znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 23/2016-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MX Slovakias. r. o., Röntgenova 28, Bratislava, zastúpenej SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o.,Šoltésovej 14, Bratislava, za ktorú koná advokát JUDr. David Soukeník, vo vecinamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Považská Bystricač. k. 4 C 218/2012-303 z 22. apríla 2014 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíneč. k. 5 Co 636/2014-388 z 15. apríla 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MX Slovakia s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MX Slovakia s. r. o., Röntgenova 28, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len„okresný súd“) č. k. 4 C 218/2012-303 z 22. apríla 2014 a rozsudkom Krajského súduv Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 636/2014-388 z 15. apríla 2015, ktorou žiadavydať tento nález:

„Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. 04. 2014, č. k.: 4C/218/2012-303 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15. 04. 2015, č. k.: 5 Co/636/2014, bolo porušené základné ľudské právo sťažovateľa na právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. 04. 2014, č. k.: 4C/218/2012-303 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15. 04. 2015, č. k.: 5 Co/636/2014, zrušuje v celom rozsahu vec vracia Okresnému súdu Považská Bystrica na nové konanie.

Porušovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy konania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľkabolaakožalobkyňaúčastníčkoukonaniavedenéhopredokresnýmsúdompod sp. zn. 4 C 218/2012, v ktorom sa proti občianskemu združeniu Slovenská motocyklováfederácia, Športovcov 340, Považská Bystrica (ďalej len „žalovaný“ alebo „SMF“),domáhala určenia neplatnosti rozhodnutia Riadiacej rady žalovaného (ďalej len „riadiacarada“) zo 16. októbra 2012 zverejneného na internetovej stránke žalovaného17. októbra 2012, ktorým bolo rozhodnuté, že výsledky športového podujatia s názvomMyjava 1. mája 2012 sa budú započítavať do celkových výsledkov seriálu športovýchpodujatí Medzinárodných majstrovstiev Slovenskej republiky v motokrosových pretekochmotocyklov jednotlivcov mládeže triedy MX 85 na rok 2012 (ďalej len „napadnutérozhodnutie“).

Sťažovateľka svoju žalobu odôvodnila tým, že ako držiteľka tímovej motokrosovejlicencie je členkou žalovaného. Napadnutým rozhodnutím bolo zmenené uznesenieŠportovej komisie pre terénne preteky motocyklov (ďalej len „športová komisiažalovaného“). Sťažovateľka tvrdila, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s platnýmipredpismi žalovaného i zásadami fair play. Na internetovej stránke žalovaného bolzverejnený kalendár športových podujatí pre jednotlivé disciplíny vrátane motokrosumládeže MX 85 v rozsahu šiestich podujatí, ktorý bol schválený športovou komisioužalovaného na začiatku súťažnej sezóny. Pokiaľ by malo byť do tohto seriálu zaradenéďalšie podujatie, muselo by sa tak stať vopred, teda na začiatku súťažnej sezóny, najneskôrpred jeho uskutočnením, pričom rozhodnúť o tom patrí iba športovej komisii. V rozpores tým bolo do kalendára zaradené podujatie Myjava, ktoré sa navyše konalo 1. mája 2012,teda v termíne kolidujúcom s Medzinárodnými majstrovstvami Českej republikyv motokrose juniorov v Novej Pake. Rozhodnutie o zaradení tohto podujatia prijalaRiadiaca rada žalovaného, ktorej nepatrí právomoc meniť rozhodnutia športovej komisiežalovaného, pretože takáto právomoc jej nevyplýva z vnútorných predpisov žalovaného.V prípade, ak by sa podujatie Myjava do celkových výsledkov nezapočítavalo, získal bytitul majstra Slovenska 2012 pretekárz tímu sťažovateľky, ak sa všakzapočíta, titul získa. Navyše pretek Myjava bol označený ako pretek, ktorého sapodľa označenia mládež nezúčastňuje, a tak boli uvedené i triedy pretekajúcich motocyklov,čo je tiež dôvodom, pre ktorý toto podujatie nemohlo byť zaradené do seriálu motokrosumládeže.

Okresný súd rozsudkom č. k. 4 C 218/2012-303 z 22. apríla 2014 žalobusťažovateľky zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. V odôvodnenírozhodnutia najprv okresný súd poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb.o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o združovaní“), podľaktorého ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorémuuž nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúcestanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacovod rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Ďalej okresný súd konštatoval,že sťažovateľka je členkou žalovaného združenia, žalobu podala včas a táto smeruje protirozhodnutiu, proti ktorému už nemožno podľa stanov žalovaného podať opravnýprostriedok. Zamietnutie žaloby odôvodnil takto:

„Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný...

Podľa čl. 15 stanov SMF jedným z orgánov odporcu je riadiaca rada. V organizačnej štruktúre SMF je riadiaca rada uvedená hneď za generálnym zhromaždením, ktoré je v zmysle článku 10 stanov SMF najvyššou autoritou SMF. Právomoc a kompetencie riadiacej rady stanovy odporcu neupravujú. Tieto sú upravené v rokovacom poriadku SMF, ktoré podľa čl. 21 Stanov SMF schvaľuje a následne jeho úpravy generálne zhromaždenie. Rokovací poriadok obsahuje procedurálne pravidlá zasadnutí rozličných orgánov SMF a špecifikuje niektoré články Stanov SMF. Rokovací poriadok SMF je tak ako Stanovy SMF záväzným predpisom pre všetky orgány a členov SMF.

V danom prípade sa navrhovateľ domáha neplatnosti rozhodnutia jedného z orgánov odporcu - riadiacej rady zo dňa 16. 10. 2012, zverejnené na internetovej stránke dňa 17. 10. 2012. Uvedené rozhodnutie považuje za nezákonné a odporujúce stanovám.... Podľa § 15 rokovacieho poriadku riadiaca rada je najvyšším orgánom zodpovedným za riadenie činnosti SMF v období medzi konaním generálneho zhromaždenia. Riadiaca rada v súlade so stanovami, rokovacím poriadkom a športovým poriadkom riadi a kontroluje činnosť SMF. K rokovaniu sa schádza najmenej jedenkrát za štvrťrok alebo v mimoriadnych prípadoch. Uznesenia riadiacej rady sú záväzné pre všetkých členov a orgánov SMF....

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že každý pretek, ktorým bol aj pretek na Myjave 1. 5. 2012, sa riadi podľa Zvláštnych ustanovení, ktoré obsahujú všetky predpisy, ktoré súvisia s časom, termínom, miestom podujatia, personálnym rozdelením atď.. K preteku na Myjave 1. 5. 2012 boli taktiež vydané Zvláštne ustanovenia, ktoré v zmysle Stanov, rokovacieho poriadku a národného športového poriadku boli schválené športovou komisiou TPM a sekretariátom SMF v zastúpení. Zvláštne ustanovenia boli zverejnené na internetovej stránke SMF v termíne podľa národného športového poriadku najneskôr 14 dní pred samotným podujatím. Zvláštne ustanovenia pre pretek na Myjave 1. 5. 2012 obsahovali vypísané triedy o. i aj triedu MX85, ktorá podľa prílohy národného športového poriadku pre rok 2012 bola triedou pre podujatie Medzinárodné majstrovstvá Slovenskej republiky mládeže v motokrosových pretekoch jednotlivcov.

Zvláštne ustanovenia pre pretek na Myjave 1. 5. 2012 boli označené ako medzinárodné majstrovstvá Slovenskej republiky v motokrose jednotlivcov, je teda nesporné, že v názve podujatia nebolo uvedené, že sa jedná o Medzinárodné majstrovstvá Slovenskej republiky mládeže v motokrosových pretekoch jednotlivcov, i napriek tomu, že vypísanou triedou bola trieda MX85, ktorá podľa Národného športového poriadku pre rok 2012 bola triedou pre podujatie MM SR mládeže motokrosových pretekoch jednotlivcov. Je nesporné, že pretek na Myjave 1. 5. 2012 nebol pôvodne zaradený ani do kalendára športových podujatí pre rok 2012, avšak súd túto skutočnosť nepovažuje za rozhodujúcu pre vyslovenie neplatnosti rozhodnutia riadiacej rady, keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že kalendár športových podujatí nie je záväzným dokumentom pre jednotlivé preteky, ale je len orientačným dokumentom a počas sezóny je možné ho meniť pod vplyvom rôznych okolností ako je počasie, financie, atď. Skutočnosť, že trieda MX85 teda nebola zaradená do kalendára športových podujatí na začiatku športovej sezóny, nie je teda rozhodujúcou pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa.... Súd je toho názoru, že pokiaľ vznikol určitý rozpor Zvláštnych ustanovení so stanovami resp. národným športovým poriadkom, bolo v kompetencii riadiacej rady, ktorá je najvyšším orgánom zodpovedným za riadenie činnosti SMF a ktorej uznesenia sú záväzné pre všetkých členov a orgány SMF, o tomto rozhodnúť. Riadia rada je vybavená všetkými kompetenciami, ktoré nie sú výlučne vyhradené generálnemu zhromaždeniu alebo iným orgánom SMF podľa Stanov, rokovacieho poriadku a športového poriadku a okrem iného je riadiaca rada splnomocnená rozhodovať o sporoch. Pokiaľ teda v danom prípade vznikol spor o započítavaní pretekov triedy MX85 do celkových výsledkov MM SR jednotlivcov alebo mládeže, bola práve riadiaca rada oprávnená rozhodnúť o započítavaní či nezapočítavaní týchto výsledkov. Keďže trieda MX85 bola jednou z tried uvedených v Zvláštnych ustanoveniach, potom správne riadiaca rada rozhodla o tom, že pretek sa bude započítavať do celkových výsledkov MM SR jednotlivcov mládeže triedy MX85 pre rok 2012, pretože v podstate do iného seriálu sa započítavať tento pretek ani nemohol, keďže trieda MX 85 bola podľa prílohy Národného športového poriadku podujatie MM SR mládeže a nie MM SR jednotlivcov. Rozhodne zo Zvláštnych ustanovení nevyplýva, že by trieda MX85 na preteku na Myjave 1. 5. 2012 bola voľným pretekom resp. doplnkovým pretekom, keďže bola riadne uvedená medzi ostatnými vypísanými triedami a nebola označená ako pretek doplnkový. Súd má teda za to, že uznesenie radiacej rady SMF zo dňa 16. 10. 2012, ktorým riadiaca rada rozhodla o tom, že výsledky športového podujatia s názvom Myjava 1. 5. 2012 sa budú započítavať do celkových výsledkov seriálu športových podujatí medzinárodných majstrovstiev SR motokrosových pretekov jednotlivcov mládeže triedy MX85 na rok 2012, je platné. Súd posudzoval platnosť resp. preskúmaval rozhodnutie riadiacej rady v zmysle § 15 zákona č. 83/1990 Zb. a teda skúmal jeho súlad či nesúlad so Stanovami alebo zákonom, i napriek tomu, že z výsluchu svedkov - rodičov pretekárov vyplynulo, že pretekári sa riadili kalendárom športových podujatí, resp. zaužívanej praxe o neorganizovaní súbežne pretekov v Českej republike a na Slovensku, tak ako bolo uvedené vyššie, podstatnými pre rozhodovanie súdu boli Stanovy SMF a preskúmavanie rozhodnutia riadiacej rady a ich súladu so Stanovami.“

O odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu č. k. 4 C 218/2012-303z 22. apríla 2014 rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 5 Co 636/2014-388 z 15. apríla 2015tak, že rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a sťažovateľku zaviazalna náhradu trov odvolacieho konania.

Rozsudok krajského súdu č. k. 5 Co 636/2014-388 z 15. apríla 2015 nadobudolprávoplatnosť 18. mája 2015.

Sťažovateľka sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného právana súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. 4 C 218/2012-303 z 22. apríla 2014 a rozsudkomkrajského súdu č. k. 5 Co 636/2014-388 z 15. apríla 2015 odôvodnila tým, že oba tietorozsudky sú nedostatočne odôvodnené, neobsahujú presvedčivé dôvody a sú založenéna nesprávnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a nesprávnom právnomposúdení veci, ktoré bolo dané najmä tým, že aplikované ustanovenia boli vykladanéizolovane, striktne formalisticky a v rozpore s ich skutočným zmyslom.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej poukázala na to, že okresný súd ani krajský súdnevysvetlili, z akého dôvodu považovali kalendár športových podujatí za nezáväznýdokument. Podľa názoru sťažovateľky«aj keď je pravda, že kalendár sa môže meniť z objektívnych dôvodov, tak isto sa môžu meniť aj Zvláštne ustanovenia, na čo ale súd neprihliadal.

Športový kalendár jednotlivých disciplín sa kreuje na každý kalendárny rok pre jednotlivé seriály podujatí. Rozoznávame seriál pretekov jednotlivcov a seriál pretekov pre mládež. Jednotlivé preteky v seriály (napr. MM SR mládeže) sa v konkrétnej disciplíne (napr. TPM) a v konkrétnej triede - objemovej kategórii (napr. MX85) rozplánujú na celý kalendárny rok. Výsledky v Kalendári uvedených pretekov sa započítavajú do celkových výsledkov seriálu. Národné športové poriadky stanovujú pre mládež samostatný seriál pretekov, ktorý je výslovne označený ako Medzinárodné Majstrovstvá Slovenskej republiky mládeže v motokrosových pretekoch motocyklov jednotlivcov a pre tento seriál mládeže boli stanovené triedy MX50, MX65 a MX85.

Národné športové poriadky (ďalej len „NŠP“) sú schvaľované pre každý kalendárny rok valným zhromaždením pre danú disciplínu. Podľa NŠP sú riadené a vyhlásené všetky seriály pretekov, Pre každý seriál sú vypísané konkrétne triedy podľa bodu 032.1. NŠP. Podľa bodu 031.9. NŠP: Usporiadateľ musí doručiť Zvláštne ustanovenia spracované v zmysle pokynov ŠK TPM SMF na schválenie najneskôr 6 týždňov pred termínom konania preteku (ŠK a na sekretariát SMF). Všetkým prihláseným jazdcom musí usporiadateľ zaslať kópiu schválených Zvláštnych ustanovení alebo zabezpečiť ich zverejnenie na oficiálnej stránke SMF alebo disciplíny, obsahujúcich všetky podrobnosti týkajúce sa preteku, v termíne najneskôr 14 dní pred podujatím. Zvláštne ustanovenia sú predpisom, ktorý je vydávaný ku každému konkrétnemu preteku, avšak tieto zvláštne ustanovenia musia vždy vychádzať z platných predpisov pre danú sezónu a nemôžu byť s nimi v rozpore alebo upravovať niečo nad rámec predpisov. Nestotožňujeme sa s tvrdením súdu, že zvláštne ustanovenia majú prednosť pred kalendárom podujatí prijatým pre jednotlivé disciplíny, keďže v Stanovách SMF a ani v iných vnútorných predpisoch SMF sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by vyjadrovalo prednosť a záväznosť zvláštnych ustanovení pred športovým kalendárom schváleným príslušnou športovou komisiou.».

Sťažovateľka ďalej zdôraznila, že„Športová komisia TPM vypísala na rok 2012 dva seriály pretekov s nasledujúcim názvom:

- Medzinárodné majstrovstvá Slovenskej republiky v motokrosových pretekoch motocyklov jednotlivcov. Seriál vypísaný pre triedy: MX1, MX2, MX4, MX2 - junior, samostatne pre QUAD;

- Medzinárodné majstrovstvá Slovenskej republiky mládeže v motokrosových pretekoch motocyklov jednotlivcov. Seriál vypísaný pre triedy: MX50, MX65, MX85. Zvláštne ustanovenia k preteku v Myjave dňa 1. 5. 2012 v hlavičke uvádzajú, že ide o pretek - Medzinárodné majstrovstvá Slovenskej republiky v motokrose jednotlivcov + MACEC CUP 2012, teda nejde o seriál MM SR mládeže a tomu zodpovedajú aj triedy motocyklov pretekajúcich v rámci podujatia na Myjave: MX1, MX2, MX4 a MX2 - junior. V prípade, ak by podujatie na Myjave bolo podujatie MM SR mládeže, ktorého výsledky by sa mohli započítavať do MM SR mládeže, muselo by byť toto podujatie výslovne označené ako podujatie v rámci Medzinárodných majstrovstiev Slovenskej republiky mládeže v motokrosových pretekoch motocyklov jednotlivcov a muselo by byť organizované pre triedy určené NŠP pre MM SR mládeže, v ktorých mládež preteká, a ktorými sú MX5O, MX65 a MX85 tým, že sa preteky nemusia uskutočniť súčasne. Keďže sa však v zvláštnych ustanoveniach nenachádzala žiadna zmienka o tom, že by sa podujatie na Myjave malo považovať za pretek MM SR mládeže, toto podujatie nemalo byť z akého dôvodu započítavané do MM SR mládeže.

... Pre seriál MM SR mládeže bolo pre objemovú kategóriu MX85 vypísaných 6 pretekov, a to.

V športovom kalendári disciplíny TPM sa pretek na Myjave ako pretek seriálu MM SR mládeže nenachádzal....“.

V závere sťažnosti sťažovateľka poukázala na to, že súd pri rozhodovaní nevzaldo úvahy okolnosti konkrétnej veci„a síce špecifiká zapájania sa do aktivít, ktoré sťažovateľ organizuje....

V obidvoch rozsudkoch sa taktiež súdy formalisticky a obmedzene zaoberali postupom riešení sporov v rámci SMF. Podľa § 6 písm. d) Rokovacieho poriadku SMF Riadiaca rada má v právomocí riešiť spory, čo sťažovateľ nespochybňuje, ale proces tohto riešenia by mal spĺňať určité štandardy takým spôsobom, aby nedochádzalo k autokratickým rozhodnutiam s vlastnosťami pravej retroaktivity, ktoré narušujú istotu uchádzačov, resp. potenciálnych uchádzačov, čo v tomto prípade podľa sťažovateľa nastalo. Zvláštne ustanovenia, v ktorých je detailne popísané konkrétne športové podujatie, vypracúvajú športové komisie, resp. športová komisia a schvaľuje ich sekretariát SMF, ktoré obe v tomto prípade majú explicitne danú kompetenciu. Aj keby prišlo k sporu, ktorý vznikol zo Zvláštnych ustanovení, ktorý aj týmto spôsobom vznikol, Riadiaca rada síce má nepochybné právo rozhodovať tento spor, ale nemá právo posudzovať Zvláštne ustanovenia. Tak ako súdy ustanovujú znalcov a svedkov, Riadiaca rada mala pri rozhodovaní sporu vzniknutého so Zvláštnymi ustanoveniami logicky postupovať v súčinností minimálne so športovou komisiou, ktorá dané Zvláštne ustanovenia vypracovala. V opačnom prípade by sa mohlo stať, čo sa podľa sťažovateľa aj stalo, že Riadiaca rada nahradí časť výhradných právomocí športových komisií. Formalistický prístup súdu prvého ako aj druhého stupňa sa pri svojej vnútornej úvahe limitoval iba na § 6 písm. d) Rokovacieho poriadku SMF, a vo svojom rozhodnutí v podstate konštatoval, že miesto deklarovania už existujúceho stavu, ktorý konštituovala športová komisia, má Riadiaca rada konštitučné právomoci, ktoré nahrádzajú výhradne a explicitne dané právomoci športových komisií.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákonao ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebooprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva z podanej sťažnosti, sťažovateľka tvrdí, že k porušeniu týchto jej právmalo dôjsť jednak rozsudkom okresného súdu č. k. 4 C 218/2012-303 z 22. apríla 2014a jednak rozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 636/2014-388 z 15. apríla 2015.

Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti rozsudkuokresného súdu č. k. 4 C 218/2012-303 z 22. apríla 2014.

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcichsa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd tedanezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva aleboslobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemudostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takútosťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr.I. ÚS 103/02).

V súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci ústavný súd skúmal, či súsplnené podmienky konania pred ním o tejto časti sťažnosti sťažovateľky, a dospel k záveru,že vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomocústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľkou uplatnených námietkachporušenia jej základných práv týmto rozhodnutím okresného súdu, pretože preskúmavaniejeho postupu zveruje Občiansky súdny poriadok v tomto prípade odvolaciemu súdu.Krajský súd ako súd odvolací vo veci o podanom odvolaní sťažovateľky rozhodolrozsudkom č. k. 5 Co 636/2014-388 z 15. apríla 2015. Krajský súd ako súd odvolací bolsúdom, ktorému patrí právomoc posúdiť, či odvolanie sťažovateľky bolo dôvodné,a rozhodnúť o ňom.

Ústavný súd preto podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosťsťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranupodľa čl. 46 ods.1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovorurozsudkom okresného súdu č. k. 4 C 218/2012-303 z 22. apríla 2014.

Odlišná je situácia vo vzťahu k rozsudku krajského súdu č. k. 5 Co 636/2014-388z 15. apríla 2015. Na prerokovanie tejto časti sťažnosti sťažovateľky je právomoc ústavnéhosúdu daná, avšak sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základnéhopráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia aleboprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretožeuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).

Podstatou sťažnosti sťažovateľky na porušenie základného práva na súdnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovorurozsudkom krajského súdu č. k. 5 Co 636/2014-388 z 15. apríla 2015 je jej tvrdenie, podľaktorého tento rozsudok je nedostatočne odôvodnený, je založený na nesprávnomvyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a jeho nesprávnom právnom posúdenípopierajúcom účel a zmysel aplikovaných ustanovení.

Krajský súd rozsudok č. k. 5 Co 636/2014-388 z 15. apríla 2015 odôvodnil takto:„Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že rozhodnutie Riadiacej rady Slovenskej motocyklovej federácie zo dňa 16. 10. 2012, ktoré bolo zverejnené na internetovej stránke SMF dňa 17. 10. 2012 a ktorým Riadiaca rada Slovenskej motocyklovej federácie rozhodla o tom, že výsledky športového podujatia s názvom Myjava 1. 5. 2012 sa budú započítavať do celkových výsledkov seriálu športových podujatí - Medzinárodných majstrovstiev Slovenskej republiky v motokrosových pretekov motocyklov jednotlivcov mládeže triedy MX 85 na rok 2012 je neplatné, ako nedôvodný zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ je členom občianskeho združenia Slovenská motocyklová federácia a v rozhodnom období bol držiteľom tímovej licencie SMF č. 02/2012 platnej do 31. 12. 2012.

V danom prípade sa teda navrhovateľ domáhal neplatnosti rozhodnutia jedného z orgánov odporcu - riadiacej rady zo dňa 16. 10. 2012, zverejnené na internetovej stránke dňa 17. 10. 2012, ktorým riadiaca rada SMF rozhodla o tom, že výsledky športového podujatia s názvom Myjava 1. 5. 2012 sa budú započítavať do celkových výsledkov seriálu športových podujatí - Medzinárodných majstrovstiev Slovenskej republiky v motokrosových pretekov motocyklov jednotlivcov mládeže triedy MX 85 na rok 2012. Uvedené rozhodnutie považoval za nezákonné a odporujúce stanovám a svojej ochrany sa domáha v zmysle § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanov č. 83/1990 Zb.

Ďalej mal odvolací súd z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa za preukázané, že každý pretek, ktorým bol aj vyššie uvedený pretek na Myjave 1. 5. 2012, sa riadi podľa Zvláštnych ustanovení, ktoré obsahujú všetky predpisy, ktoré súvisia s časom, termínom, miestom podujatia, personálnym rozdelením atď.. K preteku na Myjave 1. 5. 2012 boli taktiež vydané Zvláštne ustanovenia, ktoré v zmysle Stanov, rokovacieho poriadku a národného športového poriadku boli schválené športovou komisiou TPM a sekretariátom SMF v zastúpení. Zvláštne ustanovenia boli zverejnené na internetovej stránke SMF v termíne podľa národného športového poriadku najneskôr 14 dní pred samotným podujatím. Zvláštne ustanovenia pre pretek na Myjave 1. 5. 2012 obsahovali vypísané triedy o. i. aj triedu MX85, ktorá podľa prílohy národného športového poriadku pre rok 2012 bola triedou pre podujatie Medzinárodné majstrovstvá Slovenskej republiky mládeže v motokrosových pretekoch jednotlivcov.

Zvláštne ustanovenia pre pretek na Myjave 1. 5. 2012 boli označené ako medzinárodné majstrovstvá Slovenskej republike v motokrose jednotlivcov, teda aj podľa odvolacieho súdu je nesporné, že v názve podujatia nebolo uvedené, že sa jedná o Medzinárodné majstrovstvá Slovenskej republiky mládeže v motokrosových pretekoch jednotlivcov, a to i napriek tomu. že vypísanou triedou bola trieda MX85, ktorá podľa Národného športového poriadku pre rok 2012 bola triedou pre podujatie MM SR mládeže v motokrosových pretekoch jednotlivcov. Pretek na Myjave 1. 5. 2012 nebol pôvodne zaradený ani do kalendára športových podujatí pre rok 2012, avšak túto skutočnosť ani odvolací súd nepovažuje za rozhodujúcu pre vyslovenie neplatnosti rozhodnutia riadiacej rady, keďže z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že kalendár športových podujatí nie je záväzným dokumentom pre jednotlivé preteky, ale je len orientačným dokumentom a počas sezóny je možné ho meniť pod vplyvom rôznych okolností. Skutočnosť, že trieda MX85 teda nebola zaradená do kalendára športových podujatí na začiatku športovej sezóny, nie je teda ani podľa odvolacieho súdu rozhodujúcou pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa.

Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že pokiaľ vznikol určitý rozpor Zvláštnych ustanovení so stanovami resp. národným športovým poriadkom, bolo v kompetencii riadiacej rady, ktorá je najvyšším orgánom zodpovedným za riadenie činnosti SMF a ktorej uznesenia sú záväzné pre všetkých členov a orgány SMF o tomto rozhodnúť. Riadia rada je vybavená všetkými kompetenciami, ktoré nie sú výlučne vyhradené generálnemu zhromaždeniu alebo iným orgánom SMF podľa Stanov rokovacieho poriadku a športového poriadku a okrem iného je riadiaca rada splnomocnená rozhodovať o sporoch. Pokiaľ teda v danom prípade vznikol spor o započítavaní pretekov triedy MX85 do celkových výsledkov MM SR jednotlivcov alebo mládeže, bola aj podľa odvolacieho súdu práve riadiaca rada oprávnená rozhodnúť o započítavaní či nezapočítavaní týchto výsledkov. Keďže trieda MX85 bola jednou z tried uvedených v Zvláštnych ustanoveniach, potom správne riadiaca rada rozhodla o tom, že pretek sa bude započítavať do celkových výsledkov MM SR jednotlivcov mládeže triedy MX85 pre rok 2012, pretože v podstate do iného seriálu sa ani podľa odvolacieho súdu započítavať tento pretek ani nemohol, keďže trieda MX 85 bola podľa prílohy Národného športového poriadku podujatie MM SR mládeže a nie MM SR jednotlivcov. Zo Zvláštnych ustanovení pritom ani podľa odvolacieho súdu nevyplýva, že by trieda MX 85 na preteku na Myjave 1. 5. 2012 bola voľným pretekom resp. doplnkovým pretekom, keďže bola riadne uvedená medzi ostatnými vypísanými triedami a nebola označená ako pretek doplnkový.

Na základe vyššie uvedeného, teda súd prvého stupňa správne posúdil, že uznesenie radiacej rady SMF zo dňa 16. 10. 2012, ktorým riadiaca rada rozhodla o tom, že výsledky športového podujatia s názvom Myjava 1. 5. 2012 sa budú započítavať do celkových výsledkov seriálu športových podujatí medzinárodných majstrovstiev SR motokrosových pretekov jednotlivcov mládeže triedy MX85 na rok 2012, je platné. Súd prvého stupňa správne posudzoval platnosť resp. preskúmaval rozhodnutie riadiacej rady v zmysle § 15 zákona č. 83/1990 Zb. a teda skúmal jeho súlad či nesúlad so Stanovami alebo zákonom. Súd prvého stupňa v predmetnej veci teda dostatočne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil, dostatočne sa vysporiadal i s námietkami uvádzanými navrhovateľom v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, pričom odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p vo zvyšku poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.“

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konaniepodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdnehorozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovorelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokova obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetkyotázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, abyzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenierozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právoúčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdudospel k záveru, že krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právnea skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľkav odvolaní nastolila. Vysvetlil, ako dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu jevecne správne, ako i k záveru, že vo veci sťažovateľky neboli splnené podmienkyna určenie neplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože totorozhodnutie nebolo v rozpore so zákonom ani stanovami žalovaného. Krajský súdneponechal bez povšimnutia odvolacie argumenty sťažovateľky, ktoré mali pre vecpodstatný význam. Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavkyvyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahuk odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnostipre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základnýmprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahomorgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnejmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,III. ÚS 300/06).

Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnenýpreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výkladea uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konanípred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkovéa právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej mociv ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnouinštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejtointerpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právacha základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavaťrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebosamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkovéa právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavnéhosúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by maliza následok porušenie základného práva alebo slobody.

Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie je a ani nemôže byť súdomskutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť všeobecných súdov.

Pokiaľ sťažovateľka poukazovala na nesprávne vyhodnotenie výsledkov vykonanéhodokazovania a nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, ústavný súd sa s týmtonázorom nestotožnil. Z rozsudku krajského súdu je dostatočne zrejmé, že pre svojoupovahou nie je kalendár športových podujatí záväzným dokumentom pre jednotlivé preteky,ale je len orientačným dokumentom a počas sezóny je možné ho meniť. Čo je však preposúdenie veci podstatnejšie, riadiaca rada je nepochybne splnomocnená rozhodovaťv prípadoch sporov. To ostatne v sťažnosti doručenej ústavnému súdu nespochybnilaani sťažovateľka (hoci považovala rozhodnutie riadiacej rady za retroaktívne a autokratické,keď bolo vydané bez súčinnosti s inými orgánmi žalovaného, najmä jeho športovoukomisiou). V každom prípade však, tak ako uviedol krajský súd, v situácii, keď vznikolurčitý rozpor zvláštnych ustanovení so stanovami, resp. národným športovým poriadkom,bolo v kompetencii riadiacej rady, ktorej uznesenia sú záväzné pre všetkých členov a orgányžalovaného, o tomto rozhodnúť, pretože je vybavená všetkými kompetenciami, ktoré nie súvýlučne vyhradené generálnemu zhromaždeniu alebo iným orgánom žalovaného. To jedôvod, pre ktorý bola riadiaca rada žalovaného oprávnená rozhodnúť aj o započítanípretekov Myjava.

Pre úplnosť považuje ústavný súd za potrebné uviesť aj to, že pri prieskumerozhodnutí občianskych združení by mali postupovať všeobecné súdy zdržanlivo. To platí,najmä pokiaľ ide o posudzovanie okruhu rozhodnutí orgánov občianskych združení, ktorévôbec patrí všeobecným súdom preskúmavať, keďže zjavne nie je účelom § 15 zákonao združovaní umožniť súdny prieskum všetkých rozhodnutí občianskych združení. To bytotiž viedlo k neprimeranej ingerencii štátu (štátnemu dozoru) do združovacej slobodya autonómie občianskych združení. Zo súdneho prieskumu však nesmú byť vylúčené tierozhodnutia orgánov združení, ktoré zasiahli do práv členov združenia s takou intenzitou,ktorá vyžaduje zásah súdu (ako orgánu štátu). Pritom vždy medzi najzávažnejšie zásahydo práv člena združenia budú patriť rozhodnutia orgánov združenia, ktorými sa členstvočlena v združení proti jeho vôli zrušuje, či rozhodnutia ukladajúce členovi sankcie. Princípzdržanlivej interpretácie pri rozhodovaní o takýchto žalobách by sa však mal prejaviť aj privýklade dotknutých ustanovení vnútorných predpisov združení a celkovom zohľadneníkonkrétnych okolností prípadu. Nemožno totiž zabúdať, že člen do združenia vstúpildobrovoľne, pričom súčasťou demokratických princípov, ktorými sú združenia ovládané,je aj princíp podrobenia sa rozhodnutiu orgánu združenia.

Ústavný súd je toho názoru, že v prípade sťažovateľky nemožno považovať záveryrozsudku krajského súdu za také, ktoré by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by maliza následok porušenie základného práva alebo slobody.

Ústavný súd tak nezistil, že by relevancia námietok sťažovateľky smerujúcich protinapadnutému rozsudku krajského súdu v kontexte posúdenia možného porušeniajej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoruumožnila dospieť k záveru, ktorý by odôvodňoval vyslovenie porušenia uvedených práv.

Iba to, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutomuznesení nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jej sťažnosti.

Za tejto situácie ústavný súd konštatuje, že rozsudkom krajského súduč. k. 5 Co 636/2014-388 z 15. apríla 2015 nedošlo k porušeniu základného právasťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva na spravodlivýproces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietolpodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovejčasti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2016