SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 228/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11 CoE 170/2013 z 30. decembra 2013 atakto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2014doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajskéhosúdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoE 170/2013 z 30. decembra 2013(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“)uznesením sp. zn. 17 Er 1304/2006 zo 4. októbra 2013 uložil sťažovateľke (ako oprávnenejv exekučnom konaní), aby zaplatila súdny poplatok v sume 8 € za vyhotovenie rovnopisujej odvolania a príloh. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd napadnutýmuznesením uznesenie okresného súdu potvrdil.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že napadnutým uznesením krajského súdu došlok porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právana spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to z dôvodu, že závery v ňomuvedené sú z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľné a odporujú zákonnej úprave, ako ajustálenej rozhodovacej praxi krajských súdov v totožných veciach, osobitne Krajského súduv Žiline, na rozhodnutia ktorého poukázala. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd„dezinterpretoval ust. § 42 ods. 3 vetá druhá OSP“ a jeho uznesenie považuje za arbitrárnea nepreskúmateľné.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, žepostupom a napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené jej základné právo podľačl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté uznesenie krajskéhosúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej priznal finančné zadosťučinenie aúhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh, ústavný súd konštatuje, žesťažnosť napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom –advokátom, nespĺňa zákonom predpísané náležitosti návrhu na začatie konania predústavným súdom ustanovené v § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdeniasťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komusmeruje [písm. c)]. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatiekonania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) osobitne platí v prípadoch, v ktorých osobypožadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presnedefinované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych ajvecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákonao ústavnom súde). Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výrokurozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sasťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil zaporušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom nedoručilanapadnuté uznesenie krajského súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje. Navyše, zo sťažnostinie je zrejmé, či porušovateľom označených práv sťažovateľky je krajský súd (uvedenýv petite sťažnosti), alebo Krajský súd v Žiline (uvedený v záhlaví aj v obsahu sťažnosti).
V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacejčinnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatokzákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súdv tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje takénedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd nad rámec uvedeného vo vzťahu k nedostatkom zákonom predpísanýchnáležitostí zdôrazňuje, že v prípade opakujúcich sa neúplných podaní sťažovateľky jeneakceptovateľné, aby sťažovateľka, právne zastúpená kvalifikovaným právnymzástupcom, nerešpektovala zákon o ústavnom súde a predkladala naďalej také sťažnosti,ktoré neobsahujú základné náležitosti ustanovené týmto zákonom, hoci bola na tútoskutočnosť viackrát upozornená (napr. III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012, I. ÚS 284/2012,I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012 atď.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2015