znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 23/04-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   K.,   primátora   mesta   Stará   Turá,   zastúpeného advokátom doc. JUDr. Ľ. F., CSc., B., podľa čl. 127a Ústavy Slovenskej republiky proti neústavnému   a   nezákonnému   rozhodnutiu   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky, ktorým   došlo   k porušeniu   čl.   71   ods.   1   druhej   vety   v spojení   s čl.   65   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky,   §   5   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   369/1990   Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 3 ods. 1 písm. a), ods. 6 a 7 zákona č. 506/2001   Z.   z.   o financovaní   základných   škôl,   stredných   škôl   a školských   zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   J.   K.,   primátora   mesta   Stará   Turá, o d m i e t a   pre   nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. novembra 2003 doručené podanie Ing. J. K., primátora mesta Stará Turá (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom doc. JUDr. Ľ. F., CSc., B., označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.

Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ ním napáda neústavný a nezákonný postup a rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 19706/2003-53 z 3. septembra 2003, ktorým ustanovilo záväzný limit dotácie na bežné výdavky úseku školstva pre rok 2003. Sťažovateľ namietal, že uvedená úprava je v rozpore s čl. 71 ods. 1 druhou vetou v spojení s čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), § 5 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) a § 3 ods. 1 písm. a), ods. 6 a 7 zákona č. 506/2001 Z.   z.   o financovaní   základných   škôl,   stredných   škôl   a školských   zariadení   a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení“).

Hoci na základe takto formulovanej sťažnosti si sťažovateľ uvedomuje, že „čl. 127a ods.   1   ústavy   umožňuje   orgánom   územnej   samosprávy   podať   sťažnosť   len   proti neústavnému a nezákonnému   rozhodnutiu   alebo   nezákonnému   a neústavnému   zásahu   do vecí územnej samosprávy, t. j. ak sa tieto rozhodnutia, resp. zásahy dotýkajú vecí, ktoré patria   do   samosprávnej   pôsobnosti   obce,   resp.   samosprávneho   kraja“, napriek   tomu vychádza   z právneho   názoru,   že   ústavný   súd   je   oprávnený   a povinný   o jeho   sťažnosti rozhodnúť. Tento svoj právny názor opiera o nasledovné argumenty:

„a) právo upravené v čl. 71 ods. 2 druhá veta je ústavným právom, ktoré ústava priznáva obciam a vyšším územným celkom (samosprávnym krajom), t. j. požíva ústavnú ochranu,

b) právomoc ústavného súdu konať a rozhodnúť o porušení ústavného práva podľa čl. 71 ods. 2 druhá veta je možné odvodiť z čl. 124 ústavy, ktorý vo všeobecnosti zakladá povinnosť ústavného súdu zabezpečovať ochranu ústavnosti,

c)   porušenie   práva   ustanoveného   v čl.   71   ods.   2   druhá   veta   ústavy   predstavuje zároveň   aj   porušenie   ústavného   práva   mesta   Stará   Turá   ustanoveného   v čl.   65   ods.   1 ústavy, pretože ak mesto Stará Turá nebude schopné zabezpečiť financovanie základných škôl   v potrebnom   rozsahu   z prostriedkov   pridelených   mu   na   základe   namietaného rozhodnutia odporcu, t. j. zo skutočne pridelených prostriedkov na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy na úseku školstva, bude nútené zabezpečiť dofinancovanie základných škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti z vlastných finančných prostriedkov resp. vlastného majetku, t. j. z prostriedkov určených na výkon samosprávy, pričom ústava mu prostredníctvom   čl.   65   ods.   1   ústavy   garantuje   samostatné   hospodárenie   s týmito prostriedkami. Inými slovami porušením ústavného práva podľa čl. 71 ods. 2 druhá veta ústavy   dochádza   aj   k porušeniu   ústavného   práva   podľa   čl.   65   ods.   1   ústavy,   a preto sťažovateľ   namieta   porušenie   ústavného   práva   podľa   čl.   71   ods.   2   ústavy   v spojení s porušením   čl.   65   ods.   1   ústavy   namietaným   rozhodnutím   odporcu.   Nepridelenie finančných   prostriedkov   na   úhradu   nákladov   preneseného   výkonu   štátnej   správy   totiž predstavuje nepriamy   zásah do   práva samostatne   hospodáriť   s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami garantovaného čl. 65 ods. 1 ústavy.“

Na základe uvedeného sťažovateľ od ústavného súdu žiadal, aby vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 19706/2003-53 z 3. 9. 2003, ktorým ustanovilo Záväzný limit dotácie na bežné výdavky úseku školstva pre rok 2003 - úprava je v časti týkajúcej sa základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Stará Turá neústavné a nezákonné, pretože je v rozpore s čl. 71 ods. 1 druhá veta v spojení s čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 5 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení   v znení   neskorších   predpisov   a   §   3   ods.   1   písm.   a)   a odsek   6   a 7   zákona   č. 506/2001   Z.   z.   o financovaní   základných   škôl,   stredných   škôl   a školských   zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, v dôsledku čoho nebola základným školám v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Stará Turá pridelená dotácia z prostriedkov štátneho rozpočtu v zákonom garantovanom rozsahu.

2. Rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 19706/2003-53 z 3. 9. 2003, ktorým sa ustanovil Záväzný limit dotácie na bežné výdavky na úseku školstva pre rok 2003 sa v časti týkajúcej sa základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Stará Turá zrušuje.

3.   Ministerstvu   financií   Slovenskej   republiky   sa   prikazuje   zmeniť   rozhodnutie č. 19706/2003-53 z 3. 9. 2003, ktorým sa ustanovil Záväzný limit dotácie na bežné výdavky na   úseku   školstva   pre   rok   2003   v časti   týkajúcej   sa   základných   škôl   v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Stará Turá tak, že im pridelí dotáciu zo štátneho rozpočtu v zákonom garantovanom rozsahu.“

II.

Ústavný   súd   je podľa   čl.   127a   ods.   1   ústavy   a s účinnosťou   od   1.   januára   2002 oprávnený   konať   o sťažnostiach   orgánov   územnej   samosprávy   proti   neústavnému   alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do veci územnej samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu   o sťažnostiach   orgánov   územnej   samosprávy,   ako   aj   ich   zákonom   predpísané náležitosti sú upravené v § 57 až 58e zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Obce ako   samostatné   územné samosprávne   a správne   celky   Slovenskej   republiky rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace s územnou samosprávou (čl. 68 ústavy) a konajú   tiež   ako   orgány   výkonu   prenesenej   štátnej   správy   v súlade   s kompetenciami prenesenými im zákonom (čl. 71 ods. 2 ústavy).

Sťažnosť podľa čl. 127a ods. 1 ústavy však môže podať orgán územnej samosprávy obce len v prípade, keď došlo k neústavnému alebo nezákonnému zásahu do veci územnej samosprávy (tak ako sú upravené v § 4 zákona o obecnom zriadení).

Ústavný   súd   preto   pri   posudzovaní   sťažnosti   skúmal,   či   obec   pri   zabezpečovaní financovania škôl   a školských   zariadení uplatňuje výkon samosprávy obce podľa   čl. 67 ústavy a § 4 zákona o obecnom zriadení alebo prenesený výkon štátnej správy podľa čl. 71 ods. 2 ústavy. Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prechode   niektorých   pôsobností“)   v   §   2   písm.   g)   upravil,   že   na   obce   prechádzajú pôsobnosti na úseku školstva - bod 3.1 zriaďovanie a zrušovanie základných škôl. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 citovaného zákona, ide o prenesenie výkonu pôsobnosti štátnej správy na obce a prechod pôsobností v rozsahu ustanovenom zákonom z orgánov štátnej správy do samosprávnej   pôsobnosti   obcí.   Obec   podľa   zákona   č. 542/1990   Zb.   o štátnej   správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov [(ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“) a s účinnosťou   do   31. decembra 2003] vykonávala štátnu správu na úseku   škôl   a školských   zariadení,   pričom   jej   rozsah   bol   upravený   zákonom   o prechode niektorých pôsobností a financovanie zákonom o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (s účinnosťou do 31. decembra 2003).

Z uvedeného   jednoznačne   vyplýva,   že   zákonodarca   upravuje   zriaďovanie, zrušovanie, ako aj financovanie základných škôl ako výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy podľa čl. 71 ods. 2 ústavy, a nie ako výkon územnej samosprávy obce podľa čl. 67 ústavy. Túto skutočnosť považoval ústavný súd za rozhodujúcu pri skúmaní, či rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 19706/2003-53 z 3. septembra 2003, ktorým ustanovilo „Záväzný limit dotácie na bežné výdavky na úseku školstva pre rok 2003 - úprava“, mohlo dôjsť k zásahu „do vecí územnej samosprávy“, proti ktorému možno podať sťažnosť   ústavnému   súdu,   a zistil,   že   tomu   tak   nie   je,   keďže   zriaďovanie   a rušenie základných škôl, ako aj ich financovanie patrí medzi právomoci, ktoré obce vykonávajú v rámci preneseného výkonu štátnej správy, a nie v rámci územnej samosprávy (pričom ich postup   musí   byť   v súlade   so   zákonom   o štátnej   samospráve,   zákonom   o prechode niektorých   pôsobností   a zákonom   o financovaní   základných   škôl,   stredných   škôl a školských zariadení).

Primátor mesta Stará Turá ako orgán územnej samosprávy preto od ústavného súdu požadoval konanie, ktoré netvorí súčasť žiadnej právomoci ústavného súdu podľa čl. 125 až 129   ústavy,   keďže   namietal   neústavnosť   a nezákonnosť   zásahu   orgánu   štátu   do   oblasti výkonu prenesenej štátnej správy, a nie územnej samosprávy. Z tohto dôvodu bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Ústavný   súd   preto   nemohol   vyhovieť   ani   požiadavke   sťažovateľa,   aby   svoju právomoc vo veci konať odvodil z čl. 124 ústavy, ktorý mu ukladá povinnosť zabezpečovať ochranu   ústavnosti.   Ani   uplatňovanie   čl.   124   ústavy   v jeho   rozhodovacej   činnosti   totiž ústavnému súdu nedáva oprávnenie konať vo veciach, na ktoré ho ani ústava, ani zákon o ústavnom súde nezmocňuje.

Ústavný   a zákonný   dôvod   na   konanie   ústavného   súdu   o sťažnosti   sťažovateľa napokon nepredstavujú ani negatívne finančné dopady výkonu prenesených úloh štátnej správy na hospodárenie obce s jej vlastnými finančnými prostriedkami.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2004