znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 229/2019-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátska kancelária, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 3 T 83/2013 z 10. marca 2014 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2019 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 83/2013 z 10. marca 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnutým rozsudkom bola schválená dohoda o vine a treste pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a sťažovateľke ako obvinenej ním bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 rokov nepodmienečne so zaradením pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň jej bol uložený ochranný dohľad v trvaní 3 rokov. Tento rozsudok nadobudol v zmysle Trestného poriadku právoplatnosť 10. marca 2014.

3. Podľa sťažovateľky napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho skutkového zistenia veci a v dôsledku toho i nesprávneho právneho posúdenia a v dôsledku uvedeného postupu a rozhodnutia súdu bolo porušené základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3.1 Sťažovateľka uvádza, že orgány činné v trestnom konaní v jej veci nepostupovali v súlade so základnými zásadami trestného konania, keď sa uspokojili iba s jej priznaním viny a nevykonali žiadne procesné úkony, ako napr. vyšetrovací pokus alebo rekonštrukciu, ktorými by bezpečne a bez pochybností potvrdili priznanie sťažovateľky. Sťažovateľka, opisujúc spáchanie trestného činu, dopĺňa, že si z predmetnej noci z 30. apríla 2013 na 1. mája 2013 (keď došlo k spáchaniu trestného činu – vražde manžela dobodaním skrutkovačom, deväťdesiatštyri bodných rán do oblasti hlavy, krku, trupu a končatín, pozn.) v podstate nič nepamätá, avšak orgány činné v trestnom konaní, mysliac tým aj prokuratúru a okresný súd, nebrali tieto rozdielne výpovede sťažovateľky vážne, týmito sa nezaoberali, náležite ich nevyhodnotili.

4. Sťažovateľka navrhla vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:

„Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.: 3T 83/2013 zo dňa 10.3.2014 bolo porušené.

Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.: 3T 83/2013 zo dňa 10.3.2014, sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania v sume 301,68 €.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

6. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených v § 56 ods. 2 v spojení s § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné považovať za oneskorenú.

6.1 Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi.

6.2 Napadnutý rozsudok okresného súdu nadobudol v zmysle Trestného poriadku právoplatnosť 10. marca 2014. Ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 18. júla 2019 (podaná na poštovú prepravu 17. júla 2019), t. j. nie v dvojmesačnej lehote predpokladanej § 124 zákona o ústavnom súde.

6.3 Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2019