znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 229/2013-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu   Sergeja   Kohuta   prerokoval   prijatú   sťažnosť   L.   K.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. Darinou   Solárovou,   Advokátska   kancelária,   Škultétyho   3,   Košice,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er 364/2009 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er 364/2009   p o r u š i l základné právo L. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Košice   II   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   38 Er 364/2009 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. L. K.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný   súd   Košice   II   p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. L. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 407,55 € (slovom štyristosedem eur a päťdesiatpäť centov), ktorú   j e   Okresný súd Košice II   p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky   JUDr.   Dariny   Solárovej,   Advokátska   kancelária, Škultétyho 3, Košice, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 229/2013-9   z 18. apríla   2014   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   L.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er 364/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1   Zo   sťažnosti   vyplynulo   najmä,   že „Sťažovateľ   návrhom   na   začatie   exekúcie zo dňa   4.   2.   2009   doručeným   súdnemu   exekútorovi   dňa   11.   2.   2009   sa   domáhal od povinného   SWAM   s.   r.   o.   Vozárova   1,   Košice   vymoženia   mu   súdom   prisúdenej pohľadávky   36.166.-   Sk   bezúročne,   pričom   vysvetlil   obsahom   pripojenej   žiadosti z 18. 2. 2008 (sťažnosti) na nesprávny postup súdu čo bol dôvod prečo nemôže pripojiť exekučný titul s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a domnieval sa, že konajúci   súd   má   k   dispozícií   exekučný   titul   s vyznačenou   doložkou   právoplatnosti a vykonateľnosti,   keďže   sťažovateľovi   doložkou   právoplatnosti   a   vykonateľnosti   súd odmietal dlhšiu dobu opatriť exekučný titul.

Súd   v   skutočnosti   jeho   vyšší   súdny   úradník   uznesením   zo   dňa   16.   3.   2009   č.   k. 3Er/364/2009-21 žiadosť súdneho exekútora o udelenie povolenia na vykonanie exekúcie nezákonne zamietol.

Pretože sťažovateľ považoval rozhodnutie súdu vydané vyšším súdnym úradníkom za zjavne nezákonné podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie zo dňa 27. 3. 2009 a keďže mu konečne po opakovaných ústnych a písomných žiadostiach a sťažnostiach exekučný titul bol   doložkou   právoplatnosti   a   vykonateľnosti   opatrený,   pripojil   ho   k   odvolaniu   proti uzneseniu súdu zo dňa 16. 3. 2009 a očakával, že o jeho odvolaní rozhodne zákonne sudca alebo prípadne vec predloží na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Pretože   odporca   nielenže   vydal   zjavne   nezákonné   uznesenie,   ale   bol   navyše   aj dlhodobo nečinný, podal sťažovateľ u predsedu súdu sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 28. 9. 2012,   keďže   nepoznal   číslo   odvolacieho   konania   a   domnieval   sa,   že   jeho   vec rozhodne sudca, ktorý opraví zjavne nezákonné rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zo dňa 16. 3. 2009.

Sťažovateľ   až   po   podaní   sťažnosti   z   doručeného   mu   uznesenia   odvolacieho Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3. 10. 2012 č. k. 16CoE/160/2012-35 zistil, že jeho vec ležala ľadom na súde I. stupňa cca 3 roky a nie na odvolacom súde a teda súd I. stupňa bol dlhodobo nečinný.

Sťažovateľ   preto,   že ide   tu   v   exekučnom   konaní   o   pracovnoprávny   charakter   už nespornej   na   súde   veci,   mala   byť   jeho   vec   rozhodnutá   konečným   rozhodnutím   t.   z. povolením udeleným súdnemu exekútorovi už pred 3 rokmi súdom a len zavinením súdu rozhodnutá nebola a preto toto súdne exekučné konanie trvá cca 4 rok bez efektu, je nútený podať túto ústavnú sťažnosť.

Preto,   že   súdne   konanie   nepokračovalo   po   podaní   odvolania   sťažovateľa   dňa 27. 3. 2009 efektívne a v konaní sa nepostupovalo bez zbytočných prieťahov, sťažovateľ má za to, že pomalým a v rozpore s ust. § 6, § 100 prvá veta O. s. p. postupom súdu bolo a je naďalej porušované jeho právo na prejednanie exekučne vymáhaného nároku na náhradu mzdy v exekučnom konaní bez zbytočných prieťahov, zaručené mu čl. 48 ods. 1 Ústavy SR ako   aj   právo   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   zaručené   mu   čl.   6   ods.   1 Dohovoru(...), domáha sa sťažovateľ ochrany svojho práva na ústavnom súde, lebo ani sťažnosť sťažovateľa zo dňa 28. 9. 2012 na ktorú odpovedal predseda súdu listom zo dňa

24. 10. 2012, tak že ju uznal za dôvodnú nepomohla urýchliť exekučné konanie aj keď bola uznaná za čiastočne dôvodnú, podáva sťažovateľ túto sťažnosť.

(...) sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento NÁLEZ Okresný   súd   Košice   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   38Er/364/2009   poruši1 základné právo L. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...)

Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje   konať   vo   veci   vedenom   pod   sp.   zn. 38Er/364/2009 bez zbytočných prieťahov.

L. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000 Eur, ktoré je mu povinný Okresný súd Košice II vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Košice   II   je   povinný   vyplatiť   L.   K.   269,58   Eur   do   2 mesiacov   od právoplatnosti   tohto   nálezu   na   účet   advokátky   JUDr.   Dariny   Solárovej,   Škultétyho   3, 040 01 Košice.

Dôvodom pre ktorý si sťažovateľ uplatňuje aj primerané finančné zadosťučinenie za v   pracovnoprávnej   veci   priznanú   pohľadávku,   ktorú   povinný   dobrovoľne   na   základe rozhodnutí súdu neuhradil si musí exekučne vymáhať, je pocit právnej neistoty sťažovateľa v to kedy súd jeho vec, ktorá sa nepovažuje za právne a ani za fakticky zložitú právoplatne rozhodne   konečným   rozhodnutím.   Sťažovateľ   takýmto   pomalým   postupom   súdu   utrpel morálnu a aj faktickú finančnú ujmu, ak ani do 4 rokov od začatia exekučného konania nie je definitívne exekučné konanie ukončené konečným rozhodnutím a najmä pripísaním mu súdom prisúdenej pohľadávky na jeho účet a to napriek tomu, že súdom priznaný nárok na náhradu mzdy je nepochybný a súd postupoval nesprávne ak žiadosť súdneho exekútora zamietol ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3. 10. 2012 č. k. 16CoE/160/2012-35 a vyplývajúci z k návrhu na začatie exekučného konania a z k nemu po vyznačení právoplatnosti pripojených rozhodnutí súdov.“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1 SprV 312/2013 z 3. júna 2013   a právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k vyjadreniu   okresného   súdu zo 14. júna 2013.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   chronológiu   úkonov vykonaných v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) S poukazom na(...) chronológiu vo veci možno konštatovať, že v konaní došlo k prieťahom v konaní,   posúdenie   dôvodnosti   prieťahov nechávam   na zvážení ústavného súdu. Vo veci bola dňa 2. 10. 2012 podaná sťažovateľom sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sťažnosť bola vybavená listom zo dňa 24. 10. 2012 evidovaným pod Spr. 171/2012, sťažnosť bola uznaná za dôvodnú.

Zároveň Vám oznamujem, že v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.(...),   súhlasím   s   upustením   od   ústneho pojednávania. (...)“

2.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   vo   svojom   podaní   k vyjadreniu   predsedu okresného súdu uviedla:

„(...) Vyjadrenie predsedu súdu považujem za korektné a faktograficky za súladné s chronológiou vo veci vykonaných oneskorených úkonov súdu, ktoré vyplývajú zo spisu súdu a z ktorej už samej chronológie úkonov vyplýva opodstatnenosť predmetnej ústavnej sťažnosti, čo predseda súdu korektne uznáva.

Žiaľ predseda súdu ako to oznámil sťažovateľovi na opakované sťažnosti sťažovateľa nemohol   zasahovať   do   rozhodovacej   činnosti   zákonného   sudcu   a   preto   boli   vydané arbitrárne nesprávne rozhodnutia súdu, zatiaľ 2x zrušené odvolacím súdom, len preto, že konajúci sudca nie je v stave pochopiť, že rozsudok súdu I. stupňa, v tej časti v ktorej nebol podaný riadny opravný prostriedok t. j. v nenapadnutej časti nadobúda právoplatnosť a aj vykonateľnosť. Preto ak z uvedeného dôvodu exekučné konanie trvá už takmer 4 a pol roka a vzhľadom na posledný procesný postup súdu zrejme bude trvať viac ako 5 rokov, po 3 očakávanom rozhodnutí odvolacieho súdu, keďže základné konanie trvalo tiež cca 5 rokov, sťažovateľ   sa   tak   nemôže   domôcť   svojho   práva   po   doba   cca   viac   ako   10   rokov   čo   je povážlivo   dlhá   doba.   Preto   trvám   v   plnom   rozsahu   na   predmetnej   ústavnej   sťažnosti a navrhujem jej v plnom rozsahu vyhovieť.

(...) netrvám na tom aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý bol ústavnému súdu zapožičaný až v marci 2014) ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 38 Er 364/2009:

Dňa   19.   februára   2009   súdny   exekútor   JUDr.   Peter   Cirbes   (ďalej   len   „súdny exekútor“)   podal   okresnému   súdu   žiadosť   o   udelenie   poverenia   na vykonanie   exekúcie vo veci sťažovateľa ako oprávneného proti povinnému SWAM s. r. o. Regionálny Renault, zmluvný partner   so   sídlom   Košiciach,   o zaplatenie sumy 1 200,49 € (36 166 Sk)   s prísl. na základe rozsudku okresného súdu sp. zn. 19 C 228/03 z 12. decembra 2006. Vec bola na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 38 Er 364/2009.

Dňa 16. marca 2009 okresný súd uznesením č. k. 38 Er 364/2009-21 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Dňa 31. marca 2009 sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie.Dňa   18.   júla   2012   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Košiciach   (ďalej   len „krajský súd“), aby rozhodol o predmetnom odvolaní sťažovateľa.

Dňa 3. októbra 2012 krajský súd uznesením č. k. 16 CoE 160/2012-35 napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Dňa 4. októbra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 14. novembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 38 Er 364/2009-41 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia opakovane zamietol.

Dňa   3.   decembra   2012   sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k. 38 Er 364/2009-41 odvolanie.

Dňa 6. februára 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o ostatnom odvolaní sťažovateľa.

Dňa 24. októbra 2013 krajský súd uznesením č. k. 16 CoE 138/2013-54 napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Dňa 30. októbra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 38 Er 364/2009 dochádzalo k porušeniu základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 ústavy a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   zásadne   naplní   až právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, je potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho   a dovolacieho   súdu,   ďalej   konanie   v správnom   súdnictve,   ako   aj   konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani   procesné   predpisy   upravujúce   činnosť   súdov   v občianskych   a trestných   veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (napr. I. ÚS 70/98, I. ÚS 56/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka posudzovaného konania (ako na to bude poukázané v bode III/3 tohto rozhodnutia) nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

3. Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   zákonných   alebo   iných   dôvodov absolútne nečinný od 31. marca 2009 do 18. júla 2012. Okresný súd teda minimálne počas troch   rokov   vo   veci   nevykonal žiadne úkony smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako oprávnený počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, najmä z dôvodu, že v napadnutom exekučnom konaní uplatňuje „v pracovnoprávnej veci priznanú pohľadávku, ktorú povinný dobrovoľne na základe rozhodnutí súdu neuhradil“, pričom jeho právna neistota dlhodobo nebola odstránená.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa,   považuje   za primerané priznať v sume 1 000 €. Ústavný súd pritom v okolnostiach danej veci prihliadol aj na povahu veci, najmä na to, že predmetom exekúcie v prospech sťažovateľa je finančná čiastka 1 200,49 € s prísl.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a   spísanie   ústavnej   sťažnosti z 28. novembra 2012 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 18. júna 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 patrí odmena v sume 130,16 € a režijný paušál 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb v znení neskorších   predpisov),   preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 407,55 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014