znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 228/08-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   maloletého   M.   R.,   K.,   právne   zastúpeného   advokátom JUDr. J.   Č.,   K.,   pre namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 288/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť maloletého M. R.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra 2007 doručená sťažnosť v tom čase ešte maloletého M. R., K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 288/2004, ktorou žiadal vydať tento nález:„1. Základné právo maloletého M. R., zastúpeného matkou A. R., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P/288/2004 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P/288/2004 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   Maloletému   M.   R.,   zastúpenému   matkou   A.   R.,   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 90 000.-Sk (...), ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do rúk zákonnej zástupkyne, matky maloletého do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Maloletému M. R., zastúpenému matkou A. R., priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 296.-Sk (...), ktoré mu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. J. Č., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ako   z podanej   sťažnosti   a obsahu   spisu   sp.   zn.   21   P   288/2004   okresného   súdu (do ktorého ústavný súd nahliadol) vyplýva, sťažovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu   13.   decembra   2004 domáhal, v zastúpení svojej   matky   A.   R (ďalej   len „matka“), zvýšenia výživného proti svojmu otcovi Ing. Ľ. R. (ďalej len „otec“), a to zo sumy 900 Sk mesačne určenej rozsudkom okresného súdu sp. zn. P 42/95 z 8. septembra 1998 na sumu 2 500   Sk   mesačne   od   podania   návrhu   do   budúcna.   Okresný   súd   po   doručení   návrhu 14. decembra   2004   ustanovil   uznesením   navrhovateľovi   kolízneho   opatrovníka,   uložil orgánu starostlivosti o mládež prešetriť pomery v rodine, vyzval matku a otca na oznámenie údajov   o ich   zamestnávateľoch   a predloženie   potvrdenia   o príjme,   ktoré   boli   súdu v priebehu januára 2005 aj doručené.

V období od 14. decembra 2004 do 7. decembra 2005, keď okresný súd nariadil termín pojednávania na 18. január 2006, vo veci nevykonal žiaden úkon.

Na   pojednávaní   18.   januára   2006   sa   otec   nezúčastnil,   pričom   svoju   neúčasť ospravedlnil   z dôvodu,   že   sa   zdržiava   v zahraničí,   a pojednávanie   bolo   odročené na 28. marec 2006. Okresný súd 19. januára 2006 požiadal   úrad práce,   sociálnych   vecí a rodiny   o podanie   správy,   či   otec   poberá   dávky   v hmotnej   núdzi,   a vyzval   otca na oznámenie súčasného zamestnávateľa a dôvod skončenia predchádzajúceho pracovného pomeru. Otec sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní konanom 28. marca 2006, ktorého sa tak zúčastnila iba matka a kolízny opatrovník. Pojednávanie bolo odročené na 23. máj 2006 s tým, že bude požiadaný Okresný súd Plzeň – mesto o vykonanie výsluchu otca, ktorý sa zdržiava v jeho obvode. Dožiadanie bolo odoslané z okresného súdu 5. apríla 2006, 29. marca 2006 bol pripojený spis o rozvode manželstva matky a otca sťažovateľa sp. zn. 25 C 30/93 od Okresného súdu Košice II. Okresný súd Plzeň – mesto požiadal okresný súd o doručenie návrhu na začatie konanie pre účely vykonania dožiadaného výsluchu otca, ktorého   termín   bol   určený   na   31.   máj   2006.   Pojednávania   pred   okresným   súdom nariadeného na 23. máj 2006 sa otec nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že bude vypočutý dožiadaným súdom. Tohto pojednávania sa zúčastnila iba matka. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že nový termín pojednávania bude určený po doručení vybaveného dožiadania Okresným súdom Plzeň – mesto. Dožiadaný súd vypočul 31. mája 2006 otca a zabezpečil potvrdenia o príjmoch od jeho zamestnávateľa. Otec sa vyjadril, že sa nezúčastní pojednávania pred okresným súdom a súhlasí s prerokovaním a rozhodnutím vo veci bez jeho účasti. Vybavené dožiadanie následne bolo doručené okresnému súdu.V období od 23. mája 2006 do 14. februára 2007, keď okresný súd nariadil nový termín pojednávania na 20. marec 2007, nevykonal okresný súd vo veci žiaden úkon.Na   pojednávaní   20.   marca   2007   boli   vypočutí   matka   i otec   sťažovateľa a pojednávanie bolo odročené na 29. máj 2007 s tým, že bude pripojený spis okresného súdu   týkajúci   sa   skoršej   úpravy   práv   a povinností   k sťažovateľovi   vedený   pod   sp.   zn. P 42/95,   a otcovi   bolo   uložené   doložiť   svoje   aktuálne   mzdové   listy.   Na   pojednávaní 29. mája 2007 vyhlásil okresný súd rozsudok sp. zn. 21 P 288/2004 z 29. mája 2007, ktorým zvýšil   výživné   pre   sťažovateľa   za   obdobie   od   1.   januára   2006   do   31.   decembra   2006 zo sumy 900 Sk na sumu 1 200 Sk mesačne a za obdobie od 1. januára 2007 do budúcna na sumu 1 500 Sk mesačne, a tým zmenil výšku výživného určeného rozsudkom okresného súdu sp. zn. P 42/95 z 8. septembra 1998. Proti tomuto rozsudku podala matka odvolanie 6. júla 2007, ktoré okresný súd zaslal 10. júla 2007 na vyjadrenie otcovi.

Okresný súd predložil spis na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský   súd“)   predkladacou   správou   z 3.   augusta   2007,   kde   bola vec 6.   augusta   2007 zaevidovaná pod sp. zn. 8 CoP 211/2007.

Krajský   súd   vo   veci   podľa   sťažovateľa   nevykonal   žiadny   úkon   v období od 6. augusta 2007 do 26. marca 2008, keď oznámil, že rozsudok bude vyhlásený 2. apríla 2008. V tento deň krajský súd vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok okresného súdu sp. zn. 21 P 288/04 z 29. mája 2007 potvrdil. Písomné vyhotovenie rozsudku krajského súdu sa v spise nenachádzalo ani k 14. máju 2008, keď sa s jeho obsahom oboznámil ústavný súd na krajskom súde.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v prvom rade poukázal na to, že jeho matka so súdom riadne   spolupracovala,   jeho   výzvam   vždy   vyhovela   v stanovenej   lehote,   sama   žiadne prieťahy v konaní nezavinila a postup súdu urgovala, naposledy 3. marca 2008. Na prieťahy v súdnom   konaní   sa   matka   sťažovateľa   sťažovala   predsedovi   okresného   súdu   listom doručeným okresnému súdu 10. mája 2007, na ktorý predseda okresného súdu odpovedal prípisom sp. zn. Spr 57/07 zo 7. júna 2007, v ktorom uviedol, že v priebehu konania sa síce vyskytli určité obdobia nečinnosti súdu, ktoré ale boli spôsobené objektívnymi príčinami spočívajúcimi   v zaťaženosti   súdu   a vybavujúcej   sudkyne,   no   vo   veci   bolo   medzičasom 29. mája 2007 rozhodnuté. Predseda okresného súdu poukázal i na to, že k dĺžke konania pred okresným súdom prispelo i to, že odporca sa zdržiaval v Českej republike.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej poukázal na to, že okresný súd bol vo veci nečinný   počas   celého   roku   2005,   následne   počas   8   mesiacov   v roku   2007,   matku sťažovateľa po prvý raz vypočul až 29. mája 2007. Ďalej v sťažnosti uviedol, že v dôsledku podania odvolania matkou sťažovateľa sa spis nachádza na krajskom súde a vo veci nebolo dosiaľ   právoplatne   rozhodnuté.   Činnosť   okresného   súdu   považoval   za   nesústredenú a neefektívnu, a to najmä preto, že nezabezpečil účasť otca sťažovateľa na pojednávaniach, nevyvodil   voči   nemu   žiadne   opatrenia   a akceptoval   jeho   ospravedlnenia   z neúčasti na pojednávaniach. Sťažovateľ zdôraznil i to, že jeho vec prerokovávaná okresným súdom nebola   skutkovo   ani   právne   zložitá,   a navyše   išlo   o vec   týkajúcu   sa   starostlivosti o maloletých, ktorá by mala byť prerokovaná a rozhodnutá prednostne.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že maloletý sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   dohovoru   výlučne   postupom okresného súdu v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 21 P 288/2004.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania maloletého sťažovateľa vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde skončené 29. mája 2007 rozsudkom sp. zn. 21 P 288/2004. Sťažovateľ - ktorý je kvalifikovane   právne   zastúpený   -   sa   napriek   tomu   na   ústavný   súd   obrátil   so   svojou sťažnosťou   až   podaním   z 22.   októbra   2007,   ktoré   bolo   ústavnému   súdu   doručené 24. októbra 2007, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania (teda na okresnom súde), už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd   poskytuje   vo   vzťahu   k základnému   právu   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľ   sa   v predmetnej   veci domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   v čase,   keď   v označenom   konaní   pred   okresným   súdom   namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie   predmetnej   sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu   aj   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2008