SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 23/06-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S. V., spoločnosť s ručením obmedzeným V. v likvidácii, so sídlom V., zastúpenej advokátom Mgr. Ing. I. I., so sídlom V., namietajúcu porušenie jej základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPOO/1651/2000/BA z 24. júla 2000 a postupom Správy katastra vo V. v konaní vedenom pod č. V 449/97, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť spoločnosti S. V., spoločnosť s ručením obmedzeným V. v likvidácii, o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra 2005 doručená sťažnosť spoločnosti S. V., spoločnosť s ručením obmedzeným V. v likvidácii, so sídlom V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom Mgr. Ing. I. I., so sídlom V., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad geodézie“) č. LPOO/1651/2000/BA z 24. júla 2000 a postupom Správy katastra vo V. (ďalej len „správa katastra“) v konaní vedenom pod č. V 449/97.
Zo sťažnosti vyplýva, že právny predchodca správy katastra (Okresný úrad V., katastrálny odbor) rozhodnutím č. V 449/97 z 3. júla 1997 povolil vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou I., s. r. o., V., ako predávajúcim a spoločnosťou S. V., spol. s r. o., V., ako kupujúcim v prospech sťažovateľa.
Proti tomuto rozhodnutiu podala protest Okresná prokuratúra vo V., ktorému právny predchodca správy katastra nevyhovel, a preto ho predložil na rozhodnutie Krajskému úradu v P.. Krajský úrad v P., katastrálny odbor rozhodnutím z 12. októbra 1998 protestu nevyhovel. Proti rozhodnutiu Krajského úradu v P., katastrálneho odboru, podala protest Krajská prokuratúra P. (ďalej len „krajská prokuratúra“). Krajský úrad v P., katastrálny odbor, rozhodnutím č. 6/98 z 12. októbra 1998 protestu krajskej prokuratúry nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie úradu geodézie. Úrad geodézie rozhodnutím č. LPOO/1651/2000/Ba z 24. júla 2000 protestu vyhovel a zrušil rozhodnutie Krajského úradu v P. č. 6/98 z 12. októbra 1998 a nad rámec podnetu krajskej prokuratúry zrušil aj rozhodnutie právneho predchodcu správy katastra č. V 449/97 z 3. júla 1997. V odôvodnení rozhodnutia úradu geodézie sa uvádza, že s dôvodmi uvedenými v proteste prokuratúry sa nestotožňuje, ale k porušeniu zákona došlo z dôvodu nesprávneho označenia účastníkov právneho úkonu.
Rozhodnutie úradu geodézie č. LPOO/1651/2000/Ba z 24. júla 2000 bolo zaslané na pôvodnú adresu sťažovateľa, hoci v obchodnom registri bola s účinnosťou od 4. júla 2000 zapísaná zmena sídla spoločnosti z V. na H.. Rozhodnutie úradu geodézie tak nebolo do dňa podania sťažnosti sťažovateľovi doručené, z čoho vyvodzuje záver, že „nemohlo nadobudnúť do dnešného dňa právoplatnosť“.
Správa katastra rozhodnutím z 9. januára 2001 zrušila rozhodnutie svojho právneho predchodcu č. 449/97 zo dňa 3. júla 1997, a to aj napriek tomu, že úrad geodézie ho už predtým zrušil svojím rozhodnutím z 24. júla 2000. Dňa 29. januára 2001 vydala správa katastra rozhodnutie č. V-449/97, ktorým ten istý návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva zamietla; toto rozhodnutie bolo opatrené doložkou právoplatnosti k 22. máju 2001. V upovedomení o vydaní nového rozhodnutia z 29. januára 2001, ktoré správa katastra vydala 31. januára 2001, sa konštatuje, že rozhodnutie z 9. januára 2001 je bezpredmetné.
Keďže sťažovateľovi nebolo doručené žiadne rozhodnutie úradu geodézie o vybavení protestu krajskej prokuratúry a správa katastra vydala v roku 2001 rozhodnutie o zrušení už zrušeného rozhodnutia o povolení vkladu, ako aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad, považoval «sťažovateľ doručenie rozhodnutia zo dňa 29. januára 2001 za „bezpredmetné“, a preto proti predčasnému rozhodnutiu vydanému na základe neprávoplatného rozhodnutia nadriadeného orgánu, odvolanie nepodal.». Sťažovateľ ďalej uvádza, že „nepredpokladal, že na základe takýchto pochybení (o návrhu na vklad bolo rozhodnuté štyri – krát) vyznačí správa katastra na liste vlastníctva zmenu vlastníctva tak, že ako vlastníka zapíše spoločnosť I. spol. s r. o. V. (dnes L. s. r. o. H.) teda predchádzajúceho vlastníka po vyše troch rokoch odo dňa čo vklad vlastníckeho práva v prospech sťažovateľa povolila.“.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 1682 katastrálneho územia Č. boli ako súčasť konkurznej podstaty predávajúceho úpadcu I., spol. s r. o., V. odpredané na verejnej dražbe v mesiaci apríl 2005, a zdôrazňuje, že bol nesprávnym úradným postupom úradu geodézie a správy katastra „pozbavený vlastníctva k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. 1682“.
Sťažovateľ tvrdí, že o zmene vlastníctva sa dozvedel začiatkom novembra 2004 po tom, ako nahliadol do listu vlastníctva, a preto listom zo 16. novembra 2004 vyzval úrad geodézie, aby mu rozhodnutie č. LPOO/1651/2000/Ba z 24. júla 2000 doručil. Úrad geodézie listom z 26. novembra 2004 sťažovateľovi oznámil, že toto rozhodnutie bolo doručené v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a je právoplatné. Sťažovateľ vyzval úrad geodézie listom z 11. júla 2005, aby zrušil doložku právoplatnosti a riadne mu rozhodnutie č. LPOO/1651/2000/Ba z 24. júla 2000 doručil. Úrad geodézie listom z 25. októbra 2005 sťažovateľovi oznámil, že zotrváva na svojom stanovisku, t. j. že rozhodnutie je v zmysle citovaného zákona právoplatné a nie je dôvod ho opätovne doručovať. Tento list úradu geodézie bol sťažovateľovi doručený 31. októbra 2005, pričom sťažovateľ považuje tento deň za deň „upovedomenia o inom zásahu v zmysle § 53 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov“ a tvrdí, že týmto oznámením úrad geodézie zasiahol do jeho ústavného práva – práva vlastniť majetok. Sťažovateľ úradu geodézie vytýka, že ani po preukázaní skutočnosti, že mu nebolo rozhodnutie č. LPOO/1651/2000/Ba z 24. júla 2000 doručené, nezrušil na rozhodnutí doložku právoplatnosti „a nedoručil rozhodnutie sťažovateľovi hoci mu musela byť známa skutočnosť, že sťažovateľ po takmer piatich rokoch od vydania rozhodnutia nemá právne prostriedky na jeho zrušenie“.
Na tomto skutkovom a právnom základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti vydal tento nález:
„Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, B. v konaní vedenom pod č. LPOO/1651/2000/Ba a Správa katastra vo V. v konaní vedenom pod č. V 449/97 porušili ústavné právo obchodnej spoločnosti S. V. spoločnosť s ručením obmedzeným V. v likvidácii, V. podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, B. č. LPOO/1651/2000/Ba zo dňa 24. júla 2000 sa zrušuje a vec sa vracia úradu na ďalšie konanie.“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že lehota na podanie sťažnosti mu začala plynúť až 31. októbra 2005, keď mu bol doručený list úradu geodézie z 25. októbra 2005. V tomto liste úrad geodézie okrem iného uvádza, že „... Naďalej zotrvávame na našom stanovisku, ktoré sme Vám oznámili listom č. LPO-4784/2004 zo dňa 26. 11. 2004.“. Z obsahu listu úradu geodézie z 26. novembra 2004 vyplýva, že úrad geodézie už v ňom formuloval k predmetnej veci jednoznačné stanovisko, keď uviedol, že „Predmetné rozhodnutie bolo doručované v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní doručenkou do vlastných rúk“ a že „uvedené rozhodnutie je právoplatné“, pričom toto svoje stanovisko v liste z 25. októbra 2005 len potvrdil. Z toho podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ bol relevantným spôsobom upovedomený o doručení rozhodnutia č. LPOO/1651/2000/BA z 24. júla 2000 už doručením listu úradu geodézie z 26. novembra 2004 a od toho dňa mu začala plynúť aj lehota na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa mu bola doručená po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. oneskorene.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sú tu dôvody na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre z dôvodu, že sťažnosť bola podaná oneskorene, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. februára 2006