znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 229/04-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla   a zo   sudcov   Jána   Mazáka   a Ľudmily Gajdošíkovej v konaní o sťažnosti JUDr. O. P., bytom N. D., zastúpenej advokátom JUDr. P. Ž., D., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trenčín   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   14   C 691/2001   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. Ro 283/01) takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   JUDr.   O.   P.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 691/2001 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ro 283/01) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Trenčín   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 691/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. O. P. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a.

4.   JUDr.   O.   P. p r i z n á v a   náhradu   trov   konania   9   342   Sk   (slovom devaťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Trenčín p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   P.   Ž.,   D.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 2. novembra 2004 doručená sťažnosť JUDr. O. P., bytom N. D., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátom   JUDr.   P.   Ž.,   D.,   vo   veci   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 691/2001 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ro 283/01).

Sťažovateľka   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov v konaní, ktoré začalo na základe jej návrhu z 21. decembra 1999 a ktorého   predmetom   je   zaplatenie   sumy   5   973,10   Sk   s príslušenstvom   od   žalovanej. Okresný súd vydal vo veci 21. marca 2001 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná 5. júna 2001 odpor,   ku   ktorému   sa   sťažovateľka   10.   augusta   2001 vyjadrila;   po   podaní odporu bola vec vedená pod sp. zn. 14 C 691/2001 a dosiaľ nie je právoplatne skončená. Sťažovateľka   uplatnila   aj   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   podanú   predsedovi   okresného súdu, a to 12. mája 2004.

Sťažovateľka požadovala, aby ústavný súd rozhodol, že: „Bolo porušené základné právo podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR v platnom znení prieťahmi v konaní č. Ro 283/01 vedenom pred Okresným súdom v Trenčíne.

Sťažovateľke   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   20.000,-   Sk,   ktoré   je povinná vyplatiť SR–Okresný súd Trenčín.

Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania tak, ako budú jej právnym zástupcom neskôr vyčíslené.“.

Ústavný súd sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   uznesením   č.   k. II. ÚS 229/04-8 z 9. novembra 2004.

Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedla,   že   k prieťahom zavineným   nečinnosťou   okresného   súdu   v konaní   sp.   zn.   14   C   691/2001   došlo   od 10. septembra   2001   dosiaľ,   pričom   poukázala   na   to,   že   boli   spôsobené   nedostatočným obsadením   okresného   súdu,   a nie   subjektívnym   správaním   sudkýň.   V   období   od 29. decembra 1999 do 10. septembra 2001, t. j. od podania žaloby do vydania platobného rozkazu 21. marca 2001, boli prieťahy podľa jej vyjadrenia zavinené sťažovateľkou, ktorá podala žalobu na miestne nepríslušnom súde.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu   základného práva   upraveného   v čl.   48   ods.   2 ústavy,   ústavný   súd v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   74/97,   II.   ÚS   813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje povaha prejednávanej veci.

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že súd bol celkovo nečinný a vo veci neuskutočnil žiadne úkony (II. ÚS 4/03).

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   namieta   nečinnosť   okresného   súdu   vo   vydaní platobného   rozkazu,   voči   ktorému   podala   žalovaná   odpor,   ku   ktorému   sa   sťažovateľka vyjadrila 10. augusta 2001, pričom okresný súd odvtedy nekoná. Túto nečinnosť uznala aj predsedníčka okresného súdu.

Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu v trvaní približne 3,5 roka bez vykonania akéhokoľvek procesného úkonu v danej veci ústavný súd dospel k záveru, že obdobie od 10. augusta   2001   dosiaľ   je   obdobím,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 691/2001 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   sa   zaoberal   aj   žiadosťou   sťažovateľky   o priznanie   primeraného finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo   priznané   finančné zadosťučinenie   20 000 Sk   z dôvodu   dlhodobo   trvajúceho   stavu   právnej   neistoty,   pričom podľa nej nejde o vec právne a fakticky zložitú. Ústavný súd tejto žiadosti sťažovateľky nevyhovel,   pretože   za   dostatočné   poskytnutie   ochrany   jej   základnému   právu   považoval s ohľadom   na   predmet   a povahu   sporu   vyslovenie   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov a prikázanie okresnému súdu,   aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom JUDr. P. Ž. v konaní pred ústavným súdom. Keďže sťažovateľka o náhradu trov požiadala, ale ich nevyčíslila, ústavný súd ich na základe spisu vyčíslil sumou 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 19 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   (vypočítanou   zo   základu   nominálnej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá v prvom polroku 2003 bola 13 602 Sk, t. j. 4 534 Sk za jeden úkon, zaokrúhlene 4 530 Sk a 136 Sk režijný paušál, pretože išlo o úkony urobené v roku 2004).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2005