uznesením z 27. februára 2004 potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie   predbežného   opatrenia,   pričom   toto   rozhodnutie   bolo   doručené   právnemu zástupcovi sťažovateľov až 26. mája 2004.

Okresný   súd   15.   júla 2004 vyzval sťažovateľov   na zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľ v treťom rade súdny poplatok v určenej lehote zaplatil. Následne okresný súd uznesením   z 8.   septembra   2004   zastavil   konanie   voči   sťažovateľovi   v prvom   rade a sťažovateľovi   v   druhom   rade   z dôvodu,   že   nezaplatili   súdny   poplatok,   a uložil   im povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom trovy konania. Sťažovateľ v prvom rade   a sťažovateľ   v   druhom   rade   sa   rozhodli   nepožadovať   od   odporcu   v druhom   rade náhradu nemajetkovej ujmy a podaním z 1. októbra 2004 zmenili návrh na začatie konania v jeho petite a 4. októbra 2004 zaplatili v súlade so zmeneným petitom súdny poplatok, každý   4   000   Sk.   Dňa   5.   októbra   2004   podali   sťažovateľ   v prvom   rade   a sťažovateľ v druhom rade odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania. Okresný súd uznesením z 2. novembra 2004 zrušil svoje predchádzajúce uznesenie z 8. septembra 2004, konanie   o návrhu   sťažovateľa   v   prvom   rade   a sťažovateľa   v   druhom   rade   na   náhradu nemajetkovej ujmy zastavil a uložil im povinnosť nahradiť odporcovi v druhom rade trovy konania v sume 45 572 Sk.

Proti   uzneseniu   okresného   súdu   podali   sťažovateľ   v prvom   rade   a sťažovateľ v druhom   rade   odvolanie   29.   novembra   2004.   Po   zistení,   že   krajský   súd   o odvolaní nerozhodol   ani   po   uplynutí   šiestich   mesiacov   od   jeho   podania,   podal   právny   zástupca sťažovateľov 30. mája 2005 podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon   č.   757/2004   Z.   z.“)   sťažnosť   proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na krajskom   súde   pod   sp.   zn.   9   Co   393/2004   predsedníčke   krajského   súdu.   Krajský   súd uznesením   z 31.   mája   2005   rozhodol   o podanom   odvolaní   tak,   že   v časti   zastavujúcej konanie uznesenie okresného   súdu   potvrdil   a v časti   týkajúcej   sa   náhrady   trov   konania uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Následne bola právnemu zástupcovi   sťažovateľov   doručená   odpoveď   predsedníčky   krajského   súdu   na   sťažnosť, z ktorej vyplýva, že sťažnosť nepovažuje za dôvodnú.

Dňa 6. júna 2005 právny zástupca sťažovateľov podal sťažnosť podľa § 62 zákona č. 757/2004   Z.   z.   adresovanú   predsedníčke   okresného   súdu.   Listom   z 21.   júla   2005 predsedníčka okresného súdu právnemu zástupcovi sťažovateľov oznámila, že prešetrila sťažnosť, a uviedla, že „v predmetnej veci musím bohužiaľ konštatovať prieťahy v konaní“ . Predsedníčka okresného súdu zároveň právneho zástupcu sťažovateľov informovala o tom, že vyzvala zákonnú sudkyňu, aby vo veci vykonala potrebné procesné úkony a konala tak, aby   vec   bolo   možné   meritórne   prejednať   v čo   najkratšom   čase.   Napriek   tomu   podľa sťažovateľov súd vo veci nekoná a spôsobuje podľa ich názoru zbytočné prieťahy v konaní.

Na   tomto   základe   sťažovatelia   navrhujú, aby ústavný   súd   prijal   ich   sťažnosť   na ďalšie konanie a vo veci samej prijal tento nález:

Okresný súd Bratislava I v konaní vo veci ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy a vo veci opravy nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov vedenom pod sp. zn. 17 Ct 22/2003 porušil základné právo sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   veci v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   prvá   veta   Európskeho   dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému   súdu   Bratislava   I v konaní   vo   veci   ochrany   osobnosti   a náhrady nemajetkovej ujmy a vo veci opravy nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov vedenom pod sp. zn. 17 Ct 22/2003 prikazuje konať.

Každému   zo   sťažovateľov   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 500.000 Sk (slovom: „päťstotisíc slovenských korún“), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účty sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný súd Bratislava I je povinný sťažovateľom zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia   zvýšenú   o daň   z pridanej   hodnoty   v zákonom   ustanovenej   výške   na   účet   ich právneho zástupcu JUDr. M. B., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   preto   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovatelia namietajú porušenie ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v označenom konaní, ktoré začalo 19. septembra 2003 bez toho, aby súčasne, resp. následne zaplatili súdny poplatok, na zaplatenie ktorého ich musel okresný súd 15. júla 2004 vyzvať (napriek tomu, že boli zastúpení v tomto konaní advokátom);   z dôvodu   nezaplatenia   súdneho   poplatku   okresný   súd   uznesením z 8. septembra   2004   vo vzťahu   k sťažovateľovi   v prvom   rade   a sťažovateľovi   v druhom rade konanie zastavil.

V súvislosti   s nezaplatením   súdneho   poplatku   sťažovateľom   v prvom   rade a sťažovateľom v druhom rade ústavný súd uvádza, že v sporovom konaní je zaplatenie súdneho poplatku vecnou podmienkou konania. Súdny poplatok je splatný podaním žaloby a netreba čakať na výzvu konajúceho súdu. Táto skutočnosť vyplýva zo zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to z § 5 ods. 1 písm. a) cit. zákona, podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, a z § 8 cit. zákona, podľa ktorého je súdny poplatok splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Následkom   nezaplatenia   súdneho   poplatku   podľa   §   10   ods.   1   cit.   zákona   je   výzva konajúceho   súdu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku,   obsahom   ktorej   je   aj   poučenie o dôsledkoch jeho nezaplatenia, ktorým je zastavenie konania. V danom prípade okresný súd vyzval žalobcov pre ich nečinnosť pri plnení svojej poplatkovej povinnosti s následným zastavením konania.

Vec vzhľadom na využitie opravných prostriedkov sťažovateľmi (aj v súvislosti so zastavením konania) bola od decembra 2004 do 6. júna 2005 na krajskom súde. Ústavný súd dospel k záveru, že obdobie, ktoré sťažovatelia namietajú, nemožno považovať za obdobie, v ktorom mohlo reálne dôjsť k zbytočným prieťahom v konaní; kým bola vec na okresnom súde,   bola   tu   procesná   prekážka   nezaplatenia   súdneho   poplatku   zo strany   sťažovateľov a čas,   keď   bola   vec   na   krajskom   súde,   ktorý   rozhodoval   o odvolaní   proti   rozhodnutiu o zastavení konania, nemožno pričítať na vrub okresnému súdu.

Vo vzťahu k sťažovateľovi v treťom rade, ktorý zaplatil súdny poplatok, ústavný súd uvádza, že doba, ktorú namieta ako nečinnosť okresného súdu, nesignalizuje také prieťahy v konaní, ktoré by bolo možné označiť za zbytočné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Čo sa týka namietania zbytočných prieťahov v konaní v súvislosti s rozhodovaním o návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   ústavný   súd   uvádza,   že   rozhodnutie o zamietnutí predbežného opatrenia nadobudlo právoplatnosť 26. mája 2004, t. j. v čase doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   uplynulo   viac   ako   dva   mesiace,   a preto   sťažnosť sťažovateľov   v časti   namietajúcej   zbytočné   prieťahy   v konaní   o predbežnom   opatrení považoval ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2005