znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 23/06-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S. V., spoločnosť s ručením obmedzeným V. v likvidácii, so sídlom V., zastúpenej advokátom Mgr. Ing. I. I., so sídlom V., namietajúcu porušenie jej základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím   Úradu   geodézie,   kartografie   a katastra   Slovenskej   republiky č. LPOO/1651/2000/BA   z   24.   júla   2000   a postupom   Správy   katastra   vo   V.   v konaní vedenom pod č. V 449/97, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti   S.   V.,   spoločnosť   s ručením   obmedzeným   V.   v likvidácii, o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra 2005   doručená   sťažnosť   spoločnosti   S.   V.,   spoločnosť   s ručením   obmedzeným   V. v likvidácii, so sídlom V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom Mgr. Ing. I. I., so sídlom V., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   a rozhodnutím   Úradu   geodézie, kartografie   a katastra   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „úrad   geodézie“) č. LPOO/1651/2000/BA   z   24.   júla   2000   a postupom   Správy   katastra   vo V.   (ďalej   len „správa katastra“) v konaní vedenom pod č. V 449/97.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   právny   predchodca   správy   katastra   (Okresný   úrad   V., katastrálny odbor) rozhodnutím č. V 449/97 z 3. júla 1997 povolil vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou I., s. r. o., V., ako predávajúcim a spoločnosťou S. V., spol. s r. o., V., ako kupujúcim v prospech sťažovateľa.

Proti tomuto rozhodnutiu podala protest Okresná prokuratúra vo V., ktorému právny predchodca správy katastra nevyhovel, a preto ho predložil na rozhodnutie Krajskému úradu v P..   Krajský   úrad   v P.,   katastrálny   odbor   rozhodnutím   z 12. októbra   1998   protestu nevyhovel. Proti rozhodnutiu Krajského úradu v P., katastrálneho odboru, podala protest Krajská prokuratúra P. (ďalej len „krajská prokuratúra“). Krajský úrad v P., katastrálny odbor, rozhodnutím č. 6/98 z 12. októbra 1998 protestu krajskej prokuratúry nevyhovel a predložil   ho   na   rozhodnutie   úradu   geodézie.   Úrad   geodézie   rozhodnutím   č. LPOO/1651/2000/Ba z 24. júla 2000 protestu vyhovel a zrušil rozhodnutie Krajského úradu v P.   č.   6/98   z 12. októbra   1998   a nad   rámec   podnetu   krajskej   prokuratúry   zrušil   aj rozhodnutie právneho predchodcu správy katastra č. V 449/97 z 3. júla 1997. V odôvodnení rozhodnutia úradu geodézie sa uvádza, že s dôvodmi uvedenými v proteste prokuratúry sa nestotožňuje,   ale k porušeniu   zákona došlo   z dôvodu   nesprávneho   označenia   účastníkov právneho úkonu.

Rozhodnutie úradu geodézie č. LPOO/1651/2000/Ba z 24. júla 2000 bolo zaslané na pôvodnú adresu sťažovateľa, hoci v obchodnom registri bola s účinnosťou od 4. júla 2000 zapísaná zmena sídla spoločnosti z V. na H.. Rozhodnutie úradu geodézie tak nebolo do dňa podania   sťažnosti   sťažovateľovi   doručené,   z čoho   vyvodzuje   záver,   že „nemohlo nadobudnúť do dnešného dňa právoplatnosť“.

Správa katastra rozhodnutím z 9. januára 2001 zrušila rozhodnutie svojho právneho predchodcu č. 449/97 zo dňa 3. júla 1997, a to aj napriek tomu, že úrad geodézie ho už predtým zrušil svojím rozhodnutím z 24. júla 2000. Dňa 29. januára 2001 vydala správa katastra rozhodnutie č. V-449/97, ktorým ten istý návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva zamietla; toto rozhodnutie bolo opatrené doložkou právoplatnosti k 22. máju 2001. V upovedomení o vydaní   nového   rozhodnutia   z 29.   januára 2001,   ktoré   správa   katastra vydala 31. januára 2001, sa konštatuje, že rozhodnutie z 9. januára 2001 je bezpredmetné.

Keďže sťažovateľovi nebolo doručené žiadne rozhodnutie úradu geodézie o vybavení protestu krajskej prokuratúry a správa katastra vydala v roku 2001 rozhodnutie o zrušení už zrušeného rozhodnutia o povolení vkladu, ako aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad, považoval «sťažovateľ doručenie rozhodnutia zo dňa 29. januára 2001 za „bezpredmetné“, a preto proti predčasnému rozhodnutiu vydanému na základe neprávoplatného rozhodnutia nadriadeného orgánu, odvolanie nepodal.». Sťažovateľ ďalej uvádza, že „nepredpokladal, že na základe takýchto pochybení (o návrhu na vklad bolo rozhodnuté štyri – krát) vyznačí správa   katastra   na   liste   vlastníctva   zmenu   vlastníctva   tak,   že   ako   vlastníka   zapíše spoločnosť I. spol. s r. o. V. (dnes L. s. r. o. H.) teda predchádzajúceho vlastníka po vyše troch rokoch odo dňa čo vklad vlastníckeho práva v prospech sťažovateľa povolila.“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva   č.   1682   katastrálneho   územia   Č.   boli   ako   súčasť   konkurznej   podstaty predávajúceho úpadcu I., spol. s r. o., V. odpredané na verejnej dražbe v mesiaci apríl 2005, a zdôrazňuje,   že   bol   nesprávnym   úradným   postupom   úradu   geodézie   a správy   katastra „pozbavený vlastníctva k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. 1682“.

Sťažovateľ tvrdí, že o zmene vlastníctva sa dozvedel začiatkom novembra 2004 po tom, ako nahliadol do listu vlastníctva, a preto listom zo 16. novembra 2004 vyzval úrad geodézie,   aby   mu   rozhodnutie   č.   LPOO/1651/2000/Ba   z   24.   júla   2000   doručil.   Úrad geodézie   listom   z 26. novembra   2004   sťažovateľovi   oznámil,   že   toto   rozhodnutie   bolo doručené   v zmysle   zákona   č.   71/1967   Zb.   o správnom   konaní   (správny   poriadok)   a je právoplatné. Sťažovateľ vyzval úrad geodézie listom z 11. júla 2005, aby zrušil doložku právoplatnosti   a riadne mu rozhodnutie   č.   LPOO/1651/2000/Ba   z 24. júla 2000 doručil. Úrad geodézie listom z 25. októbra 2005 sťažovateľovi oznámil, že zotrváva na svojom stanovisku, t. j. že rozhodnutie je v zmysle citovaného zákona právoplatné a nie je dôvod ho opätovne   doručovať.   Tento   list   úradu   geodézie   bol   sťažovateľovi   doručený   31. októbra 2005, pričom sťažovateľ považuje tento deň za deň „upovedomenia o inom zásahu v zmysle § 53 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov“ a tvrdí, že týmto oznámením úrad geodézie zasiahol do jeho ústavného práva – práva vlastniť majetok. Sťažovateľ úradu geodézie   vytýka,   že   ani   po   preukázaní   skutočnosti,   že   mu   nebolo   rozhodnutie č. LPOO/1651/2000/Ba   z   24.   júla   2000   doručené,   nezrušil   na   rozhodnutí   doložku právoplatnosti   „a   nedoručil   rozhodnutie   sťažovateľovi   hoci   mu   musela   byť   známa skutočnosť, že sťažovateľ po takmer piatich rokoch od vydania rozhodnutia nemá právne prostriedky na jeho zrušenie“.

Na   tomto   skutkovom   a právnom   základe   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd vo veci jeho sťažnosti vydal tento nález:

„Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, B. v konaní vedenom pod č. LPOO/1651/2000/Ba a Správa katastra vo V. v konaní vedenom pod č. V 449/97 porušili ústavné právo obchodnej spoločnosti S. V. spoločnosť s ručením obmedzeným V. v likvidácii, V. podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Rozhodnutie   Úradu   geodézie,   kartografie   a katastra   Slovenskej   republiky,   B. č. LPOO/1651/2000/Ba zo dňa 24. júla 2000 sa zrušuje a vec sa vracia úradu na ďalšie konanie.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že lehota na podanie sťažnosti mu začala plynúť až 31. októbra 2005, keď mu bol doručený list úradu geodézie z 25. októbra 2005. V tomto liste úrad geodézie okrem iného uvádza, že „... Naďalej zotrvávame na našom stanovisku, ktoré sme Vám oznámili listom č. LPO-4784/2004 zo dňa 26. 11. 2004.“. Z obsahu listu úradu   geodézie   z 26. novembra   2004   vyplýva,   že   úrad   geodézie   už   v ňom   formuloval k predmetnej veci jednoznačné stanovisko, keď uviedol, že „Predmetné rozhodnutie bolo doručované v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní doručenkou do vlastných rúk“ a že „uvedené   rozhodnutie   je   právoplatné“,   pričom   toto   svoje   stanovisko   v liste z 25. októbra 2005 len potvrdil. Z toho podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ bol relevantným spôsobom upovedomený o doručení rozhodnutia č. LPOO/1651/2000/BA z 24. júla 2000 už doručením listu úradu geodézie z 26. novembra 2004 a od toho dňa mu začala plynúť aj lehota na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa mu bola doručená po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. oneskorene.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sú   tu   dôvody   na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre z dôvodu, že sťažnosť bola podaná oneskorene, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2006