znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 229/05-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho o sťažnosti Ing. O. D., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. V. Z., so sídlom M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 18/01 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. O. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 18/01 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 18/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   O.   D. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   45   000   Sk   (slovom štyridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Ing.   O.   D. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   6   253   Sk   (slovom šesťtisícdvestopäťdesiattri   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   V.   Z.,   M.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2005 doručená   sťažnosť   Ing.   O.   D.,   trvale   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. V. Z., so sídlom M., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 18/01.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil 9. februára 2001 okresnému súdu návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci. Vec je evidovaná na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 18/01. Podľa sťažovateľa bol okresný súd vo veci úplne nečinný až do 6. decembra 2004, t. j. takmer 46 mesiacov.

Vzhľadom na nečinnosť súdu podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov, ktorú adresoval predsedovi okresného súdu. Na sťažnosť dosiaľ nedostal odpoveď.

Podľa názoru sťažovateľa dochádza nečinnosťou okresného súdu k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti prijal nasledovný nález:

„1. Základné právo Ing. O. D., trvale bytom B., upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava 3 v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 18/01 bolo porušené.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   3   prikazuje,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   O.   D.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   45   000,00   Sk   (slovom štyridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava 3 povinný vyplatiť Ing. O. D., bytom B. do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. V. Z.– advokátovi, so sídlom M., priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške Sk 6.309,50, ktoré je Okresný súd Bratislava 3 povinný zaplatiť JUDr. V. Z. do 2-och mesiacov od tohto nálezu na účet č.... vedený vo VÚB a. s. pobočka M..“.

Ústavný   súd   prijal   sťažnosť   po   jej   predbežnom   prerokovaní   19.   októbra   2005 uznesením č. k. II. ÚS 229/05-8 na ďalšie konanie. V nadväznosti na to vyzval sťažovateľa a okresný súd, aby oznámili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti. Okresný súd zaslal ústavnému súdu spis sp. zn. 10 C 18/01 až po jeho opakovanej výzve 22. marca 2006 a zároveň mu oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní veci. Právo vyjadriť sa k podanej sťažnosti okresný súd nevyužil. Sťažovateľ taktiež oznámil, že netrvá na konaní ústneho pojednávania.

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   10   C   18/01   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ 9. februára 2001 podal na okresnom súde návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti (pozemku) prikázaním veci do vlastníctva sťažovateľovi. V návrhu označil odporcu 1 a odporcu 2 menom a adresou trvalého bydliska, ktorú zistil z listu vlastníctva, na ktorom je zapísaný predmetný pozemok. Zároveň v návrhu na začatie konania sťažovateľ uviedol,   že   odporcom   zaslal   listom   návrh   dohody   o zrušení   a vyporiadaní   podielového spoluvlastníctva, ktorý sa mu vrátil s poznámkou pošty, že na uvedenej adrese je adresát neznámy. Z toho   dôvodu   sťažovateľ   požiadal   o oznámenie aktuálneho pobytu   odporcov Register   obyvateľov   Slovenskej   republiky,   ktorý   mu   oznámil,   že   podľa   ním   zadaných údajov   sa   odporca   1   nedá   jednoznačne   určiť   a odporca   2   sa   v evidencii   nenachádza. Konajúca sudkyňa 8. decembra 2004 dala pokyn vyzvať sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku (výzva okresného súdu bola odoslaná 14. decembra 2004 a sťažovateľ zaplatil súdny poplatok 22. decembra 2004). Dňa 15. júna 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil adresy súčasného bydliska odporcu 1 a odporcu 2, resp. v prípade, že mu nie sú známe,   aby   oznámil   ich   osobné   identifikačné   údaje.   Dňa   22.   marca   2006   okresný   súd vyžiadal doklady od Správy katastra B..

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98), pričom tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   74/97,   II.   ÚS   813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že súd bol celkovo nečinný a vo veci neuskutočnil žiadne úkony (II. ÚS 4/03).

Preskúmaním doterajšieho konania pred okresným súdom ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania je návrh na zrušenie   a vyporiadanie   spoluvlastníctva   k pozemku   prikázaním   veci.   Podľa   názoru ústavného súdu vec nie je právne zložitá. Čo sa týka faktickej zložitosti, vzhľadom na to, že okresný súd doteraz nepristúpil k prejednaniu merita veci, nemohla byť táto okolnosť, ani keby sa neskôr ukázala prípadná skutková náročnosť, dôvodom namietanej dĺžky konania.

2. Posúdením správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd zistil, že sťažovateľ čiastočne prispel k celkovej dĺžke konania tým, že nezaplatil súdny poplatok, ktorý bol splatný už podaním návrhu na začatie konania [§ 5 ods. 1 písm. a) a § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)], a čakal na výzvu súdu, po ktorej súdny poplatok zaplatil 22. decembra 2004.

3. Pri hodnotení postupu okresného súdu v namietanom konaní ústavný súd dospel k záveru,   že   nezaplatenie   súdneho   poplatku   sťažovateľom   nemôže   byť   odôvodnením absolútnej   nečinnosti   okresného   súdu   po   dobu   troch   rokov   a desiatich   mesiacov,   až po uplynutí ktorých sa okresný súd začal vecou zaoberať a vyzval sťažovateľa v zmysle § 10 ods.   1   zákona   o súdnych   poplatkoch   na   zaplatenie   súdneho   poplatku.   V   nasledujúcom období   po   zaplatení   súdneho   poplatku   sťažovateľom   22. decembra   2004   okresný   súd vykonal   ďalší   úkon   až   15.   júna   2005,   keď   vyzval   sťažovateľa   na   oznámenie   pobytu odporcov, resp. oznámenie ich osobných identifikačných údajov, pričom z návrhu na začatie konania a pripojených príloh vyplýva, že iné údaje k identifikácii odporcov, ako tie, ktoré sťažovateľ uviedol už v tomto návrhu, mu nie sú známe. Až 22. marca 2006 okresný súd vyžiadal doklady od Správy katastra B., z ktorých bude možné zistiť aj informácie potrebné na zistenie   adresy   pobytu   odporcov.   Od zaplatenia súdneho   poplatku   teda   okresný   súd urobil prvý úkon efektívne smerujúci k príprave pojednávania až po uplynutí pätnástich mesiacov.

Podľa názoru ústavného súdu táto nečinnosť spôsobila zbytočné prieťahy v konaní a porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 18/01 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   45   000   Sk s odôvodnením,   že   nevyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   spôsobuje,   že   nemôže dostať   stavebné   povolenie   a využiť   pozemok   na   účely   podnikania   a   že   v dôsledku predlžovania konania narastajú každoročne náklady sťažovateľa v súvislosti s rastom cien, čo   platí   aj   o cene   za   pozemok,   ktorú   bude   musieť   sťažovateľ   vyplatiť   podielovým spoluvlastníkom po zrušení spoluvlastníctva.

Vzhľadom   na   okolnosti   prípadu,   doterajšiu   dĺžku   konania,   v ktorom   došlo k zbytočným   prieťahom   v konaní,   ako   aj   s prihliadnutím   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ svojím   správaním   prispel   k doterajšej   dĺžke   konania,   ústavný   súd   rozhodol   priznať sťažovateľovi   primerané finančné   zadosťučinenie   45   000   Sk,   t.   j.   v   sume   požadovanej sťažovateľom.

Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd   zo   zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom zohľadnil zaplatenie súdneho poplatku   sťažovateľom   až po výzve okresného súdu.   Súčasne sa   pritom   riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. V. Z. v konaní pred ústavným súdom, v sume 6 253 Sk (slovom šesťtisícdvestopäťdesiattri slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (vypočítanej zo základu   nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky v prvom polroku 2004 vo výške 15 008 Sk, t. j. 2-krát 2 501 Sk a 2-krát 150 Sk za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, pretože išlo o úkony urobené v roku 2005, a zvýšenej o 19 % daň z pridanej hodnoty, t. j. 1 007 Sk).

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2006