znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 229/08-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. D., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 1 S 252/06 a takto

r o z h o d o l :

1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 252/06   p o r u š i l základné   právo   spoločnosti   L.,   a.   s.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Spoločnosti L., a. s., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Spoločnosti L., a. s.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 939 Sk (slovom sedemtisícdeväťstotridsaťdeväť slovenských korún), ktorú je Krajský súd v Bratislave   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. R. D., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2008 doručená sťažnosť spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 252/06.

1.   Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   15.   júna 2006   podala   žalobu   na krajskom   súde   o preskúmanie   zákonnosti   postupu   Katastrálneho   úradu   v B.   (ďalej   len „správny   orgán“)   č.   22/06-BP.   Po podaní   žaloby   ju   krajský   súd   vyzval   na   predloženie splnomocnenia   na   zastupovanie   žalobcu   a   na zaplatenie   súdneho   poplatku,   čo   v súdom určenej lehote splnila. Žalovaný správny orgán sa k podanej žalobe vyjadril 5. októbra 2006. Od tejto doby krajský súd neurobil žiadny úkon a vo veci nekonal. Z toho dôvodu podala sťažnosť na prieťahy predsedníčke krajského súdu, ktorá prostredníctvom podpredsedníčky tohto súdu listom z 13. februára 2008 oznámila, že jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola dôvodná.

Pretože krajský súd vo veci nekoná, žiadala, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Nečinnosťou Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn.: 1 S 252/06 prišlo k porušeniu práva obchodnej spoločnosti L., a. s., so sídlom v B., na súdnu a inú právnu ochranu a aby vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Obchodnej   spoločnosti   L.,   a.   s.   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo výške 500000,- Sk, ktoré je povinný odporca, Krajský súd v Bratislave, povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajskému súdu v Bratislave sa vo veci vedenej pod sp. zn.: 1 S 252/06 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4.   Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania spočívajúca v náhrade trov advokátskeho zastúpenia v sume 7 940,- Sk (...), ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. R. D. vo vedený vo (...) do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením   č.   k. II.   ÚS   229/08-11 z 27.   mája 2008 prijal na ďalšie konanie   sťažnosť   v časti,   ktorou   sťažovateľka   namieta   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 252/06 a v prevyšujúcej časti sťažnosť odmietol.

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrila   predsedníčka krajského súdu listom sp. zn. Spr 3324/2008 z 12. júna 2008, v ktorom uviedla:

„... vo veci sp. zn. 1 S 252/2006 bol vytýčený termín pojednávania na deň 09. 09. 2008 o 10,30 hodine.... predmetný súdny spis bol Ústavnému súdu Slovenskej republiky zapožičaný   listom   zo   dňa   13.   05.   2008   už   aj   s vytýčeným   termínom   pojednávania. S ohľadom na skutočnosť, že tunajší súd nemá súdny spis sp. zn. 1 S 252/2006 k dispozícii, nemôže sa k veci bližšie vyjadriť.“

V závere svojho podania predsedníčka krajského súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Na základe žiadosti ústavného súdu sťažovateľka listom z 10. júna 2008 uviedla, že takisto netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu   sťažnosti,   k nej   pripojených   listín   a z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho súdneho spisu krajského súdu   ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 1 S 252/06:

- 15. júna 2006 doručila sťažovateľka krajskému súdu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania   zákonnosti   rozhodnutia   správneho   orgánu   č.   22/06-BP   z 27.   marca 2006, jeho zrušenia a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie,

- 14.   augusta   2006   krajský   súd   vyzval   sťažovateľku   na   doloženie   splnomocnenia k žalobe,   predloženie   rovnopisu   napadnutého   rozhodnutia   správneho   orgánu a zaplatenie súdneho poplatku za návrh,

- 14.   augusta   2006   vyzval   krajský   súd   žalovaný   správny   orgán   na   predloženie vyjadrenia k žalobe sťažovateľky a na predloženie administratívneho spisu,

- 5. septembra 2006 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh,

- 2. októbra 2006 sťažovateľka doručila krajskému súdu splnomocnenie a rovnopisy rozhodnutí správneho orgánu,

- 5. októbra 2006 doručil krajskému súdu žalovaný správny orgán vyjadrenie k žalobe,

- 11. októbra 2006 doručil krajskému súdu žalovaný správny orgán administratívny spis,

- 1.   februára   2008   podala   sťažovateľka   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi krajského súdu,

- 13. februára 2008 podpredsedníčka krajského súdu sťažovateľke oznámila, že jej sťažnosť je dôvodná,

- 9. mája 2008 nariadil krajský súd pojednávanie na 9. september 2008.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods.   2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy s tým odôvodnením, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 252/06 od 5. októbra 2006 neurobil do podania sťažnosti žiadny úkon a vo veci nekonal.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa   ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria   považuje   ústavný   súd   aj   povahu   veci.   Podľa   rovnakých   kritérií   ústavný   súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Posúdením   namietaného   konania   vedeného   krajským   súdom   pod   sp.   zn. 1 S 252/06 podľa prvého kritéria ústavný súd vyhodnotil, že konanie nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité. Opak netvrdil v konaní pred ústavným súdom ani krajský súd. Doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľky, pričom nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jej podiele na zbytočných prieťahoch v konaní pred krajským súdom vo veci sp. zn. 1 S 252/06. Sťažovateľka v primeranej lehote vyhovela výzve krajského súdu na predloženie splnomocnenia pre jej zástupcu v konaní, doložila listiny, na predloženie ktorých bola krajským súdom vyzvaná, a zaplatila súdny poplatok   za   návrh.   Správanie   sťažovateľky   preto   neospravedlňuje   nečinnosť   krajského súdu.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu okresného súdu. Poukazujúc na uvedený chronologický prehľad doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že krajský súd vo veci v období   od   14.   augusta   2006,   keď   vyzval   sťažovateľku   na   doloženie   splnomocnenia, rovnopisu   rozhodnutia   a   zaplatenie   súdneho   poplatku   a žalovaný   správny   orgán na predloženie   administratívneho   spisu   a vyjadrenia   k žalobe,   nevykonal   vo   veci   žiadny úkon   smerujúci   k rozhodnutiu,   a to   až   do 9.   mája   2008,   keď   nariadil   pojednávanie na 9. september   2008.   Obaja   účastníci   výzvam   krajského   súdu   vyhoveli   a tieto   riadne splnili, a to pokiaľ ide o sťažovateľku ešte 5. septembra 2006, keď zaplatila súdny poplatok za návrh, resp. 2. októbra 2006, keď doručila krajskému súdu splnomocnenie a rovnopisy rozhodnutí správneho orgánu, a pokiaľ ide o žalovaný správny orgán, ešte 5. októbra 2006, keď   doručil   krajskému   súdu   vyjadrenie   k žalobe,   resp.   11.   októbra   2006,   keď   doručil krajskému súdu administratívny spis.

Krajský súd vo veci nekonal bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu počas 19-ich mesiacov. Ako ospravedlnenie tohto prieťahu v konaní neuviedol ani krajský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 3324/2008 z 12. júna 2008 ústavnému súdu žiaden dôvod. Termín pojednávania vo veci na 9. september 2008 nariadil krajský súd až potom, ako sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (I.   ÚS   66/02,   IV. ÚS   204/03, I. ÚS 37/04)   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   pričom jednorazový   „výpadok“   v konaní   súdu   nesignalizuje   možnosť   zbytočných   prieťahov v konaní.

Vzhľadom na to, že v tomto prípade je celková doterajšia dĺžka odvolacieho konania zjavne neprimeraná zložitosti, ako aj konkrétnym okolnostiam prípadu a je charakteristická predovšetkým   úplnou   a súvislou   nečinnosťou   krajského   súdu   počas   minimálne   19-ich mesiacov,   ktorú   z hľadiska   požiadavky   zachovania   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   nemožno   ospravedlniť,   ústavný   súd konštatoval, že krajský súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 252/06 porušil základné právo sťažovateľky zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Pretože   v konaní   krajského   súdu   vedeného   pod   sp.   zn.   1   S 252/06   po   podaní sťažnosti ústavnému súdu bol v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti nariadený termín   pojednávania,   ústavný   súd   osobitným   výrokom   tohto   nálezu   už   neprikazoval krajskému súdu, aby vo veci v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   v sume 500 000 Sk. Dôvodila tým, že v dôsledku nečinnosti krajského súdu a z toho vyplývajúcej nemožnosti vrátiť správnemu orgánu jeho administratívny spis, ktorý sa doteraz nachádza na   krajskom   súde,   bolo   znemožnené   rozhodovanie   iných   štátnych   orgánov   v iných súvisiacich veciach, v ktorých je sťažovateľka navrhovateľom a v ktorých preto dochádza k prieťahom pri   rozhodovaní o právach sťažovateľky. Poukázala aj na to, že v dôsledku takto vzniknutej situácie, ktorú zapríčinil krajský súd, je sťažovateľka nútená vyhľadávať platenú právnu pomoc v súvisiacich konaniach, ktoré majú základ v rozhodnutí správneho orgánu napadnutého sťažovateľkou vo veci vedenej krajským súdom pod sp. zn. 1 S 252/06.

Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za   dôvodné   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľky, ako aj s ohľadom na spôsob postupu krajského súdu v jej veci považuje za primerané v sume 30 000 Sk.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátom JUDr. R. D. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 7 939 Sk spolu za dva úkony právnej pomoci urobené v roku 2008 podľa § 11   ods.   2   a   §   13   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 2-krát 3 176 Sk plus DPH z tejto sumy 1 207 Sk a 2-krát 190 Sk režijný paušál.

Trovy konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2008